Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Život v spoločnosti, ktorá kopí odpadky

Život v spoločnosti, ktorá kopí odpadky

Život v spoločnosti, ktorá kopí odpadky

ĽUDIA v rozvinutých krajinách vytvárajú hory odpadkov. Zamyslite sa napríklad nad tým, koľko odpadu vyprodukujú ročne Spojené štáty. Údajne „vodou rovnakej hmotnosti by bolo možné naplniť 68 000 olympijských bazénov“. Podľa odhadu spred niekoľkých rokov len obyvatelia New Yorku vyprodukovali každý rok toľko odpadu, že by ním bolo možné zasypať obrovský Central Park do výšky štyroch metrov! *

Nie div, že Spojené štáty boli, pokiaľ ide o „konzumnú a odpadky kopiacu spoločnosť“, označené za „varovný príklad pre zvyšok sveta“. Ale táto krajina nie je jediná. Odhaduje sa, že obyvatelia Nemecka vyprodukujú ročne toľko odpadu, že by sa ním ľahko mohol naplniť nákladný vlak, ktorý by siahal od hlavného mesta Berlín po pobrežie Afriky vzdialené asi 1800 kilometrov. Podľa jedného odhadu priemerná štvorčlenná rodina v Británii za rok vyhodí toľko papiera, koľko sa ho vyrobí zo šiestich stromov.

Ani rozvojové krajiny nie sú imúnne voči záplave odpadu. Istý známy spravodajský časopis informuje: „Najhoršie na tom je, že väčšina zo šiestich miliárd obyvateľov tejto planéty začína nasledovať šľapaje Spojených štátov a ostatného rozvinutého sveta, ktoré sú naplnené odpadkami.“ Teda či sa nám to páči, alebo nie, väčšina z nás je dnes súčasťou spoločnosti, ktorá kopí odpadky.

Samozrejme, ľudia vždy niečo vyhadzovali. Ale konzervovaných a balených potravín a tovarov je dnes oveľa viac ako pred rokmi, a preto sú jednorazové balenia všade. Prudko stúpa aj počet novín, časopisov, reklamných letákov a ďalších tlačovín.

Náš priemyselne vyspelý a vedecký svet produkuje tiež nové druhy odpadu. Nemecké noviny Die Welt tvrdia, že „v Európskej únii ročne skončí na šrotovisku približne deväť miliónov áut“. Zlikvidovať ich nie je jednoduché. Omnoho problematickejšia je však otázka, ako bezpečne odstrániť nukleárny a chemický odpad. Už v roku 1991 mali Spojené štáty údajne „hory horúceho odpadu a nemali žiadne trvalé miesto na jeho uskladnenie“. Milión barelov smrtiacej substancie vraj zostalo na dočasnej skládke so stále prítomným „nebezpečenstvom straty, krádeže a poškodenia životného prostredia zapríčineného nesprávnym zaobchádzaním“. Iba v roku 1999 asi 20 000 zdrojov v Spojených štátoch vyprodukovalo vyše 40 miliónov ton nebezpečného odpadu.

Ďalším činiteľom je celosvetová populácia, ktorá sa za posledné storočie prudko rozrástla. Viac ľudí, viac odpadu! A veľká časť populácie sa orientuje na konzumizmus. The Worldwatch Institute nedávno uviedol: „Od roku 1950 využívame viac tovaru a služieb ako v celej predchádzajúcej histórii ľudstva.“

Je pravda, že málo ľudí žijúcich v rozvinutých krajinách sa chce vzdať všetkého toho „tovaru a služieb“. Len sa napríklad zamyslite nad tým, aké pohodlné je ísť do obchodu, vybrať si už zabalené potraviny a potom ich priniesť domov v papierovej alebo igelitovej taške, ktorú dostanete v obchode. Keby ľudia naraz prišli o takéto moderné balenie, čoskoro by si uvedomili, ako veľmi sú od neho závislí. A do určitej miery takéto hygienickejšie balenie aspoň nepriamo prispieva k lepšiemu zdraviu.

Existujú však napriek týmto výhodám nejaké dôvody na obavy, že dnešná konzumná spoločnosť azda zašla priďaleko? Zjavne existujú, lebo rôzne riešenia, ktoré boli navrhnuté na zníženie odpadu, sotva zredukovali záplavu odpadu, ktorý človek vytvára. A čo je horšie, postoj dnešnej spoločnosti, ktorá kopí odpadky, má ešte znepokojujúcejšie následky.

[Poznámka pod čiarou]

^ 2. ods. Tento park sa rozprestiera na ploche 341 hektárov, čo je asi šesť percent povrchovej plochy štvrte Manhattan.

[Obrázok na strane 4]

Bezpečná likvidácia nebezpečného odpadu predstavuje vážny problém