Ľudia, ktorí v Bamaku bijú šaty

V BAMAKU, hlavnom meste západoafrickej krajiny Mali, môžete počas celého dňa počuť pravidelné rytmické údery. Nevydávajú ich však bubny hudobníkov. Údery podobné bubnovaniu zaznievajú z malých chatrčí ľudí, ktorí bijú šaty. Ale prečo by niekto bil šaty?

Bitie šiat je posledným krokom jedinečného spracovania textilu. Všetko sa to začína kusom bielej látky alebo nejakým kusom oblečenia. Materiál sa zvyčajne farbí rôznymi farbami a zdobí vzormi. Potom sa ponorí do hustého roztoku vyrobeného z prášku sušeného koreňa manioku alebo miazgy rôznych gumovníkov. Po vysušení na slnku je materiál tvrdý ako doska. V tomto okamihu je pripravený na posledný krok — na bitie.

Hlavnou prácou tých, čo bijú šaty, je udierať po nepružnom materiáli, až kým nie je úplne ‚vyžehlený‘. V malých chatrčiach nájdete spravidla dvoch mladých mužov, ktorí sedia oproti sebe; medzi nimi je klát odrezaný z maslovca. Muži zľahka navoskujú textíliu a prehodia ju cez klát. Potom veľkými kladivami vyrobenými takisto z maslovca udierajú po materiáli. V dokonalej súhre sa v úderoch striedajú a každý udrie tam, kde ten druhý netrafil.

Prečo jednoducho nepoužijú žehličku? Jedným dôvodom je, že teplo zo žehličky by spôsobilo rýchlejšie vyblednutie textílie. Po žehlení by tiež farby neboli také živé, ako keď sa po šatách udiera. To preto, že každý úder kladivom zanecháva po sebe lesk, ktorý zintenzívni farbu. Po dôkladnom bití má materiál také žiarivé farby, že by ste ho považovali za čerstvo zafarbený.

Ak teda pôjdete po uliciach tohto mesta a budete počuť niečo, čo pripomína neutíchajúce údery na bubny, dobre sa pozrite na chatrče okolo. Ten zvuk vôbec nemusia spôsobovať bubny; môžu to byť ľudia, ktorí v Bamaku bijú šaty.