Dve tváre ohňa

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V AUSTRÁLII

OHEŇ môže byť priateľom, ale aj nepriateľom. Môže krajinu omladiť alebo spustošiť. Rozsiahle požiare môžu nadobudnúť nesmierne ničivú silu, ktorú možno len veľmi ťažko ovládať.

Príkladom rozsiahleho ničivého vyčíňania ohňa sú lesné požiare, ktoré vznikli v roku 1997 v Indonézii. V tom roku spustošili krajinu a spôsobili obrovské škody, pokiaľ ide o pôdu, zdravie obyvateľov a ekonomiku. A škodlivý dym z týchto požiarov sa rozšíril aj do susedných krajín — celkovo do ôsmich —, pričom postihol približne 75 miliónov obyvateľov. Správy ukazujú, že 20 miliónov ľudí sa liečilo na také ochorenia, ako je astma, emfyzém a srdcovo-cievne choroby, ako aj na problémy s očami a pokožkou.

V Singapure dosiahlo znečistenie ovzdušia hrozivý stupeň. Mesto bolo zahalené dymom. „Všetci sme väzňami vo vlastných domoch,“ bedákala jedna obyvateľka, ktorá sa obávala vychádzať zo svojho klimatizovaného domu. V najkritickejších dňoch ľudia cez mračno dymu nevideli slnko.

Nasledujúci rok 1998 bolo 8000 obyvateľov Britskej Kolumbie v Kanade nútených opustiť svoje domovy, pretože sa rýchlo približoval ničivý požiar. Tento požiar bol len jedným z takmer tisíc, ktoré v tom roku zúrili po celej Kanade, a 115 z nich bolo v istom okamihu nekontrolovateľných. Požiar v severnej Alberte v Kanade zničil 35 000 hektárov lesa. Jeden obyvateľ poznamenal: „Vyzeralo to, ako keby vybuchla atómová bomba. Nad celou oblasťou sa vznášal obrovský čierny mrak.“

Nebezpečná tvár ohňa

Oheň je jednou z mocných prírodných síl. Vyčíňajúci lesný požiar môže pretvoriť krajinu, narušiť rovnováhu medzi rastlinnými druhmi i komunitu divých zvierat a tiež ohroziť život alebo majetok ľudí.

Veľký požiar môže zvýšiť pravdepodobnosť vzniku erózie. Keď je zem vystavená silným dažďom, ktoré často nasledujú po horúcom lete, voda odplavuje pôdu, ktorá ostala po požiari nechránená. Tým sú postihnuté rastlinné druhy. Niektoré citlivejšie druhy sú poškodené a hynú, zatiaľ čo iné sa dobre prispôsobia. Žiaľ, zvyčajne prekvitajú nežiaduce buriny, ktoré sa v krajine rozširujú na úkor pôvodnej flóry.

Ohrozené sú aj zvieratá, ktoré sú závislé od určitých pôvodných rastlín. Medzi ohrozené druhy patria pôvodné cicavce Austrálie, napríklad koaly a vačice Trichosurus vulpecula, a keby oheň zničil priveľkú časť ich prirodzeného biotopu, mohli by ľahko vyhynúť. Za uplynulých 200 rokov stratil austrálsky kontinent 75 percent dažďových pralesov, 66 percent lesného porastu, 19 druhov cicavcov a 68 pôvodných druhov rastlín, z ktorých väčšina sa nevyskytuje nikde inde na svete.

Keďže mestá sa rozrastajú a zasahujú hlbšie do okolitého buša, ľudia sú viac vystavení ničivým účinkom lesných požiarov. Keď v decembri 1997 vyčíňali v Austrálii na predmestiach  Sydney a v niekoľkých malých mestách okolo Modrých vrchov stovky požiarov, v plameňoch bolo viac ako 250 000 hektárov lesa. Asi polovica týchto požiarov sa vymkla spod kontroly. Veliteľ hasičského zboru povedal, že to boli najhoršie požiare, aké za 30 rokov videl. Stovky ľudí bolo nútených vysťahovať sa z domovov a niektorí obyvatelia dom v plameňoch aj stratili. Požiare si vyžiadali aj dva ľudské životy. Lesné požiare, ktoré vypukli koncom decembra 2001 a o ktorých sa predpokladá, že ich spôsobili podpaľači, zničili 753 000 hektárov buša.

Keď hrozí požiar

K vzniku nekontrolovateľných požiarov prispieva niekoľko faktorov. Jedným z prírodných faktorov je charakter počasia súvisiaci s El Niñom, klimatickým javom, ktorý na celom svete pravidelne spôsobuje horúce, suché poveternostné podmienky. Na každej pevnine, ktorá je postihnutá neobvyklými obdobiami sucha spôsobenými El Niñom, sú ideálne podmienky na vznik požiaru.

Ničivé požiare sú však častejšie zavinené bezohľadnou ľudskou činnosťou. V mnohých krajinách sa považuje za trestný čin, keď niekto úmyselne zapáli nejaký porast. Odhaduje sa, že viac ako polovica požiarov v štátnych lesoch Nového Južného Walesu v Austrálii bola spôsobená podpaľačstvom alebo nešťastnou náhodou.

