Poučenie od kresťanov v prvom storočí

„Dajte si pozor, aby vás azda niekto neodviedol ako svoju korisť filozofiou a prázdnym klamom podľa ľudskej tradície, podľa základných vecí sveta, a nie podľa Krista.“ — Kolosanom 2:8.

TAKTO apoštol Pavol varoval kresťanov v prvom storočí pred nebezpečenstvom slepého nasledovania ľudskej filozofie. Kresťania sa mohli držať buď spoľahlivého vedenia od Ježiša a apoštolov, teda učenia, ktoré im už prinieslo veľký úžitok, alebo sa mohli stať korisťou stále sa meniacich ľudských teórií, vedenia, ktoré už miliónom ľudí prinieslo bolesť a utrpenie. — 1. Korinťanom 1:19–21; 3:18–20.

Žiť „podľa Krista“

Križiaci asi pred tisíc rokmi nepochopili, že žiť „podľa Krista“ znamená oveľa viac než len vyhlasovať vernosť Ježišovi Kristovi. (Matúš 7:21–23) Znamená to žiť v úplnom súlade s Ježišovým učením, ktoré sa nachádza v Božom inšpirovanom Slove, v Biblii. (Matúš 7:15–20; Ján 17:17) „Ak zostanete v mojom slove,“ povedal Ježiš, „ste naozaj moji učeníci.“ ​(Ján 8:31) „Všetci poznajú, že ste moji učeníci,“ povedal, „ak budete mať lásku medzi sebou.“ — Ján 13:35.

Križiaci sa v skutočnosti stali korisťou ‚prázdneho klamu podľa ľudskej tradície‘. Niet sa čo čudovať, že bežní ľudia boli zvedení, keď ich náboženskí vodcovia, samotní ich biskupi, „sa preslávili ako bojovníci“. Ako uvádza encyklopedické dielo Cyclopedia of Biblical, Theological, and Ecclesiastical Literature od McClintocka a Stronga, „bojovný  duch sa medzi duchovnými stal takým bežným, že kedykoľvek sa [tým] dalo niečo dosiahnuť, boli vždy pripravení bojovať“.

Čo viedlo k tomuto smutnému stavu? Po smrti kresťanských apoštolov v prvom storočí sa odpadlícki cirkevní vodcovia čoraz viac odkláňali od Kristovho učenia, presne tak, ako to predpovedalo Božie Slovo. (Skutky 20:29, 30) Skazená cirkev sa napokon stále viac zaplietala so svetskou mocou. V štvrtom storočí rímsky cisár Konštantín na smrteľnej posteli údajne konvertoval na kresťanstvo. Potom, ako sa uvádza v encyklopédii, „výmena modlárskych štandárd za zástavu s krížom kládla každému kresťanovi za povinnosť, aby slúžil ako vojak“.

Kresťania, samozrejme, takú povinnosť v skutočnosti nemali. ‚Výrečné argumenty‘ ľudskej filozofie ich však priviedli k hrubému porušeniu všetkého, čoho sa zastával Ježiš. (Kolosanom 2:4) Na ospravedlnenie ľudských vojen a konfliktov sa dlho používali niektoré veľmi zavádzajúce argumenty. No účasť humánnych alebo zbožných ľudí na „diabolských skutkoch vojny, ktoré sa systematicky praktizovali v staroveku aj v súčasnosti,“ píše sa v encyklopédii, „sa v žiadnom prípade nedá zosúladiť so... zásadami kresťanstva.“

Aj náboženstvá mimo kresťanstva sa po stáročia uchyľovali k vojnám. Zabíjali svojich členov, ako aj členov iných náboženstiev pre národnostné, politické a náboženské rozdiely práve tak, ako cirkvi takzvaného kresťanstva. Používali násilie alebo ním hrozili, aby iných obrátili na svoju vieru. Aby dosiahli svoj zámer, niektoré z nich sa zúčastňovali na masakrách neslávne zapísaných v dejinách. Tieto náboženstvá sa teda neodlišujú od cirkví takzvaného kresťanstva.

