Veda a náboženstvo — uvedenie do súladu

„Veda a náboženstvo sa už viac nepovažujú za nezlučiteľné.“ — The Daily Telegraph, Londýn, 26. mája 1999.

VEDA i náboženstvo vo svojej najušľachtilejšej podobe zahŕňajú hľadanie pravdy. Veda odhaľuje svet pozoruhodného poriadku, vesmír s charakteristickými známkami inteligentného projektu. Pravé náboženstvo dáva týmto objavom zmysel, keď učí, že za projektom, ktorý je v hmotnom svete očividný, je intelekt Stvoriteľa.

„Zisťujem, že náboženstvo veľmi obohacuje moje ocenenie pre vedu,“ hovorí Francis Collins, molekulárny biológ. Pokračuje: „Keď objavím niečo nové o ľudskom genóme, pociťujem úžas nad tajomstvom života a poviem si: ‚Óh, predtým to vedel iba Boh.‘ Je to naozaj nádherný a vzrušujúci pocit, ktorý mi pomáha vážiť si Boha a vnímať vedu ako ešte odmeňujúcejšiu.“

Čo nám môže pomôcť dať vedu a náboženstvo do súladu?

Nekonečné hľadanie

Akceptovať obmedzenia: Koniec nášho hľadania odpovedí týkajúcich sa nekonečného vesmíru, priestoru a času nie je na dohľad. Biológ Lewis Thomas poznamenal: „Tento proces nemá konca, keďže sme nenásytne zvedavý druh; bádame, hľadáme a pokúšame sa veciam  porozumieť. Nikdy ich však nevyriešime. Neviem si predstaviť nijaký konečný bod, keď si každý vydýchne a povie si: ‚Teraz rozumieme všetkému.‘ Ostane to mimo nášho dosahu.“

Takisto pokiaľ ide o náboženskú pravdu, možnosti poznania sú neobmedzené. Jeden z pisateľov Biblie, Pavol, uviedol: „Teraz vidíme len záhadné odrazy v zrkadle... Moje poznanie je teraz čiastočné.“ — 1. Korinťanom 13:12, The New English Bible.

Čiastočné poznanie vo vedeckých a náboženských otázkach nám však nebráni, aby sme dospeli k rozumným záverom založeným na faktoch, ktoré máme. Na to, aby sme si boli absolútne istí, že zajtra vyjde slnko, nepotrebujeme detailné poznanie o tom, ako vzniklo.

 Nech prehovoria známe fakty: Pri hľadaní odpovedí sa potrebujeme riadiť správnymi zásadami. Ak sa nebudeme pridržiavať tých najvyšších kritérií na hodnotenie dôkazov, môžeme sa dať v našom hľadaní vedeckej a náboženskej pravdy ľahko oklamať. Keď sa na to pozrieme realisticky, nikto z nás nemôže začať vyhodnocovať všetky vedecké poznatky a názory, ktoré dnes zapĺňajú obrovské knižnice. Na druhej strane Biblia nám poskytuje na uvažovanie zvládnuteľný súbor duchovných poučení. Známe fakty Bibliu dobre dokladajú. *

No čo sa týka poznania všeobecne, potrebujeme vynaložiť vážne úsilie na to, aby sme rozlíšili medzi faktom a špekuláciou, medzi skutočnosťou a podvodom — ako vo vede, tak i v náboženstve. Ako radil biblický pisateľ Pavol, potrebujeme zamietnuť ‚rozpory, ktoré sa falošne nazývajú „poznaním“‘. (1. Timotejovi 6:20) Ak sa má uviesť veda a Biblia do súladu, musíme nechať prehovoriť samotné fakty, čím sa vyhneme dohadom a špekuláciám, a skúmať, ako sa tieto fakty navzájom podporujú a dopĺňajú.

Tak napríklad ak pochopíme, že Biblia používa termín „deň“ na označenie rôznych časových rozmedzí, zistíme, že správa o šiestich stvoriteľských dňoch v 1. Mojžišovej nemusí byť v rozpore s vedeckým záverom, že vek Zeme je asi štyri a pol miliardy rokov. Podľa Biblie predtým, než sa začali stvoriteľské dni, Zem už existovala bližšie neurčené časové obdobie. (Pozri rámček „Stvoriteľské dni — mal každý z nich 24 hodín?“) Aj keby veda zmenila názor  a určila by iný vek našej planéty, správa, ktorá je zaznamenaná v Biblii, stále zostane pravdivá. Biblia neodporuje vede, ale v skutočnosti nám v tomto i v mnohých iných prípadoch dáva množstvo doplňujúcich informácií o hmotnom svete, tak o súčasnom, ako aj o minulom.

Viera, nie ľahkovernosť: Biblia nám poskytuje také poznanie o Bohu a jeho predsavzatí, aké nemôžeme získať z nijakého iného zdroja. Prečo by sme jej mali dôverovať? Samotná Biblia nás vyzýva, aby sme si overili jej presnosť. Zamyslime sa nad jej historickou autentickosťou, nad jej praktickosťou, otvorenosťou jej autorov a nad jej vnútorným súladom. Tým, že skúmame presnosť Biblie vrátane vyjadrení vedeckej povahy a ešte presvedčivejšieho, neomylného spĺňania stoviek proroctiev počas vekov a v našich dňoch, môžeme získať pevnú vieru, že Biblia je Božie Slovo. Viera v Bibliu nie je ľahkovernosť, ale overená dôvera v presnosť biblických vyjadrení.