Ďalším faktorom, ktorý môže viesť k vážnym požiarom, je bezohľadnosť k životnému prostrediu. V dôsledku odlesňovania a ťažby dreva sa v lesoch zvyšuje pravdepodobnosť vzniku požiaru. Drevný odpad, ktorý vzniká pri mnohých ťažobných prácach, spôsobuje, že sa zväčšuje horľavá vrstva, od ktorej je požiar závislý. Ťažba dreva prerieďuje tiež listnatú klenbu stromov, čo umožňuje slnečnému svetlu preniknúť k horľavej vrstve a vysušiť ju. Keď túto zápalnú zmes zapáli nejaká iskra, výsledný požiar sa môže ľahko vymknúť spod kontroly.

Problém veľkých požiarov môžu zhoršiť aj ekonomické faktory. V Indonézii sa už stáročia využíva v poľnohospodárstve farmárska metóda, pri ktorej sa vytínajú a vypaľujú lesy a ktorá nemá takmer žiaden vplyv na rovnováhu v prírode. Keď farmári používajú oheň opatrne a keď ho udržiavajú pod kontrolou, má to na životné prostredie približne taký vplyv ako  požiare, ktoré vznikajú v prírode samovoľne. V poslednom čase sa však táto tradičná poľnohospodárska metóda rozširuje a industrializuje. Ako rastie celosvetový dopyt po takých produktoch, ako je palmový olej, vytínajú sa lesy a nahrádzajú sa rastlinami, ktoré rýchlo rastú a prinášajú zisk. Najjednoduchší a najlacnejší spôsob, ako vyčistiť pozemok, je spáliť prirodzenú vegetáciu. A tak ľudia pália tisícky hektárov lesa a takmer neberú do úvahy dlhodobý úžitok, ktorý plynie zo zachovania primeranej plochy lesa.

Priateľská tvár ohňa

Hoci oheň môže spôsobiť spustošenie a skazu, pre mnoho rastlinných a živočíšnych druhov môže byť aj veľmi užitočný. V skutočnosti môže dokonca významne prispievať k udržiavaniu rovnováhy v prírode. Ako?

Oheň patrí k najstarším priateľom človeka. Človek sa pri ňom zohrieval, svietil si ním a varil si na ňom. Pôvodní obyvatelia Austrálie už celé stáročia používajú oheň pri svojej každodennej činnosti. Pre domorodcov nazývaných Yanyuwaovia je oheň taký dôležitý, že majú viac ako desať výrazov na označenie rôznych druhov ohňa a účinkov, ktoré majú. Napríklad keď hovoria o požiari v lese alebo buši, môžu použiť slovo kambambarra. Na označenie dôkladne spáleného územia, ktoré je dobré na lov, používajú slovo warrman. Dym, ktorý stúpa nahor a vytvára oblak, je známy ako rrumarri.

Títo domorodí obyvatelia využívajú pri starostlivosti o pôdu, ktorá ich živí, vypaľovanie v malom. Využívajú oheň s nízkou intenzitou, aby redukovali hromadenie hmoty zvädnutých, suchých rastlín, ktorá je hlavným palivom pre ničivé požiare. Tento spôsob kontrolovaného využitia ohňa umožnil domorodcom efektívne získavať z pôdy obživu, a pritom zachovať biotop rastlín a zvierat. Znížil tiež riziko, že by sa ľudia ocitli uprostred nebezpečných ničivých požiarov.

Význam plánovaného vypaľovania

Citlivá rovnováha medzi človekom, prírodou a ohňom sa začala narúšať, keď pred niečo viac ako 200 rokmi prišli do Austrálie európski osadníci. Požiar bol z pohľadu Európana niečím, čo sa malo potlačiť. Požiare sa vyskytovali zriedkavejšie, ale keďže sa zväčšovala horľavá vrstva, tie, ktoré predsa vznikli, boli intenzívnejšie a ťažko ovládateľné. V poslednom čase sa však vlády poučili z postupov pôvodných obyvateľov a vyvinuli stratégiu zvanú plánované vypaľovanie. Táto metóda umožňuje, aby oheň horel kontrolovaným spôsobom, a predchádza sa ňou ničivejším veľkým požiarom. Malé ohne sa zakladajú mimo obdobia lesných požiarov. Taký oheň postupuje pomaly, má nízke plamene a odstraňuje iba prízemnú vrstvu porastu bez toho, že by poškodil stromy. Zahasí ho obyčajne večerná rosa.

Cieľom kontrolovaného vypaľovania v lese je chrániť život a majetok ľudí, a pritom zachovať rozmanitosť pôvodných rastlín a zvierat.  A plánované vypaľovanie obmedzuje rast niektorých prinesených burín, ktoré sa rýchlo rozširujú. Pomáha tiež zachovať rozmanitosť biotopov, ktoré sú potrebné na ochranu pôvodných druhov zvierat.

