Pozorujeme svet

Umelé hmyzie oči

„NASA kúpila robotizované hmyzie oči naprojektované austrálskymi vedcami, aby ich použila v sonde na výskum Marsu,“ uvádzajú noviny The Australian. Výskumníci z Austrálskej národnej univerzity založili projekt umelých senzorov na očiach kobyliek. Správa uvádza, že „laboratórium biorobotického videnia na univerzite už roky pozoruje, ako kobylky, včely a vážky využívajú zrak na ovládanie svojho letu. Výskumníci zistili, podľa akých pravidiel sa riadi let, a vytvorili matematické algoritmy, aby ich mohli napodobniť.“ NASA chce umelé oči skonštruované podľa očí kobylky pripojiť na malú sondu, ktorá bude „lietať tesne nad hrboľatým terénom Marsu bez toho, aby havarovala alebo narazila, práve tak ako hmyz“. Ak bude sonda úspešná, „preskúma zloženie horniny najväčšieho kaňonu v slnečnej sústave — 4000 kilometrov dlhého, 7 kilometrov hlbokého kaňonu Valles Marineris —, aby odhalila geologickú históriu červenej planéty“.

 Kosatky dravé priťahované dialektmi

„Ako sa kosatky dravé, ktoré celý svoj život trávia v tých istých malých skupinách, dokážu vyhnúť príbuzenskému kríženiu?“ pýtajú sa kanadské noviny The Vancouver Sun. „Lance Barrett-Lennard, vedec z Vancouverského akvária, zistil na základe sedemročného genetického výskumu a 340 vzoriek DNA kosatiek dravých v Britskej Kolumbii a na Aljaške, že samice sa pária výlučne so samcami z iných skupín“, ale nie mimo miestnej populácie, ktorú tvorí viacero skupín. „Neexistujú žiadne dôkazy o incestnom párení,“ hovorí pán Barrett-Lennard. „Takmer všetky párenia sú medzi skupinami s veľmi odlišnými dialektmi.“ Článok dodáva, že „kosatky dravé si vyberajú toho najvzdialenejšieho príbuzného partnera, akého len môžu nájsť, a to postupom, ktorý je pravdepodobne založený na počúvaní zvukových znamení, čiže dialektu iných kosatiek, a na výbere toho, ktorý im je najmenej podobný“.

Sledovanie žraloka modrého

„Najväčšiu dravú rybu, žraloka modrého, sledoval satelit a objavil ho, ako migruje tisícky míľ naprieč otvoreným morom,“ píšu londýnske noviny The Daily Telegraph. Toto zistenie, uverejnené v časopise Nature, otriaslo skoršími predstavami o žralokovi modrom. Hoci sa tento žralok vyskytuje na celom svete, predpokladalo sa, že sa zdržiava pri pobrežiach, loví tulene a uškatce a nikdy sa nezatúla ďaleko od svojho domovského teritória. Ale nedávno, keď výskumníci v Kalifornii označili štyri samce a dve samice, zistili, že jeden žralok sa dostal až k Havajským ostrovom — 3700 kilometrov od pobrežia Kalifornie — a denne prešiel najmenej 70 kilometrov. Štúdia tiež odhalila, že hoci sa žraloky modré pri pobreží málokedy ponárajú do väčšej hĺbky, než je 30 metrov, na otvorenom mori sa niekedy ponárajú veľmi hlboko.

Na kliniky doliehajú ekonomické ťažkosti

Noviny Clarín informujú, že ekonomické ťažkosti súvisiace s náhlym pádom argentínskej meny privádzajú do nemocníc a kliník davy Argentínčanov so zdravotnými problémami spôsobenými stresom a zaťažujú tieto priestory nad ich kapacity. Zdravotné problémy zahrnujú „bolesti hlavy, zvýšený krvný tlak, vredy, gastritídu, nespavosť a úzkosť“. Jeden zdravotný odborník povedal, že niektorí ľudia omdlievajú „bez neurologických príčin“. Na jednej klinike vzrástol počet konzultácií o strese, depresii a strachu v priebehu niekoľkých dní o 300 percent. Okrem toho, že lekári a zdravotné sestry musia znášať preplnené čakárne, musia zápasiť aj s pacientmi, ktorí sú pre finančnú krízu nahnevaní. Niektorí pacienti dokonca lekárov a zdravotné sestry fyzicky napadli. Jedna sestra dostala úder do hlavy.