Rešpektovať vedu, uznávať vieru: Jehovovi svedkovia pozývajú ľudí s otvorenou mysľou, či už sú naklonení vede, alebo náboženstvu, aby sa pripojili k úprimnému hľadaniu pravdy v oboch oblastiach. Svedkovia vo svojich zboroch podporujú tak zdravý rešpekt pred vedou a jej overenými objavmi, ako aj hlbokú vieru, že náboženská pravda sa dá nájsť iba v Biblii, ktorá otvorene a za podpory množstva dôkazov sama o sebe vyhlasuje, že je Božím Slovom. Apoštol Pavol uviedol: „Keď ste dostali Božie slovo, ktoré ste počuli od nás, neprijali ste ho ako ľudské slovo, ale ako to, čím je naozaj, ako Božie slovo.“ — 1. Tesaloničanom 2:13.

Samozrejme, ako do vedy, tak aj do náboženstva prenikli škodlivé nepravdy a praktiky. Preto je tu pravé náboženstvo aj falošné náboženstvo. Z tohto dôvodu mnohí ľudia opustili organizovaný, hlavný náboženský prúd a stali sa členmi kresťanského zboru Jehovových svedkov. Boli sklamaní neochotou svojich predchádzajúcich náboženstiev zavrhnúť ľudskú tradíciu a mýty v záujme odhalenej alebo zjavenej pravdy.

Navyše, praví kresťania nachádzajú skutočný zmysel života, ktorý sa zakladá na dôkladnom poznaní Stvoriteľa, tak ako ho zjavuje Biblia, a na poznaní jeho zjaveného predsavzatia s ľudstvom a s planétou, na ktorej žijeme. Jehovových svedkov uspokojili rozumné, biblické odpovede na také otázky ako: Prečo sme tu? Kam ideme? Veľmi radi sa s vami o porozumenie týchto vecí podelia.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček na strane 10]

Stvoriteľské dni — mal každý z nich 24 hodín?

Niektorí fundamentalisti tvrdia, že kreacionizmus vysvetľuje predľudskú históriu správnejšie ako evolúcia. Presadzujú názor, že celý hmotný svet bol vytvorený len za šesť 24-hodinových dní niekedy pred 6 000 až 10 000 rokmi. Ale tým podporujú nebiblické učenie, ktoré je dôvodom, prečo sa Biblii mnohí vysmievajú.

Má deň v Biblii vždy doslovných 24 hodín? Prvá kniha Mojžišova 2:4 spomína „deň, keď Boh Jehova urobil zem a nebo“. Tento jeden deň v sebe zahŕňa všetkých šesť stvoriteľských dní z 1. kapitoly 1. Mojžišovej. V Biblii sa slovo deň používa na vymedzené časové obdobie, ktoré môže trvať tisíc rokov alebo aj mnoho tisíc rokov. Každý biblický stvoriteľský deň mohol trvať tisíce rokov. Okrem toho Zem existovala už predtým, než sa začali stvoriteľské dni. (1. Mojžišova 1:1) Teda v tomto bode je biblická správa zlučiteľná so skutočnou vedou. — 2. Petra 3:8.

Keď molekulárny biológ Francis Collins komentoval tvrdenia, že stvoriteľské dni trvali len 24 doslovných hodín, podotkol: „Kreacionizmus uškodil úprimnému ponímaniu viery viac než čokoľvek iné v modernej histórii.“

[Rámček na strane 11]

Je na tom veda morálne lepšie?

Je pochopiteľné, že mnoho ľudí z vedeckých kruhov zavrhlo náboženstvo pre jeho odpor voči vedeckému pokroku, pre jeho smutnú históriu a pre jeho pokrytectvo a krutosť. Profesor mikrobiológie John Postgate vysvetľuje: „Náboženstvá sveta... priniesli hrôzy v podobe ľudských obetí, križiackych výprav, pogromov a inkvizície. V modernom svete sa táto temnejšia stránka náboženstva stáva nebezpečnou, lebo na rozdiel od vedy náboženstvo nie je neutrálne.“

Keď to porovnáme s predpokladanou racionalitou, objektivitou a disciplinovanosťou vedy, profesor Postgate tvrdí, že „veda je na tom morálne lepšie“.

Je veda na tom skutočne lepšie? Odpoveď je nie. Samotný profesor Postgate pripúšťa, že „vo vedeckej obci tiež dochádza k žiarlivosti, lakomosti, predsudkom a nevraživosti“. Dodáva, že „niektorí vedci ukázali, že sú schopní v mene výskumu vraždiť, tak ako sa to stalo v nacistickom Nemecku a japonských väzenských táboroch“. A keď spoločnosť National Geographic určila investigatívneho reportéra, aby zistil, ako sa na stránky jej časopisu dostala falošná skamenelina, reportér vyrozprával „príbeh o nemiestnej diskrétnosti a nepodloženej dôvere, o zúrivých konfliktoch ľudského ega, zveličovaní vlastnej dôležitosti, nahováraní si niečoho, naivných domnienkach, ľudských chybách, tvrdohlavosti, manipulovaní, ohováraní, klamaní [a] korupcii“.

A, samozrejme, je to veda, ktorá dala ľudstvu také strašné prostriedky na vedenie vojen, ako sú choroboplodné organizmy slúžiace ako zbrane, jedovaté plyny, rakety, „inteligentné“ strely a nukleárne bomby.

[Obrázok na stranách 8, 9]

Hmlovina Mravec (Menzel 3), z Hubblovho vesmírneho teleskopu

[Prameň ilustrácie]

NASA, ESA and The Hubble Heritage Team (STScI/​AURA)

[Obrázky na strane 9]

Veda objavila svet plný charakteristických známok inteligentného projektu

[Obrázok na strane 10]

Jehovovi svedkovia podporujú rešpekt pred skutočnou vedou a vieru v Bibliu