Červec nopálový — nezvyčajný hmyz

OD DOPISOVATEĽOV PREBUĎTE SA! V MEXIKU A PERU

AKO sa dosahujú jasne červené farby v niektorých rúžoch a iných kozmetických prípravkoch? Možno vás prekvapí zistenie, že karmínová farba, ktorá sa nachádza v niektorých líčidlách a rúžoch, pochádza z červca, hmyzu z čeľade červcovitých, ktorý žije na pichľavých kaktusoch opuncia. Poďme si bližšie obzrieť tento nezvyčajný hmyz.

Škodlivý, alebo užitočný?

Dospelá samička červca meria približne tri milimetre, čo je asi veľkosť zápalkovej hlavičky. Samce červca dosahujú asi iba polovicu veľkosti samičky. Ale nenechajte sa veľkosťou červca oklamať. Jedno referenčné dielo píše: „Patria medzi najničivejší hmyz.“ No napriek tejto povesti ich niektorí farmári dokonca chovajú. Prečo? Aby získali karmín, krásne červené farbivo, ktoré sa vyrába z vysušených, rozdrvených tiel samičiek červca.

Červce sa používajú ako farbivo už od čias, keď na území dnešného štátu Oaxaca v Mexiku žili starovekí Mixtékovia. Španielskych dobyvateľov fascinovala karmínová farba z červca a zakrátko mnoho Európanov uspokojovalo svoju záľubu v jasných odtieňoch používaním tohto prírodného farbiva. Británia používala červce na výrobu tradičnej šarlátovej farby vojenských uniforiem. Používanie červcov bolo také rozšírené, že približne v rokoch 1650 až 1860 ich ako veľmi cenný exportný tovar v Mexiku predstihovalo iba zlato a striebro.

Ústup a návrat

V polovici 19. storočia syntetické farbivá začali nahrádzať prírodné. Prispievalo k tomu mnoho faktorov. John Henkel z časopisu FDA Consumer vysvetľuje: „Chemicky syntetizované farby sa jednoducho ľahšie vyrábali, neboli také drahé a mali lepšie farbiace vlastnosti.“ Preto v priebehu krátkeho času syntetické farby ovládli trh s farbivami, ktoré slúžia ako prísady do jedla, liekov a kozmetiky. „Ale,“ hovorí pán Henkel, „ako narastalo ich používanie, tak rástlo aj znepokojenie v súvislosti s ich bezpečnosťou.“

Štúdie v 70. rokoch 20. storočia naznačili, že niektoré syntetické farbivá môžu spôsobovať rakovinu. Keď sa tieto potenciálne zdravotné riziká stali známymi, viedlo to k návratu k prírodným farbivám. Napríklad Peru teraz produkuje približne 85 percent celosvetovej dodávky farbiva získavaného z červca. Zberom červca sú známe Kanárske ostrovy, ako aj Španielsko, Alžírsko a krajiny Strednej a Južnej Ameriky. V súčasnosti však dopyt po karmíne prekračuje jeho ponuku, a tak sa mexická vláda pokúša zvýšiť jeho produkciu.

Ako sa karmín vyrába

Červce strávia celý svoj život na článkovaných stonkách pichľavého kaktusu opuncia. Pred dravcami sa chránia tým, že vylučujú na pohľad práškovú, voskovú hmotu. Tento páperovitý materiál hmyz obalí a slúži mu ako domov. V čase zberu tiež pomáha ľahko určiť, kde sa hmyz nachádza.

 Červený pigment, karmínovú kyselinu, obsahujú len samičky červca — v najväčšej koncentrácii sa nachádza u gravidných samičiek. Preto pracovníci v snahe získať to najkvalitnejšie farbivo dávajú zvlášť pozor na to, aby zbierali gravidné samičky tesne predtým, než nakladú vajíčka. V Andách v Peru sa počas siedmich mesiacov zber robí asi trikrát. Červce odoberajú z rastliny pomocou tvrdej kefy alebo ich zoškrabujú tupým nožom. Keď ich vysušia, vyčistia a rozdrvia, telá hmyzu premenené na prášok sa dajú do roztoku amoniaku alebo uhličitanu sodného. Zvyšky hmyzu sa odstránia filtráciou, a tak zostane iba čistá tekutina. Ak sa vyrábajú purpurové odtiene, môže sa do tekutiny pridať aj vápno.

Hoci myšlienka nanášania mejkapu vyrobeného z hmyzu zrejme neznie veľmi lákavo, nemusíte sa obávať, lebo prírodné „farebné prísady patria medzi najpreskúmanejšie,“ hovorí pán Henkel. „Tie farby sa skúmali, skúmali a znovu skúmali, niekedy desiatky ráz.“ Takže ak vám niekto polichotí, že vyzeráte oslnivo, možno to sčasti bude vďaka červcovi, tomu nezvyčajnému hmyzu!

[Obrázky na strane 23]

1. Červce na článku kaktusa

2. Bližší pohľad na gravidné samičky

3. Vysušené červce

4. Výroba tekutiny, ktorá sa používa v kozmetických výrobkoch

[Pramene ilustrácií]

Fotografie na strane 23: #1: The Living Desert, Palm Desert, CA; #3 a produkty: Cortesía del Centro de Investigaciones Económicas, Sociales y Tecnológicas para la Agroindustria y la Agricultura Mundial, Universidad Autónoma de Chapingo, fotografía de Macario Cruz; #4: David McLain/​AURORA

[Obrázok na strane 23]

Produkty, ktoré obsahujú toto farbivo