Policajti — prečo sú potrební?

AKÝ by bol život bez polície? Čo sa stalo v roku 1997, keď v brazílskom meste Recife začalo štrajkovať 18 000 policajtov a viac ako milión obyvateľov zostalo bez polície?

„Za päť dní chaosu sa denný počet vrážd v tejto pobrežnej metropole strojnásobil,“ informovali noviny The Washington Post. „Bolo vylúpených osem bánk. Gangy sa divoko preháňali po nákupných centrách a vyčíňali a strieľali v bohatších štvrtiach. Nikto sa neriadil dopravnými predpismi... Vlna kriminality testovala kapacitu márnic a spôsobila záplavu najväčšej štátnej nemocnice, kde postrelení a dobodaní ľudia ležali na chodbách na podlahe.“ Minister spravodlivosti údajne povedal: „Táto nezákonnosť nemá obdobu.“

Nech žijeme kdekoľvek, zlo je zastreté iba pozlátkou civilizovanosti. Potrebujeme policajnú ochranu. Samozrejme, väčšina z nás počula o brutalite, korupcii, nevšímavosti a zneužívaní moci zo strany niektorých policajtov. Závažnosť takýchto prípadov je v každej krajine iná. Ale čo by sme robili bez polície? Či nie je pravda, že polícia často poskytuje cenné služby? Časopis Prebuďte sa! položil niektorým policajtom z rôznych častí sveta otázku, prečo si vybrali toto povolanie.

Služba verejnosti

„Rád pomáham ľuďom,“ povedal britský policajt Ivan. „Pritiahla ma rôznorodosť tejto práce. Bežne nie je známe, že trestné činy tvoria iba 20 až 30 percent pracovnej  náplne policajtov. Práca policajtov je viac službou verejnosti. V priebehu typického dňa v službe sa môžem stretnúť s náhlym úmrtím, dopravnou nehodou, trestným činom i so zmäteným starším človekom, ktorý potrebuje pomoc. Mimoriadne uspokojenie mi prináša, keď privediem stratené dieťa domov alebo pomôžem obeti trestného činu zvládnuť emocionálnu traumu.“

Stephen je bývalý policajt zo Spojených štátov. Hovorí: „Ak sa na vás ľudia úprimne obrátia o pomoc, ako policajt máte prostriedky a čas poskytnúť im tú najlepšiu pomoc. To ma pritiahlo k tejto práci. Chcel som byť ľuďom naporúdzi a pomáhať im zvládať ťažkosti. Myslím si, že prinajmenšom do určitej miery som pomáhal chrániť ľudí pred zločinnosťou. Za päť rokov som zatkol vyše 1000 ľudí. Ale uspokojenie mi prinášalo, keď som našiel stratené dieťa, pomáhal zatúlaným pacientom s Alzheimerovou chorobou alebo našiel ukradnuté vozidlá. Zažíval som tiež vzrušenie pri prenasledovaní a zatýkaní podozrivých.“

„Chcel som pomáhať ohrozeným ľuďom,“ hovorí Roberto, policajt z Bolívie. „Ako mladík som obdivoval policajtov, lebo chránili ľudí pred nebezpečenstvom. Na začiatku mojej kariéry som velil peším hliadkam v centre mesta, kde sú vládne úrady. Takmer denne sme zasahovali pri politických demonštráciách. Mojou prácou bolo zabrániť násilnostiam. Zistil som, že keď som sa k vodcom správal priateľsky a rozumne, podarilo sa predísť výtržnostiam, ktoré by mohli viesť k zraneniu mnohých ľudí. Uspokojovalo ma to.“

Rozsah služieb, ktoré policajti poskytujú, je obrovský. Poradia si s rôznymi situáciami — od záchrany mačky na strome cez záchranu rukojemníkov z rúk teroristov po zneškodnenie bankových lupičov. Napriek tomu od času, keď vznikli novodobé policajné zbory, ľudia ich spájajú s nádejami i s obavami. Nasledujúci článok rozoberie, prečo je to tak.

 [Obrázky na stranách 2, 3]

Strany 2 a 3: Usmerňovanie dopravy v Čcheng-tu; grécki policajti z pohotovostného policajného útvaru; policajti v Južnej Afrike

[Prameň ilustrácie]

Linda Enger/​Index Stock Photography

[Obrázok na strane 3]

Obchod vyrabovaný počas štrajku policajtov v júli 2001 v Salvádore, Brazília

[Prameň ilustrácie]

Manu Dias/​Agência A Tarde

[Obrázok na strane 4]

Stephen, USA

[Obrázok na strane 4]

Roberto, Bolívia