Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Pozorujeme svet

Pozorujeme svet

Pozorujeme svet

Vzácna orchidea zachránená pred vyhynutím

Jedinú britskú divo rastúcu orchideu s názvom črievičník papučkový (Cypripedium calceolus) strážili 24 hodín denne počas 50 rokov, aby sa zabránilo jej vyhynutiu. Viktoriáni a nasledujúce generácie si túto nádhernú žlto-gaštanovohnedú orchideu tak vysoko cenili, že do päťdesiatych rokov dvadsiateho storočia bola „úplne vytrhaná“ a zostala iba jediná rastlina. Botanici sa z tejto rastliny zo severného Yorkshiru pokúšali vypestovať sadenice, ale pre jej zriedkavé kvitnutie nebolo prirodzené opelenie možné. Začiatkom deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia však vedci z Kew Gardens v Londýne objavili metódu zvanú mikrorozmnožovanie, ktorá im umožnila vypestovať nové priesady zo semien, ktoré získali ručným opelením kvetov. Tieto priesady potom premiestnili do ich prirodzeného vápencového biotopu, čoho výsledkom je 200 až 300 črievičníkov papučkových, ktoré teraz rastú na severe Anglicka. Na jednom mieste sú vystavené pre verejnosť, ale ostatné zostávajú na utajených miestach, aby sa zaistila ich ochrana, ako podávajú správu londýnske noviny The Independent, pretože „vedci ďalej pracujú na tom, aby boli dostatočne odolné a dokázali si poradiť so škodcami a hubami“.

Alergické na ľudí

„Mnohé zvieratá majú alergiu na ľudí,“ píše sa v nemeckých novinách Leipziger Volkszeitung. Ako sa uvádza v novinách, Nemecká asociácia pre alergie a astmu (DAAB) nedávno oznámila, že „jednému z dvadsiatich domácich zvierat spôsobuje ľudská spoločnosť typické príznaky alergie, ako sú napríklad kožné vyrážky alebo ustavičné kýchanie“. Vo väčšine prípadov sú vraj príčinou alergie na odpadnuté šupiny ľudskej kože a na výlučky roztočov, ktoré sa nimi živia. Ak sa domáci miláčik stále škriabe alebo oblizuje, či šklbe si srsť bez toho, že by mal blchy, je to pre majiteľa náznak toho, že zviera má alergiu na ľudí, a keď po zmene prostredia alebo v neprítomnosti majiteľa dôjde k zmierneniu príznakov, je to ďalší dôkaz o alergii. Aj krmivo a peľ údajne pri zvieratách spúšťajú alergie. DAAB napríklad poukazuje na to, že v posledných rokoch vzrástol počet koní so sennou nádchou.

Čo robí muža „skutočným mužom“?

„Chlapci... sú stále presvedčení o tom, že byť dobrý v športe, nosiť značkové oblečenie a vyhýbať sa blízkym priateľstvám je znakom ‚skutočného muža‘, zatiaľ čo tvrdá práca ‚nie je pre chlapa‘,“ informujú londýnske noviny The Independent. „Chlapci rešpektujú spolužiakov, ktorí dominujú, ovládajú iných a veľa nadávajú. Tínedžeri, ktorí sa neprispôsobili tomuto vzoru, riskovali šikanovanie alebo označenie za homosexuálov.“ Prieskum medzi chlapcami od 11 do 14 rokov, ktorý urobila Birkbeckova fakulta Londýnskej univerzity na 12 londýnskych školách, odhalil, že chlapci „priznali, že ich ‚chlapská pretvárka‘ v nich často zanecháva pocit izolácie a obavu prejaviť sa,“ píšu noviny. Profesor Stephen Frosh, ktorý prieskum viedol, povedal: „Chlapci potrebujú pozitívne posolstvá, že byť mužom nemusí znamenať byť tvrdý a dusiť v sebe pocity.“

Červený kríž podrobený kritike

Krátko po útokoch 11. septembra začal Americký červený kríž konať a snažil sa získať peňažné dary a krv. Zozbieralo sa okolo 850 miliónov dolárov v hotovosti a zhromaždilo sa asi 400 000 jednotiek krvi. Kým zbierky prebehli rýchlo, s vyplácaním to tak nebolo. „Americký červený kríž bol pri rozdeľovaní finančnej pomoci rodinám postihnutým útokmi pomalý,“ uvádzajú noviny The Washington Times. „Fondy núdzovej pomoci sa použili na programy, ktoré nesúviseli s 11. septembrom,“ a veľká časť týchto prostriedkov sa plánovala použiť na „také dlhodobé potreby, ako je program zmrazovania krvi, poradenská služba a budúce útoky“. Pre malú potrebu zhromaždenej krvi a pre vypršanie jej 42-dňovej trvanlivosti „je nepoužiteľná a musí sa spáliť,“ píše sa v článku. Oznamovacie prostriedky informovali, že výbor Červeného kríža, sužovaný intenzívnou kritikou, odvolal svoju prezidentku a koncom januára 2002 oznámil, že 90 percent zozbieraných prostriedkov pôjde obetiam nešťastia z 11. septembra 2002.