Najrýchlejšia horská dráha

„Najrýchlejšia horská dráha na svete bola otvorená v zábavnom parku Fujikyu Highland,“ informujú japonské noviny IHT Asahi Shimbun. „Dosiahnuť za menej ako dve sekundy z nuly rýchlosť 172 kilometrov za hodinu (106 míľ za hodinu) nie je pre ľudí so slabým žalúdkom. Je to ako sedieť v odpálenej rakete. Jazdci môžu pocítiť gravitačné preťaženie, aké je obvykle doménou pilotov bojových stíhačiek.“ Heith Robertson, vedúci projektu spoločnosti, ktorá atrakciu postavila, povedal: „Pri štarte lietadla dochádza k preťaženiu 2,5 G [2,5-násobok gravitačnej sily]. Na tejto dráhe je to 3,6 G.“ Horská dráha sa pohybuje na „kolieskach, aké majú malé lietadlá“, a poháňajú ju tri vzduchové kompresory, ktoré vyvinú 50 000 konských síl, čo je „porovnateľné s malou raketou“.

Srdcové choroby v Indii súvisiace s tabakom

„Vedúci kardiológovia [v Indii] hovoria, že sa zvyšuje výskyt choroby koronárnych tepien,“ uvádza Mumbai Newsline. „Podľa Dr. Ashwina Mehtu, riaditeľa oddelenia kardiológie v Jaslokskej nemocnici, Indovia majú genetickú predispozíciu na srdcové ochorenia.“ Osobitným dôvodom na obavy je, že viac mladých ľudí trpí „srdcovými ťažkosťami pre nárast fajčenia“. Dr. P. L. Tiwari, špecialista v kardiológii v bombajskej nemocnici, je presvedčený o tom, že ak sa nepodniknú rozhodné kroky, India bude raz vo svete viesť v počte pacientov so srdcovými ochoreniami. Noviny The Times of India píšu, že v susednom Bangladéši fajčí viac ako 70 percent mužov vo veku od 35 do 49 rokov a „miera fajčenia vzrástla, zatiaľ čo príjmy klesli“. Jeden fajčiar priemerne „minie na cigarety dvakrát viac, ako sú celkové výdavky na oblečenie, bývanie a vzdelanie na jedného obyvateľa“. Odhaduje sa, že ak by sa peniaze vynaložené na tabak dali na potraviny, 10,5 milióna ľudí v tejto chudobnej krajine by mohlo mať primeranú stravu.

Vysoké budovy sú stále žiadané

„Pád budov WTC otriasol architektmi a inžiniermi, a oni si uvedomili novú a hrozivú skutočnosť,“ uvádzajú noviny U.S.News and World Report. „Napriek dočasnej bojazlivosti záujem o mrakodrapy neustane.“ Jedným z dôvodov je, že v niektorých oblastiach sú pozemky veľmi drahé a je ich nedostatok. Navyše mestá sa chcú niečím pýšiť. Pri mimoriadne vysokých budovách ide „o zviditeľňovanie sa, o modernosť a podobne,“ hovorí William Mitchell, dekan Fakulty architektúry a projektovania Massachusettského technologického inštitútu. No architekti diskutujú o tom, ako urobiť budovy bezpečnejšími. Budova môže byť proti útoku spevnená stenami a oknami odolnými voči výbuchu, ale tie zvyšujú hmotnosť budovy a sú cenovo nedostupné. Stavebné predpisy v Číne vyžadujú, aby na každých 15 poschodí bolo jedno otvorené, prázdne „únikové podlažie“. Stavebné predpisy na iných miestach stanovujú, že v budove musí byť výťah idúci až na najvyššie miesto určený len pre požiarnikov a tiež pretlakové schodisko, do ktorého by neprenikol dym. Dizajnéri Šanghajského svetového finančného centra, ktoré sa môže stať najvyššou budovou na svete, už do svojho návrhu začleňujú dodatočné bezpečnostné opatrenia.

Hluk a poruchy sluchu

„Každé piate školopovinné dieťa a každý tretí dospelý Poliak má problémy so sluchom,“ píše poľský týždenník Polityka. Prieskumy odhaľujú, že najväčšie ťažkosti spôsobuje hluk z dopravy, hlasné audio- a videoprehrávače a domáce spotrebiče. V správe o stave životného prostredia sa píše, že rast hustoty dopravy vo Varšave už na jednej z hlavných ulíc zvýšil hladinu hluku na 100 decibelov. Krik hrajúcich sa detí dosahuje rovnakú hladinu. Zosilňovacie zariadenia na diskotékach môžu dosiahnuť hladinu hluku až 120 decibelov, čo je tesne pod prahom bolesti, ktorý je od 130 do 140 decibelov. Špecialisti hovoria, že tento silný hluk je priamou príčinou porúch sluchu. Profesor Henryk Skarżyński, otolaryngológ v Inštitúte fyziológie a patológie sluchu, poznamenáva: „Poruchy sluchu vedú k vážnym sociálnym poruchám. Ľudia, ktorí sú nimi postihnutí, sú popudlivejší, majú ťažkosti s učením [a] ťažšie sa učia cudzie jazyky.“