Tiché zbrane — nakoľko reálna je táto hrozba?

POKUSY používať choroboplodné zárodky na zabíjanie vo vojnových časoch nie sú ničím novým. V 14. storočí vo východnej Európe bojovníci katapultovali ponad múry obliehaného mesta mŕtvoly obetí moru. V jednom prípade o 400 rokov neskôr britskí dôstojníci pri mierových rokovaniach počas vojny s Francúzmi a Indiánmi úmyselne rozdali americkým Indiánom deky nakazené kiahňami. Tak spustili epidémiu, ktorá prispela ku kapitulácii Indiánov. Ale to, že infekčné choroby spôsobujú mikróby, sa podarilo zistiť až na konci 19. storočia. Tento poznatok otvoril nové, desivé možnosti využívania chorôb na bojové účely.

Samozrejme, medicínsky a vedecký pokrok viedol tiež k vývoju liekov a vakcín. Tie boli vysoko účinné pri liečbe a prevencii chorôb. Napriek tomuto pokroku zostávajú infekčné choroby hrozným nepriateľom, zabíjajú viac ako 17 miliónov ľudí každý rok — asi 50 000 každý deň. Je smutnou iróniou, že zatiaľ čo nadaní muži i ženy oddávajú svoj život boju proti chorobám postihujúcim ľudí, iní sa s rovnakou horlivosťou a zručnosťou zamerali na boj proti ľuďom použitím choroboplodných zárodkov.

Pokusy o zákaz biologických zbraní

Spojené štáty, bývalý Sovietsky zväz a niekoľko ďalších krajín viac ako 25 rokov ctižiadostivo podporovali vývoj biologických zbraní. Ale v roku 1972 sa tieto krajiny dohodli na zákaze týchto zbraní. Niektoré krajiny však tajne pokračovali vo vývoji a výskume a hromadili zásoby smrtonosných biologických látok spolu s prostriedkami na ich rozširovanie.

Čo viedlo k oficiálnemu zákazu týchto zbraní? Na začiatku 70. rokov 20. storočia sa tieto biologické produkty, hoci smrteľné, považovali za slabé vojnové zbrane. Jedným dôvodom bolo, že nemajú okamžitý účinok — istý čas trvá, kým sa objavia symptómy. Iným dôvodom je to, že ich účinnosť závisí od zmeny vetra  a počasia. Okrem toho si uvedomili, že keby nejaký národ použil biozbrane proti inému národu, odvetou napadnutého národa by pravdepodobne bolo použitie vlastného arzenálu biozbraní alebo jadrových zbraní. Naostatok, mnohí ľudia s morálnym cítením mali odpor proti úmyselnému rozširovaniu živých organizmov na mrzačenie alebo zabíjanie iných ľudí.

Žiaden z týchto dôvodov pravdepodobne neodradí ľudí, ktorí planú nenávisťou a ktorí chcú konať v rozpore s tradičnými morálnymi normami. Tých, ktorí sa rozhodli bezmyšlienkovite zabíjať, biologické zbrane nesmierne lákajú. Biozbrane možno vyvíjať a rozširovať tajne. Totožnosť útočníka možno utajiť, a keby aj bol známy, nie je ľahké podniknúť odvetu proti teroristickej sieti, ktorá má bunky v mnohých krajinách. Navyše tichý, neviditeľný biologický útok s pomalým a smrteľným účinkom môže destabilizovať obyvateľstvo už len tým, že vyvoláva paniku. Útoky na hospodárske plodiny alebo zvieratá môžu spôsobiť nedostatok potravín a hospodársku katastrofu.

Ďalším motívom sú pomerne nízke náklady na vývoj biologických zbraní. Pri jednej analýze sa porovnávali náklady na zabíjanie nechránených civilistov na ploche jedného štvorcového kilometra s použitím rôznych zbraní. Odhadované náklady pri použití konvenčných zbraní boli 2000 amerických dolárov, v prípade jadrových zbraní 800 dolárov, v prípade zbraní s nervovým plynom 600 dolárov a v prípade biologických zbraní jeden dolár.

Technické prekážky pre teroristov

Správy v médiách uvádzajú, že niektoré teroristické skupiny experimentujú s biologickými zbraňami. No je obrovský rozdiel medzi experimentovaním s biologickými zbraňami a podniknutím účinného útoku s ich použitím.