Smrtiace prírodné katastrofy

„V roku 2001 zapríčinili prírodné katastrofy na celom svete najmenej 25 000 úmrtí, čo je viac ako dvojnásobok počtu z predchádzajúceho roka,“ uvádza správa agentúry Reuters. Podľa mníchovskej Re, najväčšej svetovej poisťovacej spoločnosti, finančné straty predstavovali celkovo 36 miliárd dolárov — oveľa viac ako tie, ktoré vznikli následkom útokov z 11. septembra v Spojených štátoch. Dve tretiny zo 700 veľkých katastrof tvorili silné víchrice a záplavy. Extrémne poveternostné podmienky sa pripisujú pokračujúcej zmene celosvetovej klímy. „Lesné požiare v Austrálii, záplavy v Brazílii a Turecku, snehové víchrice v strednej a južnej Európe a tajfún v Singapure, o ktorom si meteorológovia mysleli, že je nemožný, to všetko sú náznaky spojitosti medzi klimatickými zmenami a vzrastom katastrof spôsobených počasím,“ napísala spoločnosť. Poznamenala tiež, že za 160 rokov, odkedy sa vedú záznamy, bol rok 2001 druhým najteplejším rokom. Zemetrasenia spôsobili väčšinu úmrtí — bolo zaznamenaných vyše 14 000 úmrtí následkom jediného zemetrasenia, ku ktorému došlo v januári v Indii. V priebehu roka bolo napočítaných 80 väčších zemetrasení.

Zadné bezpečnostné pásy zachraňujú život

„Cestujúci na zadných sedadlách, ktorí si nezapnú pás, vystavujú pripútaných spolujazdcov na predných sedadlách päťnásobne väčšiemu nebezpečenstvu, že pri havárii zahynú,“ informujú londýnske noviny The Guardian. Výskumníci z Tokijskej univerzity pri analýze záznamov o viac než 100 000 dopravných nehodách v Japonsku za obdobie viac než piatich rokov zistili, že sa dalo predísť takmer 80 percentám úmrtí pasažierov pripútaných na predných sedadlách, ak by cestujúci vzadu použili bezpečnostné pásy. Pri nehode sú cestujúci, ktorí nie sú pripútaní, vymrštení dopredu takou silou, že spolujazdci sediaci vpredu sú v oveľa väčšom nebezpečenstve, že sa vážne zrania alebo dokonca zabijú. Hoci používanie bezpečnostných pásov na zadných sedadlách je v Británii od roku 1991 povinné, prieskumy ukazujú, že približne 40 percent dospelých ich stále nepoužíva.

Nebezpečenstvo znečisteného ovzdušia v Ázii

„Každý rok zomrie v Indii následkom znečistenia ovzdušia viac ako 40 000 ľudí,“ uvádza ekologický časopis Down to Earth. Výskum vedený Svetovou bankou a štokholmským Inštitútom pre životné prostredie ukázal, že znečistenie ovzdušia v Ázii oveľa prevyšuje znečistenie Ameriky a Európy dohromady a je zodpovedné za tisíce úmrtí v Soule, Pekingu, Bangkoku, Jakarte a Manile. Napríklad v Manile zomrie každý rok viac ako 4000 ľudí na ochorenia dýchacích ciest, zatiaľ čo 90 000 ľudí trpí ťažkou chronickou bronchitídou. V Pekingu a Jakarte je úmrtnosť ešte vyššia. Tento problém údajne spôsobuje „používanie pohonných látok nízkej kvality, neefektívny spôsob výroby energie, používanie vozidiel v zlom technickom stave a dopravné zápchy,“ píše sa v časopise.

Zarábanie na zmene na eurá

V súvislosti s prechodom na euro katolícka cirkev v Taliansku „využila príležitosť, ktorá sa jej naskytla pri pohrebe líry, aby nahradila deficit v almužnách zaokrúhľovaním svojich cien,“ píšu noviny Corriere della Sera. Rímsky vikariát rozposlal do všetkých svojich farností obežník, aby „upravili ‚cenník‘. Ofera pri omši, ktorá predtým predstavovala 15 000 lír, sa zvyšuje na 10 eur (19 363 lír). Najvyššia ofera pri svadobných obradoch, ktorá predtým predstavovala 450 000 lír, sa zvyšuje na 270 eur (523 000 lír).“ Obežník však upresňuje, že „táto suma sa vzťahuje na svadobné obrady vykonávané pre ‚nefarníkov‘, zatiaľ čo výška ofery pre farníkov je ponechaná na uváženie, rovnako ako pri krstoch a pohreboch“. Napriek tomu farári v Ríme stále čelia problému, že často nachádzajú schránky na zbierky beznádejne prázdne, čo je možno dôsledok „určitého lakomstva medzi veriacimi a poklesu návštevnosti,“ píše sa v novinách.