Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Veľké poznatky, a predsa malé zmeny

Veľké poznatky, a predsa malé zmeny

Veľké poznatky, a predsa malé zmeny

„Napriek tomu, že veda v poslednom období dosiahla veľké úspechy, ľudia sa za posledných dvetisíc rokov veľmi nezmenili; a preto sa musíme stále snažiť poučiť sa z dejín.“ — Kenneth Clark, Civilizácia — osobný pohľad.

V OBLASTI vedy sa v priebehu stáročí nepochybne dosiahol pozoruhodný pokrok. Ako uvádza časopis Time, „miliónom z nás to prinieslo najvyššiu životnú úroveň, aká sa kedy v dejinách dosiahla“. Niektoré z najväčších úspechov sa dosiahli na poli medicíny. V stredoveku „bola medicína primitívna a drastická,“ hovorí historička Zoé Oldenbourgová. „Lekár mohol zabiť práve tak ľahko ako vyliečiť.“

Nie vždy ochotní poučiť sa

Ľudia neboli vždy ochotní poučiť sa. Napríklad koncom 19. storočia mnohí lekári ignorovali jednoznačné dôkazy, že nejakým spôsobom prenášajú choroby medzi pacientmi. A tak pokračovali v nebezpečných praktikách a odmietali umývať si ruky predtým, než prešli od jedného pacienta k druhému.

Napriek tomu veda a technika napredovala. Ľudia sa teda logicky mali z minulých skúseností poučiť, ako urobiť svet šťastnejším a bezpečnejším miestom. Žiaľ, udalosti sa vyvíjali inak.

Uvažujme o Európe v 17. storočí. Toto obdobie bolo opísané ako vek osvietenstva a rozumu. Skutočnosť je však taká, že „popri tej záplave geniality v umení a vede,“ hovorí Kenneth Clark, „tu stále boli nezmyselné prenasledovania a brutálne vojny vedené s neobyčajnou krutosťou.“

Aj v našich dňoch panuje neochota poučiť sa z minulých chýb a neopakovať ich. Preto sa zdá, že je ohrozená samotná naša existencia na tejto planéte. Spisovateľ Joseph Needham dospel k záveru, že situácia sa stala takou nebezpečnou, že ‚všetko, čo teraz môžeme robiť, je dúfať a modliť sa, aby nejakí fanatici nepoužili proti ľudstvu sily, ktoré by mohli vyhubiť všetok život na zemi‘.

Ako to, že napriek všetkej ľudskej genialite a vedomostiam sa brodíme vo svete plnom násilia a surovosti? Zmení sa to niekedy? O týchto otázkach budeme uvažovať v nasledujúcich dvoch článkoch.

[Pramene ilustrácií na strane 3]

OBÁLKA: Delá z 1. svetovej vojny: U.S. National Archives photo; obete holokaustu v 2. svetovej vojne: Robert A. Schmuhl, s láskavým dovolením USHMM Photo Archives

Strany 2 a 3: Bombardér B-17: USAF photo; žena: Instituto Municipal de Historia, Barcelona; utečenci: UN PHOTO 186797/​J. Isaac; explózia o sile 23 kiloton: U.S. Department of Energy photograph