Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Dlhý boj proti otroctvu

Dlhý boj proti otroctvu

Dlhý boj proti otroctvu

„Byť otrokom znamená: byť zneužívaný a znašať to, byť násilím donucovaný trpieť zlo.“ Euripides, grécky dramatik piateho storočia pred n. l.

HISTÓRIA otroctva je dlhá a často nechutná. Mocné národy si zotročovali svojich slabších susedov už od čias raných civilizácií v Egypte a Mezopotámii. Tak sa začal písať jeden z najsmutnejších príbehov ľudskej nespravodlivosti.

V druhom tisícročí pred n. l. si Egypt zotročil celý národ pozostávajúci možno až z niekoľkých miliónov ľudí. (2. Mojžišova 1:13, 14; 12:37) Keď v Stredozemí zavládlo Grécko, mnohé grécke rodiny mali minimálne jedného otroka — tak ako bežná rodina v niektorých dnešných krajinách vlastní auto. Grécky filozof Aristoteles ospravedlňoval túto praktiku tvrdením, že ľudstvo sa delí na dve triedy, triedu pánov a triedu otrokov, a že tá prvá skupina má prirodzené právo prikazovať, zatiaľ čo tá druhá sa jednoducho narodila nato, aby poslúchala.

Rimania si zotročovali ľudí ešte viac ako Gréci. Za dní apoštola Pavla otroci tvorili možno polovicu obyvateľov Ríma — čo boli zjavne státisíce ľudí. A Rímska ríša získavala údajne každý rok pol milióna otrokov na stavbu monumentálnych diel, na prácu v baniach, na obrábanie polí a ako služobníctvo v obrovských vilách bohatých ľudí. * Ako otroci bežne slúžili ľudia zajatí vo vojne, a tak nenásytný dopyt Ríma po ďalších otrokoch bol pre ríšu určite mocným podnetom na neustále vedenie vojen.

Hoci sa otroctvo po páde Rímskej ríše trochu zmiernilo, neprestalo existovať. Podľa Domesday Book (Kniha posledného súdu, 1086 n. l.) v stredovekom Anglicku otroci tvorili 10 percent pracovnej sily. A otroci sa naďalej získavali výbojmi. Anglické slovo pre otroka, „slave“, pochádza z anglického „Slav“ ​(Slovan), lebo začiatkom stredoveku veľká časť otrokov v Európe pochádzala zo slovanských národov.

Od čias Krista však žiaden kontinent netrpel následkom obchodu s otrokmi natoľko ako Afrika. Už pred Ježišom starovekí Egypťania obchodovali s etiópskymi otrokmi. Počas približne 1250 rokov bolo na uspokojenie dopytu po otrokoch v Európe a na Strednom východe vzatých na tieto miesta odhadom 18 miliónov Afričanov. S kolonizáciou Ameriky od 16. storočia vzniklo nové odbytisko obchodu s otrokmi a prevoz otrokov cez Atlantický oceán sa zakrátko stal jednou z najlukratívnejších podnikateľských činností na zemi. Historici počítajú, že medzi rokmi 1650 a 1850 bolo z Afriky odvezených vyše 12 miliónov otrokov. * Mnohí z nich boli predaní na trhoch s otrokmi.

Boj proti otroctvu

Jednotlivci i národy v priebehu storočí bojovali v snahe oslobodiť sa z područia. V prvom storočí pred Kristom Spartakus viedol armádu 70 000 rímskych otrokov v bezvýslednom boji za slobodu. Revolúcia uskutočnená haitskými otrokmi približne pred dvoma storočiami bola úspešnejšia — viedla k zriadeniu nezávislej vlády v roku 1804.

Samozrejme, v Spojených štátoch otroctvo trvalo oveľa dlhšie. Niektorí otroci úporne bojovali, aby seba i svojich milovaných oslobodili. A aj niektorí slobodní ľudia úprimne bojovali proti otroctvu tým, že sa zastávali jeho zrušenia alebo pomáhali otrokom, ktorí utiekli. Napriek tomu až koncom 19. storočia bolo konečne v celej krajine otroctvo zakázané. Ako je to však dnes?

Bol tento boj márny?

„Nikto nesmie byť držaný v otroctve alebo nevoľníctve; všetky formy otroctva a obchodu s otrokmi sú zakázané,“ uvádza Všeobecná deklarácia ľudských práv. Tento cieľ, ktorý bol s nadšením oznámený v roku 1948, je určite ušľachtilý. Mnohí úprimní ľudia venujú svoj čas, energiu a prostriedky na jeho dosiahnutie. Dosiahnuť v tom úspech však nie je ľahké.

Ako ukazuje predchádzajúci článok, milióny ľudí stále zadarmo ťažko pracujú v hrozných podmienkach a mnohých z nich niekto kúpil alebo predal proti ich vôli. Napriek dobre mieneným snahám zrušiť otroctvo — a napriek podpísaným medzinárodným dohodám o jeho zákaze — skutočná sloboda pre všetkých zostáva iluzórnym cieľom. Vzhľadom na svetovú ekonomiku sa zakázaný obchod s otrokmi stáva ešte výnosnejším. Zdá sa, že otroctvo drží niektoré skupiny ľudí v stále silnejšom zovretí. Je situácia beznádejná? Pozrime sa.

[Poznámky pod čiarou]

^ 5. ods. Jeden staroveký zdroj naznačuje, že niektorí veľmi bohatí Rimania mohli vlastniť až 20 000 otrokov.

^ 7. ods. Niektorí bezcharakterní kazatelia tvrdili, že Boh toto kruté obchodovanie s ľudským životom podporuje. Následkom toho sa mnohí ľudia ešte stále domnievajú, že Biblia ospravedlňuje takúto krutosť, ale to nie je pravda. Pozri článok „Čo o tom hovorí Biblia? Schvaľoval Boh obchodovanie s otrokmi?“ v Prebuďte sa! z 8. septembra 2001.

[Obrázky na stranách 4, 5]

Ľudia privezení z Afriky na lodiach určených pre otrokov (hore) boli v minulosti bežne predávaní na amerických trhoch s otrokmi

[Pramene ilustrácií]

Godo-Foto

Archivo General de las Indias