Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Zememeračstvo — čo je to?

Zememeračstvo — čo je to?

Zememeračstvo — čo je to?

EGYPŤANIA ich volali „napínači šnúry“. Koho? V staroveku to bola skupina ľudí, ktorí na daňové účely každý rok kolíkovali parcely po rozvodnení rieky Níl. Títo muži boli predchodcami novodobých odborníkov, ktorí sa nazývajú zememerači.

V súčasnosti možno zememeračov často vidieť pri cestách a na stavbách. Možno ste si však položili otázku, ‚Čo je vlastne zememeračstvo?‘

„Zememeračstvo má dve hlavné oblasti pôsobenia,“ uvádza kniha Science and Technology Illustrated (Ilustrovaná veda a technika). Tie sú: „(1) merať to, čo existuje, zaznamenávať, kde sa to nachádza, a používať tieto údaje pri zhotovovaní máp či na určenie charakteristiky; alebo (2) vytyčovať orientačné body na vyznačenie hraníc alebo viesť výstavbu podľa takýchto plánov alebo charakteristík. Zememerači vytyčujú alebo vyznačujú polohu bodov na zemskom povrchu, pod ním alebo dokonca nad ním.“

História zememeračstva

Zjavne prvou vymedzenou plochou zeme bola záhrada Eden. Biblia neskôr naznačuje, že zememerači boli aj v Izraeli a určovali hranice a vlastníctvo pozemkov. Príslovia 22:28 hovoria: „Neposúvaj naspäť dávnu medzu, ktorú urobili tvoji predkovia.“ Rimania mali dokonca boha menom Terminus, ktorý vládol nad hranicami a jeho symbolom bol kameň.

O úžasných úspechoch, ktoré dosiahli starovekí Rimania v oblasti zememeračstva, svedčia mnohé rímske akvadukty a cesty, ktoré existujú dodnes. Raní zememerači dosahovali pôsobivé výsledky, i keď s obmedzeným vybavením. Asi v roku 200 pred n. l. grécky astronóm, matematik a geograf Eratostenes vypočítal obvod Zeme.

Asi v roku 62 n. l. Herón z Alexandrie vo svojej knihe Dioptriá predviedol uplatnenie geometrie, s doslovným významom „meranie zeme“, v zememeračstve. A v rokoch 140 až 160 n. l. Klaudius Ptolemaios na základe metódy Hipparcha vytvoril zoznam 8000 miest vtedy známeho sveta spolu s ich zemepisnou šírkou a dĺžkou.

Do 18. storočia rodina Cassiniovcov, v období vyše štyroch generácií, úspešne viedla prvé vedecké zameriavanie Francúzska a vytvorila La Carte de Cassini. Kniha The Shape of the World (Tvar sveta) uvádza, že „Francúzsko sa ujímalo vedenia vo vedeckej kartografii; potom nasledovala Británia a tesne za ňou Rakúsko a Nemecko. V ostatnej časti Európy sa zameriavanie krajín ujalo v prvom desaťročí devätnásteho storočia.“ Mimo Európy sa podniklo v Indii v roku 1817 Veľké trigonometrické zameriavanie Indie, aby ju kompletne zmapovali. Viedol ho George Everest, po ktorom bol pomenovaný najvyšší vrch sveta.

Niekedy podmienky, v ktorých títo raní zememerači pracovali, neboli ani zďaleka ideálne. Historical Records of the Survey of India (Historické záznamy zameriavania Indie) odhaľujú, že až do roku 1861 tím zememeračov sužovala horúčka a údajne iba 1 zo 70 sa vrátil do Anglicka. Ďalší zememerači sa stali obeťami útokov divých zvierat alebo trpeli hladom. Napriek tomu ľudí priťahovala práca v teréne a istá miera nezávislosti, ktorú im zememeračstvo poskytovalo.

Jedna skupina Indov známych ako panditi si získala v histórii zvláštne uznanie za svoju fascinujúcu prácu v Nepále a Tibete. Nariadenia a zákazy zamedzovali cudzincom vstup do týchto krajín, preto sa títo zememerači prezliekali za budhistických lamov, čiže kňazov, aby získali povolenie na vstup. Pri príprave na svoju tajnú prácu bol každý vycvičený, aby urobil presne 2000 krokov na jednu míľu (1,6 km). Na počítanie krokov a výpočet vzdialenosti používali ruženec, ktorý mal sto guličiek.

Zememeračstvu sa venovali mnohí ľudia, napríklad aj bývalí americkí prezidenti Washington, Jefferson a Lincoln. Niektorí dokonca pripisujú Lincolnov politický úspech sčasti jeho zememeračskej práci, prostredníctvom ktorej sa dostal do úzkeho kontaktu so svojimi krajanmi.

Dnešné zememeračstvo

Obvyklé zememeračské práce vykonávané dnes v našom okolí sa delia na tri kategórie. Prvou kategóriou je kataster, ktorý obsahuje právny stav a súvisí s určením hraníc pozemku vzhľadom na vlastnícke práva. Keď treba rozčleniť parcely na výstavbu bytov alebo keď chce vláda stanoviť polohu nových ulíc, ciest alebo diaľnic, zapoja sa do toho zememerači, ktorí rozdelia územie a vypracujú plány, ktoré sú právnymi dokumentmi.