Zdá sa, ako keby určité druhy rastlín počítali s tým, že oheň pomôže ich semenám vyklíčiť. Niektoré semená majú takú tvrdú škrupinu, že na to, aby praskli a aby do nich prenikla vlhkosť, je potrebný oheň. Výskum ukazuje, že aj dym ohňa pomáha semenám klíčiť. Obsahuje približne 70 zložiek, ktoré sa považujú za možné spúšťače klíčenia semien, a jednou z dôležitých zložiek je oxid dusičitý.

Po vypálení je pôda bohatá na také živiny ako dusík a fosfor. Oheň uvoľňuje živiny z napadaných listov, umožňuje, aby k pôde prenikalo viac slnka, a vytvára ideálny podklad na zakorenenie nových rastlín. Napríklad akácie sa po požiari vysemenia a darí sa im v podmienkach, ktoré po sebe oheň zanecháva.

Zdá sa, že aj mnoho zvierat má úžitok zo stavu po požiari, najmä z rastu novej vegetácie, ktorá je jemnejšia a šťavnatejšia. Kengury wallaby a niektoré ďalšie druhy kengúr uprednostňujú často vypaľované lesy a sú vraj od požiaru závislé. Sú totiž závislé od rastlín, ktoré im slúžia ako potrava a úkryt, a regenerácia a výživa týchto rastlín zase závisí od ohňa.

Ešte sa treba veľa učiť

Dvom tváram ohňa začíname lepšie rozumieť, ale vzájomné pôsobenie medzi ohňom a životným prostredím je zložité a v tejto oblasti sa musíme ešte veľa učiť. Vplyv ohňa na určité druhy rastlín a zvierat si vyžaduje ďalší výskum. Podobne je to, aj pokiaľ ide o širšie vzájomné pôsobenie požiarov a nášho životného prostredia a vplyv požiarov na životné prostredie. Treba ešte zodpovedať niektoré otázky, ako napríklad: Sú požiare jednou z príčin skleníkového efektu? Aký vplyv má dym z požiarov na charakter počasia? Ako sa požiare správajú?

V súčasnosti existujú počítačové programy, takzvané modely, ktoré sú určené na predvídanie správania požiaru. Pracujú tak, že vyhodnocujú údaje o horľavej vrstve, ako aj o teplote, rýchlosti vetra a iných poveternostných podmienkach. Žiaľ, v súčasnosti nie sú modely vždy presné a nie je pomocou nich možné predvídať nezvyčajné úkazy, napríklad takzvané bleskové ohne alebo náhle zväčšenie intenzity požiaru. Následkom jedného z týchto bleskových ohňov, ktoré sú vhodne pomenované ako „prsty smrti“, prišli v roku 1997 pri požiaroch v Sydney o život dvaja skúsení hasiči.

Zvlášť náročné je predvídať rozsiahle požiare, pretože môžu vytvárať vlastné počasie vrátane vetrov, oblakov a dokonca aj búrok. Ich vetry môžu neočakávane zmeniť smer alebo rýchlosť, a preto je oheň nestabilný. Výskumníci dúfajú, že súčasné modely vylepšia tým, že do nich zahrnú aj tieto činitele spolu s ďalšími informáciami, napríklad o type a sklone terénu a rozložení horľavej vrstvy.

Národné centrum pre výskum atmosféry (NCAR) v Colorade v súlade s týmto cieľom uskutočňuje v Spojených štátoch jeden projekt. NCAR vybavilo dopravné lietadlo typu C-130 najmodernejším technickým vybavením a siedmimi počítačovými pracoviskami. Všetko toto vybavenie chráni silná izolácia. Lietadlo bolo skonštruované tak, aby mohlo preletieť nad zúriacim požiarom a zozbierať údaje pomocou senzorov umiestnených na krídlach. Tieto údaje sa potom vyšlú do počítačov na spracovanie. Lietadlo má infračervenú kameru nazvanú Thermacam, ktorá zobrazuje relatívnu intenzitu každej časti požiaru. Vedci z NCAR tak získavajú informácie, aby vylepšili súčasné modely správania požiarov.

Očakáva sa, že tieto vylepšené modely umožnia odborníkom kontrolovať požiare bezpečnejšie. Keby ľudia dokázali presne predvídať, ako sa bude požiar správať, mohli by zmenšiť aj nebezpečenstvo, ktorému sú vystavení hasiči, keď chránia spoločnosť.

Áno, oheň môže byť pustošivým a ničivým nepriateľom, keď sa vymkne spod kontroly, ale môže byť tiež užitočným priateľom. Hrá významnú úlohu v prírodných cykloch, ktoré ustanovil Stvoriteľ, aby omladzovali pôdu a udržiavali vyrovnanú rozmanitosť fauny a flóry.

[Obrázok na strane 25]

Zmätené jelene unikajú pred požiarom, ktorý zachvátil údolie rieky Bitterroot v Montane

[Prameň ilustrácie]

John McColgan, BLM, hasičský zbor na Aljaške

[Obrázok na strane 26]

Plánované vypaľovanie v Austrálii

[Prameň ilustrácie]

S láskavým dovolením Queensland Rural Fire Service