Oddelení od sveta

Prečo sa kresťania v prvom storočí dokázali zachovať čistí od krvavých vojen a politiky ich doby? Pomohli im dve základné zásady. Prvou bol príkaz, ktorý Ježiš dal apoštolovi Petrovi, keď Peter použil meč, aby ho chránil: „Daj svoj meč späť na miesto, lebo všetci, ktorí berú meč, mečom zahynú.“ ​(Matúš 26:52)  Druhou zásadou boli Ježišove slová v odpovedi Pilátovi, keď sa pýtal na povahu Ježišovho kraľovania: „Moje kráľovstvo nie je časťou tohto sveta. Keby bolo moje kráľovstvo časťou tohto sveta, moji služobníci by boli bojovali, aby som nebol vydaný Židom. Moje kráľovstvo však nie je odtiaľto.“ — Ján 18:36.

Ako kresťania v prvom storočí uplatňovali tieto zásady? Zostávali úplne oddelení od sveta, a keď išlo o politické a vojenské záležitosti, zachovávali prísnu neutralitu. (Ján 15:17–19; 17:14–16; Jakub 4:4) Odmietali pozdvihnúť zbraň proti svojmu blížnemu. Z histórie je zrejmé, že kresťania v prvom storočí sa nepridali na stranu židovských nacionalistických hnutí ani na stranu rímskych imperiálnych vojsk. Nesnažili sa ani hovoriť politickým vodcom, čo majú robiť, pretože to bola zodpovednosť vládnych predstaviteľov. — Galaťanom 6:5.

V druhom storočí n. l. Justín Mučeník o kresťanoch napísal, že ‚prekovali svoje meče na radlice‘. (Micheáš 4:3) Tertulián sa v odpovedi tým, ktorí vzniesli námietky proti postoju kresťanov, spýtal: „Malo by sa považovať za zákonné prijať prácu, v ktorej treba používať meč, keď Pán vyhlásil, že ten, kto použije meč, mečom zahynie?“

„Viac poslúchať Boha ako ľudí“

Odmietnutie ísť do vojny nepredstavovalo pre raných kresťanov jednoduchú situáciu. Bolo to proti názorom prijímaným v tej dobe. Celsus, odporca kresťanstva, sa z ich postoja vysmieval. Jeho názor bol, že každý by mal ísť do vojny, keď to vyžadujú tí, ktorí sú pri moci. Napriek veľkému odporu sa raní kresťania odmietali riadiť akoukoľvek ľudskou filozofiou, ktorá bola v rozpore s Kristovým učením. Povedali: „Ako vládcu musíme viac poslúchať Boha ako ľudí.“ — Skutky 4:19; 5:29.

Jehovovi svedkovia sa v novodobých dejinách riadili ich príkladom. Napríklad v nacistickom Nemecku rozhodne odmietali nechať sa zatiahnuť do Hitlerových vražedných vojen. Boli ochotní radšej podstúpiť kruté prenasledovanie,  dokonca aj zomrieť, ak to bolo nevyhnutné, než by porušili svoju kresťanskú neutralitu. Uvádza sa, že „polovica z nich bola uväznená a štvrtina popravená“ nacistami preto, že sa pridržiavali biblických zásad. (Of Gods and Men) Medzi tými desiatkami miliónov ľudí zabitých v 2. svetovej vojne, nebol ani jeden človek zabitý Jehovovým svedkom. Svedkovia boli ochotní radšej obetovať svoj vlastný život, ako to aj mnohí urobili, než by zabili iných.