Aby boli teroristi alebo teroristické organizácie úspešné, musia prekonať neľahké technické prekážky. Po prvé, terorista musí získať dostatočné množstvo smrteľného patogénu nejakej choroby. Po druhé, musí vedieť, ako správne a bezpečne narábať s patogénom a ako ho skladovať. Po tretie, musí vedieť, ako ho vyrábať vo veľkom množstve. Už malé množstvá mikroorganizmov sú dostatočne smrteľné na to, aby spustošili pole s hospodárskymi plodinami, vyhubili stádo zvierat alebo vyplienili ľudnaté mesto, za predpokladu, že sa patogén dopraví presne do cieľa. Ale biologické látky mimo laboratória neprežívajú tak ľahko. V skutočnosti iba časť biologických látok postihne cieľovú populáciu, preto by boli na podniknutie katastrofického útoku potrebné obrovské množstvá týchto látok.

Existujú však aj ďalšie prekážky. Terorista musí vedieť, ako zachovať život a účinnosť patogénu počas transportu z miesta, kde je uskladnený, na miesto, kde ho vypustí. Napokon potrebuje vedieť, ako patogén účinne rozptýliť. S tým súvisí úloha dostať do cieľa patogén so správnou veľkosťou častíc a rozptýliť ho v dostatočne veľkej geografickej oblasti a v dostatočnej koncentrácii na to, aby spôsobil hromadnú nákazu. Vynikajúco vyškolenému tímu amerických výskumníkov pre bakteriologickú vojnu trvalo viac ako desať rokov, kým vytvorili spoľahlivý systém odpálenia biozbraní. Keď sa biologické látky rozprášia v atmosfére, sú vystavené slnečnému svetlu a premenlivej teplote, čo môže spôsobiť uhynutie mikroorganizmov. Premeniť tieto látky na zbrane si preto vyžaduje podrobne poznať, ako sa tieto organizmy správajú vo vzduchu.

 Keď vezmeme do úvahy technické prekážky, ktoré s tým súvisia, neprekvapuje, že teroristi sa len zriedkavo pokúsia o útok biologickými zbraňami. Okrem toho pokusy spôsobili málo strát na životoch. Nedávno listy s antraxom v Spojených štátoch spôsobili smrť piatich ľudí. Je to tragické, ale strát na životoch bolo menej, ako by ich mohlo byť pri menšej explózii alebo pri streľbe z pištole. Výskumníci predpokladajú, že od roku 1975 v prípade 96 percent útokov, pri ktorých boli použité chemické alebo biologické látky, na celom svete zahynuli alebo utrpeli ujmu najviac traja ľudia.

Členovia British American Security Information Council si uvedomujú, s akými ťažkosťami je spojené podniknutie úspešného biologického útoku, preto uvádzajú: „Hoci vlády stoja pred mnohonásobnými hrozbami chemického a biologického terorizmu, väčšina analytikov si myslí, že je veľmi nepravdepodobné, aby sa uskutočnili katastrofické scenáre, ktoré hovoria o hromadných stratách na životoch, aj keď je to možné.“ Ale hoci je pravdepodobnosť malá, takýto útok môže mať hrozné následky.

Zlé správy

Až doteraz sme prezentovali pomerne pozitívne správy: technické ťažkosti a dejiny svedčia proti pravdepodobným katastrofickým biologickým útokom. No stručne povedané, zlou správou je: Dejiny nie sú presným vodidlom pre budúcnosť. Hoci minulé útoky prevažne zlyhali, budúce môžu byť úspešné.

Existujú určité obavy. Stúpa počet teroristov, ktorí sú odhodlaní hromadne zabíjať ľudí. Nielenže rastie technická vyspelosť teroristických skupín, ale určité teroristické skupiny majú finančné i technické zdroje porovnateľné so zdrojmi niektorých vlád.

Odborníkov zjavne neznepokojuje možnosť, že by národy odovzdali biologické zbrane teroristickým skupinám. Istý analytik povedal: „Vlády, nech sú akokoľvek bezcitné, ctižiadostivé a ideologicky extrémne, sa budú zdráhať poskytnúť nekonvenčné zbrane teroristickým skupinám, nad ktorými nemajú plnú kontrolu; vlády môžu byť v pokušení použiť tieto zbrane samy v prvom útoku, ale je pravdepodobnejšie, že ich využijú skôr na zastrašovanie ako na skutočný boj.“ Odborníkom skôr robí starosti, že vynikajúco vyškolení vedci sa môžu lukratívnymi ponukami dať najať na prácu pre teroristické skupiny.