Ďalšou kategóriou zememeračstva je topografia. Tá zahŕňa určenie polohy, veľkosti, tvaru a sklonu terénu, ako aj polohy ciest, plotov, stromov, existujúcich budov, inžinierskych sietí a podobne. Stavební inžinieri, architekti, projektanti statiky a ďalší odborníci používajú tieto podrobne zachytené osobitosti terénu na a okolo pozemku, ktorý je predmetom územného rozvoja. Tieto informácie im umožňujú vypracovať podľa toho plány a v niektorých prípadoch zakomponovať tieto osobitosti terénu do svojich projektov.

Keď sú projekty, povolenia, plány a všetko ostatné pripravené na začiatok výstavby, je potrebné presne určiť, čo kde bude. Pri tejto fáze okoloidúci vidí to, čo patrí do tretej kategórie, a to je inžinierske zememeračstvo. Zememerači vytyčujú všetky dôležité body, línie a výškové značky pre stavebných robotníkov, aby zaistili, že všetky inžinierske siete, cesty a všetko ostatné sa bude nachádzať presne tam, kde je to vyznačené v plánoch.

Zameriavanie zeme na malej ploche, ktoré si vyžaduje meranie do 19 kilometrov, sa volá nižšia geodézia. Ale zameriavanie na veľkej ploche si vyžaduje geodetické meranie, pri ktorom sa zohľadňuje zakrivenie zemského povrchu. Zvyčajne sa riadi súradnicovou sústavou v danej krajine, ktorá sa skladá z poludníkov a rovnobežiek. * Táto práca sa vykonáva s mimoriadne veľkou presnosťou.

Súčasné zememeračstvo začalo využívať aj špeciálnu sústavu satelitov, ktorá sa nazýva globálny polohový systém. Pomocou prenosných prístrojov zememerači dnes dokážu s veľkou presnosťou rýchlo určiť polohu na zemskom povrchu. K ďalším druhom zememeračstva, ktoré si bežne nevšimneme, patrí fotogrametria, fotografie terénu snímané špeciálnymi fotoaparátmi nainštalovanými na satelity, a hydrografia, zameriavanie pobrežných čiar a tiež hĺbky a terénu riek, jazier, oceánov a ďalších vodných plôch.

Význam pre nás

Príkladom je most Golden Gate v Kalifornii v USA, ktorý bol otvorený v roku 1937. V roku 1991 bol znova zameriavaný, aby sa zaznamenala jeho presná lokalita. Keď nastane zemetrasenie a most sa pohne, možno teraz vypočítať tlaky na most a môžu sa podniknúť nápravné kroky, aby sa zabezpečila stabilita konštrukcie a bezpečnosť verejnosti. Lyžiarske stredisko vo Vermonte v menšom rozsahu využilo zememeračov na zvýšenie bezpečnosti na dráhach a vytvorenie lyžiarskych podmienok svetovej úrovne.

Okrem toho použitím údajov získaných satelitným zameriavaním sa budú monitorovať zmeny zemskej kôry v Číne s nádejou, že bude možné zredukovať dosah zemetrasení na tunajšie obyvateľstvo. * Navyše, či už ide o dom, ktorý vlastníte, o cesty, po ktorých jazdíte, o kanceláriu, v ktorej pracujete, alebo o školu, ktorú navštevujete, na výstavbe toho všetkého sa pravdepodobne podieľal nejaký zememerač.

Zememerači ovplyvňujú náš život veľmi hmatateľne. Kedysi to robili pomocou šnúr, dnes sa pomocou satelitov snažia vniesť do nášho zložitého sveta zmysel a poriadok. A kým budeme stavať a učiť sa o svete nad a pod zemským povrchom, nepochybne budeme zememeračov potrebovať. Teda keď nabudúce uvidíte zememeračov pracovať popri ceste, budete viac rozumieť ich náročnému povolaniu.

[Poznámky pod čiarou]

^ 17. ods. Ďalšie informácie o poludníkoch a rovnobežkách pozri v článku „Tie osožné imaginárne čiary“, ktorý vyšiel v Prebuďte sa! z 8. marca 1995.

^ 21. ods. Ďalšie informácie pozri v článku „Sopky — ste ohrození?“ v Prebuďte sa! z 8. mája 1996.

[Rámček/obrázok na strane 22]

Presné prístroje

Elektronický diaľkomer — vypočítava vzdialenosť vyžarovaním elektronického lúča alebo pulzujúcim signálom, ktorý sa odráža späť do prístroja špeciálnymi zrkadlami nastavenými na bod, ktorého poloha sa má určiť.

Teodolity a totálne stanice — teodolit (vľavo) meria uhly a je vybavený mikroskopom, ktorý vďaka sústave šošoviek, vnútorných zrkadiel a optických hranolov zobrazuje veľmi zväčšený uhol vykonávaných meraní. Niektoré presnejšie teodolity dokážu zobraziť uhol jednej sekundy, čo sa rovná jednej časti kruhu rozdelenému na 1 296 000 rovnakých častí. Aj totálne stanice (vpravo) môžu vykonávať elektronické merania a zaznamenávať údaje zhromaždené v teréne vrátane uhlov, vzdialeností a popisov meraných prvkov. Potom možno tieto informácie vziať do kancelárie a preniesť ich do počítača na výpočty a projektovanie.

[Obrázok na strane 21]

Starodávny nivelačný prístroj

[Obrázok na strane 21]

Egyptskí „napínači šnúry“ boli predchodcami novodobých zememeračov

[Prameň ilustrácie]

Borromeo/​Art Resource, NY