Poučenie, ktoré môžeme získať

Čo sa môžeme naučiť z histórie? Okrem iného určite toto: Ľudská ideológia viedla neustále k nenávisti a krviprelievaniu medzi štátmi a národmi. V Kazateľovi 8:9 sa vhodne uvádza: „Človek panoval nad človekom na jeho škodu.“ A základná príčina je uvedená v Jeremiášovi 10:23, kde Božie Slovo hovorí: „Pozemskému človeku nepatrí jeho cesta. Kráčajúcemu mužovi ani nepatrí, aby riadil svoj krok.“ Nie, Boh nevytvoril ľudí tak, aby úspešne riadili svoje záležitosti nezávisle od neho. Nebola im daná taká schopnosť. Potvrdzujú to celé dejiny.

Ako jednotlivci nie sme schopní zmeniť to, čo vedúci predstavitelia národov robia, keď opakujú tragédie minulosti, a nie sme ani oprávnení snažiť sa ich presvedčiť, aby sa uberali určitým smerom. Ale nemusíme sa zapliesť do ich konfliktov a stať sa ich časťou. Ježiš o svojich nasledovníkoch povedal: „Nie sú časťou sveta, tak ako ja nie som časťou sveta.“ ​(Ján 17:14) Aby sme sa nezapojili do konfliktov tohto sveta, musíme dovoliť, aby náš život viedlo Božie Slovo, Biblia — nie ľudská filozofia, ktorá je ako pohyblivý piesok. — Matúš 7:24–27; 2. Timotejovi 3:16, 17.

Úžasná budúcnosť

Božie spoľahlivé Slovo poskytuje oveľa viac než len objasnenie minulosti a súčasnosti. Poskytuje aj spoľahlivé vedenie do budúcnosti. (Žalm 119:105; Izaiáš 46:9–11) Podáva tiež jasný obraz o tom, aké je Božie predsavzatie s touto planétou. Boh nedovolí ľuďom zničiť zem šialeným zneužitím ohromných síl, ktoré im poskytla veda a technika. Zaistí, aby sa na zemi dosiahli rajské podmienky, tak ako to pôvodne zamýšľal. — Lukáš 23:43.

V súvislosti s tým Božie Slovo hovorí: „Priami, tí budú bývať na zemi, a bezúhonní budú na nej ponechaní. Zlí, tí budú zo zeme odrezaní; a zradní, tí budú z nej vytrhnutí.“ ​(Príslovia 2:21, 22) To sa čoskoro uskutoční, pretože tieto ťažké časy svedčia o tom, že žijeme v „posledných dňoch“ súčasného skazeného systému vecí. (2. Timotejovi 3:1–5, 13) A tieto posledné dni sú určite spočítané; blížia sa k svojmu koncu. Biblické proroctvo nás učí: „Svet sa pomíňa, ako aj jeho žiadosť, ale ten, kto koná Božiu vôľu, zostáva naveky.“ — 1. Jána 2:17; Daniel 2:44.

Onedlho Boh ‚privedie skazu na tých, ktorí kazia zem‘, a nahradí súčasný násilnícky svet novým svetom, v ktorom „bude bývať spravodlivosť“. (Zjavenie 11:18; 2. Petra 3:10–13) Potom tým, ktorí prežijú, ‚zotrie každú slzu z očí a smrti už viac nebude a nebude už viac ani smútku, ani kriku, ani bolesti‘. (Zjavenie 21:1–4) Vojny a násilie budú navždy odstránené, keď sa v plnej miere uskutoční proroctvo z Izaiáša 2:4: „Budú musieť prekovať svoje meče na radlice a svoje oštepy na záhradnícke nožnice. Národ nepozdvihne meč proti národu, ani sa už viac nebudú učiť vojne.“ Ak sa poučíte z histórie, aj vy sa môžete tešiť z tejto úžasnej, večnej budúcnosti. — Ján 17:3.

[Zvýraznený text na strane 11]

Jehovovi svedkovia sa poučili z príkladu kresťanov prvého storočia

[Obrázok na stranách 8, 9]

Ježiš povedal, že jeho Kráľovstvo nie je časťou tohto sveta

[Obrázok na strane 10]

Božie Slovo sľubuje večný život v dokonalosti na rajskej zemi