Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Kam ide tá voda?

Kam ide tá voda?

Kam ide tá voda?

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V AUSTRÁLII

PANIKA! To bola moja prvá reakcia. Hrozilo, že sivá tekutina, ktorá vyvierala z odtoku v podlahe kúpeľne, premení môj byt na zapáchajúci močiar. Rýchlo som volal na pomoc inštalatéra. Počas zúfalého čakania, keď mi od nervozity vysychalo v ústach a ponožky pomaly nasakovali vodou, som si kládol otázku: ‚Odkiaľ sa berie všetka tá voda?‘

Inštalatér pri usilovnom čistení upchatého odtoku vysvetľoval: „Priemerný obyvateľ mesta denne spotrebuje 200 až 400 litrov vody. Na každého muža, ženu a dieťa pripadá ročne asi 100 000 litrov vody, ktorá odtečie do kanála.“ Opýtal som sa ho: „Ako je možné, že spotrebujem toľko vody? Určite jej toľko nevypijem!“ „Nie,“ odpovedal, „ale každý deň sa sprchujete alebo kúpete, splachujete záchod a pravdepodobne používate aj práčku alebo umývačku riadu. Tak či onak, súčasný životný štýl spôsobuje, že spotrebujeme dva razy toľko vody, ako spotrebovali naši starí rodičia.“ Náhle mi blysla hlavou otázka: ‚Kam ide všetka tá voda?‘

Zistil som, že voda, ktorú každý deň vypustíme do kanála, sa čistí veľmi odlišnými spôsobmi, čo závisí od krajiny alebo dokonca od mesta, kde žijeme. V niektorých krajinách je to v súčasnosti otázka života a smrti. (Pozri rámčeky na strane 27.) Poďte so mnou na prehliadku miestnej čistiarne odpadových vôd a sami zistite, kam tá voda ide a prečo sa oplatí vážne sa zamyslieť nad tým, čo púšťate do odtoku alebo do záchodu, bez ohľadu na to, kde žijete.

V čistiarni odpadových vôd

Viem, že čistiareň odpadových vôd zrejme nepovažujete za také príťažlivé miesto, že by bolo hodno ho navštíviť. Súhlasím s vami. No väčšina z nás je závislá od takej čistiarne, keďže nechceme, aby sa naše mesto ponorilo do vlastného odpadu — a všetci máme zodpovednosť pomáhať týmto čistiarňam, aby správne fungovali. Cieľom našej cesty je hlavná čistiareň v Malabare neďaleko známeho sydneyského prístavu. Ako sa voda z mojej kúpeľne dostane do čistiarne?

Keď spláchnem záchod, vypustím drez alebo sa osprchujem, voda smeruje do čistiarne odpadových vôd. Asi po 50 kilometroch sa pridá k 480 miliónom litrov, ktoré denne prúdia do čistiarne — čo je každú minútu také množstvo vody, aké je potrebné na naplnenie dvoch olympijských bazénov.

V čistiarni mi Ross, pracovník pre styk s verejnosťou, pri vysvetľovaní, prečo táto čistiareň nie je nepríjemná ani očiam, ani nosu, povedal: „Väčšia časť čistiarne je pod zemou. To nám umožňuje zachytiť plyny a odviesť ich do čističiek vzduchu (sústavy obrovských komínov v tvare kotla), ktoré neutralizujú nepríjemné pachy. Očistený vzduch sa potom vypúšťa do ovzdušia. Hoci je čistiareň obklopená tisíckami domov, ročne mi zatelefonuje len asi desať ľudí, ktorí sa sťažujú na zápach.“ Miesto, kam nás Ross teraz privádza, je nepochybne zdrojom tohto zápachu.

Čo je odpadová voda?

Keď v čistiarni zostupujeme hlbšie, náš sprievodca nám hovorí: „Odpadovú vodu tvorí 99,9 percenta vody plus odpad, ktorý produkujú ľudia, chemikálie a rôzne iné látky v nepatrnom množstve. Odpadová voda z domov a priemyselných podnikov, ktorá sa nazbiera z plochy 55 000 hektárov a tečie potrubím dlhým 20 000 kilometrov, vteká do čistiarne v úrovni dvoch metrov pod hladinou mora. Tu prechádza niekoľkými sitami, ktoré zachytávajú handry, skaly, papier a plasty. V štrkových komorách je organická hmota pomocou vzdušných bublín rozptýlená vo vode a ťažší štrk klesne na dno. Všetok tento anorganický odpad sa zozbiera a posiela na skládku. Zvyšná odpadová voda sa vypumpuje do sedimentačných nádrží o 15 metrov vyššie.“

Tieto nádrže zaberajú plochu približne veľkosti futbalového ihriska a až tu si uvedomíte, ako veľmi by sa susedia sťažovali, keby systém na čistenie vzduchu nebol taký účinný. Keď voda pomaly preteká nádržami, tuky a oleje vystúpia na povrch a odstránia sa. Jemné pevné častice, nazývané kal, sa usádzajú na dne a veľké mechanizované lopaty vyškrabávajú sediment, ktorý sa odčerpáva na ďalšiu úpravu.

Upravená odpadová voda sa dostáva do mora cez podzemný odtokový tunel, ktorý má dĺžku tri kilometre. Tu voda vyviera z dna oceánu a rozptyľuje sa do mora v hĺbke 60 až 80 metrov. Silné pobrežné prúdy rozptýlia odpadovú vodu a slaná voda s prirodzenou dezinfekčnou schopnosťou dokončí proces úpravy. Zostávajúci kal sa v čistiarni prečerpáva do veľkých nádrží, ktoré sa volajú anaeróbne vyhnívacie nádrže, kde mikroorganizmy rozložia organické látky na metán a stabilnejší kal.