Naplánovaná choroba

Aj pokrok v biotechnológii spôsobuje obavy. Vedci už majú dostatočné poznanie, aby premenili existujúce patogény na mimoriadne smrteľné, a pritom ľahšie použiteľné. Môžu geneticky zmeniť neškodné mikroorganizmy tak, aby vytvárali toxíny. Môžu tiež organizmy upraviť, takže ich nemožno zachytiť pomocou štandardných detekčných metód. Navyše mikroorganizmy možno prispôsobiť, aby boli odolné voči antibiotikám, bežným  vakcínam a spôsobom liečby. Napríklad vedci, ktorí ušli z bývalého Sovietskeho zväzu, tvrdili, že získali istú formu moru, ktorá bola odolná voči 16 druhom antibiotík.

Očakáva sa, že budúci pokrok v biotechnológii a genetickom inžinierstve tieto možnosti rozšíri. Vedci môžu premiešať genetickú výbavu, aby prerobili alebo upravili množstvo biologických zbraní — na smrteľnejšie, odolnejšie a ľahšie na výrobu a doručenie. Môžu ich prispôsobiť tak, aby bolo ľahšie predvídať, aký účinok budú mať, a tiež aby mali možnosť toto pôsobenie ovplyvňovať. Patogény môžu upraviť tak, aby zahynuli po vopred určenom počte bunkových delení — takže spôsobia smrť a potom zaniknú.

 V budúcnosti môžu byť tiež vyvinuté neobyčajné tajné zbrane. Napríklad vysoko špecializované zbrane môžu oslabiť samotný imunitný systém — namiesto toho, že by ho nakazili konkrétnou chorobou, obeť bude náchylná na mnoho chorôb. Ak sa objaví taký smrteľný vírus podobný HIV, kto bude vedieť, či vznikol prirodzenou mutáciou, alebo genetickou úpravou v laboratóriu nepriateľa?

Technický pokrok zmenil zmýšľanie ľudí v armáde. Istý americký námorný dôstojník napísal: „Zbrojári iba začali skúmať potenciál biotechnologickej revolúcie. To privádza človeka k tomu, aby sa zamyslel a uvedomil si, že omnoho rozsiahlejší vývoj je ešte len pred nami.“

[Rámček na strane 6]

Čo je biologická vojna?

Výraz „biologická vojna“ sa vzťahuje na úmyselné rozširovanie chorôb medzi ľudí, zvieratá alebo rastliny. K chorobe dochádza, keď sa napadnutá populácia nakazí živými mikroorganizmami. Tieto organizmy sa rozmnožujú (niektoré produkujú toxíny) a časom sa objavujú príznaky choroby. Niektoré biologické zbrane spôsobujú telesné postihnutie, iné smrť. Ďalšie možno použiť na napadnutie hospodárskych plodín a na ich zničenie.

[Rámček/obrázky na stranách 8, 9]

Fakty o biozbraniach

Antrax: Infekčná choroba spôsobená baktériou vytvárajúcou spóry. Prvotné príznaky pľúcnej formy antraxu môžu pripomínať nádchu. Po niekoľkých dňoch sa príznaky zhoršujú a nastávajú problémy s dýchaním a šok. Choroba vyvolaná touto formou antraxu je často smrteľná.

U ľudí, ktorí prišli do kontaktu s antraxom, možno prepuknutiu nákazy zabrániť antibiotikami. Včasná liečba je životne dôležitá; odklad znižuje šance na prežitie.

Priamy prenos antraxu z človeka na človeka je veľmi nepravdepodobný a vôbec k nemu nemusí dôjsť.

V druhej polovici 20. storočia niekoľko krajín vrátane Spojených štátov a bývalého Sovietskeho zväzu vyvinulo zbrane s použitím antraxu. Počet krajín, ktoré údajne majú programy na výrobu biologických zbraní, stúpol z 10 v roku 1989 na 17 v roku 1995. Nie je jasné, koľko z týchto krajín pracuje s antraxom. Podľa jedného odhadu americkej vlády vypustenie 100 kilogramov antraxu vo forme aerosólu nad veľkomestom môže mať také smrteľné následky ako vodíková bomba.