Z kalu pôda

S úľavou idem za Rossom opäť na čerstvý vzduch a vystupujeme k vrchu jednej vzduchotesnej nádrže na kal. Ross pokračuje vo vysvetľovaní: „Metán, ktorý vyprodukujú mikroorganizmy, sa používa na pohon elektrických generátorov a zabezpečuje vyše 60 percent energie potrebnej na výkon čistiarne. Usadený kal sa dezinfikuje a pridá sa doň vápno, čím sa premení na užitočný materiál, ktorý je bohatý na rastlinné výživné látky nazývané organicko-minerálne hnojivo. Iba malabarská čistiareň ročne vyprodukuje 40 000 ton tohto organicko-minerálneho hnojiva. Pred desiatimi rokmi sa neupravený kal spaľoval alebo vyhadzoval do oceánu; dnes má táto surovina užitočnejšie využitie.“

Ross mi podáva brožúru, v ktorej sa vysvetľuje: „Lesy [Nového Južného Walesu] rastú po aplikovaní oragnicko-minerálnych hnojív o 20 až 35 percent rýchlejšie.“ Uvádza sa v nej tiež, že pestovanie ‚pšenice v pôde ošetrenej organicko-minerálnym hnojivom prináša až o 70 percent vyššie výnosy‘. Zisťujem, že organicko-minerálne hnojivo v komposte je teraz dostatočne bezpečné, aby som ho mohol použiť vo vlastnej záhrade na hnojenie kvetov.

Zíde z očí, zíde z mysle?

Na konci prehliadky mi náš sprievodca pripomína, že vylievanie farieb, pesticídov, liekov alebo olejov do odtoku môže v čistiarni spôsobiť uhynutie mikroorganizmov, a tak narušiť recyklačný proces. Zdôrazňuje, že ‚oleje a tuky pomaly upchávajú „tepny“ potrubných systémov, rovnako ako sa upchávajú naše tepny, a že jednorazové plienky, utierky a igelity spláchnuté do záchodu nezmiznú. Skôr upchajú potrubie.‘ Ako som sa dozvedel, odpad môže zísť z očí, ale keď voda vyviera z odtoku, čoskoro prichádza na myseľ. Preto keď sa nabudúce budete sprchovať, keď budete splachovať záchod alebo vypúšťať drez, myslite na to, kam tá voda ide.

[Rámček/obrázok na strane 25]

Z odpadovej vody pitná

Niekoľko miliónov obyvateľov Orange County — oblasti Kalifornie v Spojených štátoch s nízkym množstvom zrážok — má úžitok z novátorského riešenia problému s odpadovou vodou. Namiesto toho, aby sa milióny litrov odpadovej vody vylievali každý deň do oceánu, väčšina sa vracia do vodného zdroja. Mnoho rokov sa to pozoruhodne dosahuje pomocou čistiarne odpadových vôd. Po primárnej úprave odpadová voda prechádza sekundárnou a terciárnou úpravou. To predstavuje čistenie vody dovtedy, kým nie je taká čistá ako bežná pitná voda. Potom sa mieša s vodou z hlbokých žriediel a vlieva sa do podzemných vodných nádrží. Tu dopĺňa vodnú nádrž a bráni slanej vode presiaknuť do podzemného vodného rezervoára, čím bráni jeho poškodeniu. Z tejto podzemnej zásobárne pochádza až 75 percent vody, ktorá sa spotrebuje v tejto oblasti.

[Rámček na strane 27]

Päť spôsobov, ako rozumne narábať s vodou

▪ Vymeňte presakujúce tesnenia — z kvapkajúceho vodovodu ročne vytečie zbytočne viac ako 7000 litrov vody.

▪ Skontrolujte, či vám nepreteká záchod — tak vyteká zbytočne ročne takmer 16 000 litrov vody.

▪ Nainštalujte si na sprchy šetriace hlavice. Štandardnou sprchovacou hlavicou pretečie 17 litrov za minútu; sprchovacou hlavicou so slabším prietokom pretečie asi 9 litrov vody za minútu. Štvorčlenná rodina ušetrí takmer 80 000 litrov vody ročne.

▪ Ak máte záchod s dvojakým splachovaním, použite tlačidlo na polovičné splachovanie, keď je to vhodné — tým sa v štvorčlennej rodine ročne ušetrí do 36 000 litrov vody.

▪ Nainštalujte si na vodovodné batérie prevzdušňovače — sú pomerne lacné a o polovicu redukujú prietok vody, a to bez straty účinnosti.

[Rámček na strane 27]

Svetová kríza s odpadovou vodou

„Viac ako 1,2 miliardy ľudí stále nemá prístup k čistej pitnej vode, pričom 2,9 miliardy nemá náležité hygienické zariadenia, následkom čoho ročne zomiera na choroby zo znečistenej vody 5 miliónov ľudí, prevažne detí.“ — Druhé svetové fórum o vode, ktoré sa konalo v Haagu v Holandsku.

[Nákres/obrázky na strane 26]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Proces čistenia odpadovej vody v Malabare (Zjednodušený pohľad)

1. Odpadová voda vchádza do čistiarne

2. Filtrácia

3. Štrková komora

4. Na miesto skládky

5. Sedimentačné nádrže

6. Výpust do oceánu

7. Anaeróbne vyhnívacie nádrže

8. Elektrické generátory

9. Skladovacia nádrž na organicko-minerálne hnojivo

[Obrázky]

V anaeróbnych vyhnívacích nádržiach sa kal premieňa na užitočné hnojivo a metán

Spaľovanie metánu sa využíva na výrobu elektrickej energie