Botulizmus: Choroba paralyzujúca svaly, ktorú spôsobuje baktéria vytvárajúca toxíny. Medzi príznaky botulizmu z nakazených potravín patrí dvojité alebo zahmlené videnie, padajúce očné viečka, nezrozumiteľná reč, ťažkosti s prehĺtaním a sucho v ústach. Od ramien nadol ochabuje svalstvo celého tela. Paralýza dýchacích svalov môže spôsobiť smrť. Botulizmus sa neprenáša z človeka na človeka.

Ak sa dostatočne včas podá antitoxín, zmierni to príznaky a znižuje pravdepodobnosť úmrtia.

Botulotoxín je primárnou biozbraňou nielen preto, že je jednou z najjedovatejších látok, aké poznáme, ale aj preto, že sa pomerne ľahko vyrába a prepravuje. Okrem toho všetci nakazení potrebujú dlhodobú intenzívnu starostlivosť. Z vývoja botulotoxínu ako biologickej zbrane je podozrivých niekoľko krajín.

Mor: Veľmi nákazlivá choroba, ktorú spôsobujú baktérie. Prvými príznakmi smrteľného pľúcneho moru sú horúčka, bolesti hlavy, slabosť a kašeľ. Nasleduje septický šok a bez včasnej liečby antibiotikami je smrť takmer istá.

Choroba sa prenáša z človeka na človeka slinami.

V 14. storočí v priebehu piatich rokov mor usmrtil asi 13 miliónov ľudí v Číne a 20 až 30 miliónov v Európe.

V 50. a 60. rokoch 20. storočia Spojené štáty i bývalý Sovietsky zväz vyvinuli techniku na rozširovanie pľúcneho moru. Údajne tisícky vedcov pracovali na tom, aby mohli mor použiť ako zbraň.

Kiahne (pravé): Veľmi nákazlivá choroba, ktorú spôsobuje vírus. K prvotným príznakom patrí vysoká teplota, únava, bolesti hlavy a bolesti chrbta. Neskôr sa objavujú bolestivé rany, ktoré sa napĺňajú hnisom. Každá tretia obeť zomiera.

Kiahne boli v celosvetovom rozsahu vyhladené v roku 1977. S pravidelným očkovaním sa prestalo v polovici 70. rokov 20. storočia. Nie je isté, nakoľko imúnni sú ľudia, ktorí boli dovtedy očkovaní, a či vôbec sú imúnni. Zaručená liečba pravých kiahní neexistuje.

Táto choroba sa z človeka na človeka prenáša nakazenými slinami. Vírus sa môže šíriť aj kontaminovaným oblečením alebo posteľnou bielizňou.

Sovietsky zväz spustil v roku 1980 úspešný program na produkciu veľkého množstva vírusu spôsobujúceho kiahne a na jeho prispôsobenie na odpálenie v medzikontinentálnej balistickej rakete. Vynaložilo sa tiež úsilie na vývoj takých druhov kiahní, ktoré sa rýchlejšie prenášajú a sú nákazlivejšie.

[Obrázok]

Baktéria antraxu a jej guľovitá spóra

[Pramene]

Zdroje: U.S. Centers for Disease Control and Prevention, Johns Hopkins Center for Civilian Biodefense Studies.

Obeť antraxu: CDC, Atlanta, Ga.; baktéria antraxu: ©Dr. Gary Gaugler, Photo Researchers; baktérie botulizmu: CDC/​Courtesy of Larry Stauffer, Oregon State Public Health Laboratory

Baktérie moru: Copyright Dennis Kunkel Microscopy, Inc.; vírus kiahní: ©Meckes, Gelderblom, Eye of Science, Photo Researchers; obeť kiahní: CDC/​NIP/​Barbara Rice

[Obrázok na strane 7]

Nedávno vyvolali rozsiahle obavy listy s antraxom

[Prameň ilustrácie]

AP Photo/​Axel Seidemann

[Obrázok na strane 7]

Chemické/biologické letecké bomby zničené po vojne v Perzskom zálive

[Prameň ilustrácie]

AP Photo/​MOD