Milovníci vzrušenia — čo ich tak osudne priťahuje?

V STAROVEKEJ rímskej aréne sedeli v napätom očakávaní vydráždené davy ľudí — dosahujúce počet 50 000. Ich očakávanie sa stupňovalo niekoľko dní, keď sa všade šíril oznam, že tieto nadchádzajúce udalosti poskytnú „pôsobivé vzrušenie, ktoré nemožno premeškať“.

Hoci vystúpenia mágov, pantomíma, klauni a komédia stále priťahovali davy ľudí do miestnych divadiel, udalosti v aréne boli niečím veľmi odlišným. Diváci pri uchvacujúcom vzrušení vyvolanom tým, čo sa odohrávalo pred ich očami, zakrátko zabudli na nepohodlné, tvrdé sedadlá i na každodenné starosti.

Teraz prichádzajú speváci a po nich kňaz v rúchu. Nosiči kadidla potom idú pred zástupom ľudí nesúcich sochy zobrazujúce bohov a bohyne, držiac ich vysoko, aby ich všetci videli. Týmto udalostiam to dodávalo zdanie, že majú božské schválenie.

Zabíjanie zvierat

V tejto chvíli sa približuje začiatok pompéznej zábavy. Najprv vpúšťajú do arény, z ktorej nie je možné uniknúť, pštrosy a žirafy, zvieratá, ktoré málokto z prítomných niekedy videl. Desiatky skúsených lukostrelcov vyzbrojených lukmi a šípmi do jedného zabíjajú bezmocné zvieratá, čo zjavne vyvoláva radosť obecenstva bažiaceho po vzrušení.

Jasajúce davy potom pozerajú, ako sa dva veľké slony, ktoré majú na kloch napichnuté dlhé, ostré železné hroty, bijú na život a na smrť. Keď jedno z týchto mohutných zvierat padá smrteľne ranené do piesku presiaknutého krvou, nastáva burácajúci potlesk. Táto scéna iba vzbudzuje záujem divákov o hlavný bod programu, ktorý nastane už o niekoľko minút.

Hlavný bod programu

Za zvuku fanfár davy bažiace po vzrušení vstávajú, keď sa v aréne objavujú gladiátori. Niektorí sú vyzbrojení mečmi, štítmi a kovovými prilbami alebo dýkami a iní sú zasa ľahko ozbrojení i ľahko odetí. Bojujú zblízka, často sa to končí smrťou jedného alebo oboch zápasníkov, čo sprevádza jasot divákov. Záznamy ukazujú, že raz bolo za 100 dní zabitých 5000 zvierat. Pri inej príležitosti bolo zabitých 10 000 gladiátorov. Ľudia sa však dožadovali ďalších.

Stály zdroj zápasníkov na tieto hry predstavovali zločinci a vojnoví zajatci. Jeden zdroj však uvádza, že „by sa nemali pliesť so skupinou skúsených gladiátorov, ktorí bojovali zbraňami, získavali značné bohatstvo a neboli odsúdení na doživotie“. Na niektorých miestach gladiátori chodili do špeciálnych škôl, aby sa naučili bojovať zblízka. Adrenalín stúpal, a tak ich tento šport so svojou osudnou príťažlivosťou pohltil. Pocit potreby znova bojovať aj ďalší deň bol ich dominantnou vášňou. „Úspešným gladiátorom bol ten, kto pred ukončením svojej kariéry zavŕšil päťdesiat zápasov,“ uvádza jeden zdroj.

Býčie zápasy

Svet teraz vstúpil do nového milénia, ale je očividné, že vášne mnohých ľudí sa nestlmili, keďže ich uchvacujú riskantné športy, najmä tie, pri ktorých sa vystavujú smrti. Napríklad býčie zápasy sú už celé stáročia obľúbenou zábavou v Južnej Amerike a Mexiku. V súčasnosti prekvitajú aj v Latinskej Amerike, Portugalsku a Španielsku.

V Mexiku údajne existuje asi 200 arén a v Španielsku vyše 400. Jedna aréna v Mexiku  má 50 000 miest na sedenie. Mnohé z týchto arén sa zapĺňajú do posledného miesta ľuďmi, ktorí sa prichádzajú pozerať na mužov, ktorí skúšajú svoju odvahu v boji proti útočiacim býkom. Akýkoľvek prejav zbabelosti zo strany zápasníka vyvoláva nemilosť posmievajúcich sa davov.

Teraz sa stávajú matadormi aj ženy, ktoré zabíjaním býkov zarábajú milióny. Jedna matadorka pri rozhovore v televízii vyhlásila, že nič nemôže tak uspokojiť jej vášeň po vzrušení, ako keď stojí v býčej aréne pred útočiacim zvieraťom napriek stálej hrozbe, že ju rohmi dokole na smrť.

Beh býkov

„Dav ľudí stojí v štvorstupe pred reštauráciou Casa Sixto na ulici Estafeta v Pamplone a všade sa ozýva neustávajúci rev,“ poznamenáva sa v jednej správe. „Konverzuje sa tu mnohojazyčne — baskicky, kastílsky, katalánsky, anglicky.“ Davy ľudí sa na túto udalosť zhromažďujú v predstihu. Býky chované na zápasy v býčej aréne sú v ohradách vzdialených asi 800 metrov od arény.

V predpoludnie zápasov sa brány ohrád rozletia a je vypustených šesť býkov spolu s jedným náhradníkom, ktoré budú v tú noc zápasiť. Ulicu lemujú budovy a vstup do bočných ulíc blokujú zátarasy. Tým sa býkom vytvorí náležitý priechod na beh do arény, čo im trvá asi dve minúty, ak všetko ide hladko.

Pred mnohými rokmi sa muži odhodlaní riskovať svoj život rozhodli vyskúšať svoje schopnosti a bežať pred býkmi. Niektorí to ešte stále každoročne skúšajú. Časom sa z toho stala medzinárodná udalosť. Mnohých býky vážne poranili a iných rohmi doklali na smrť. „Ak si myslíte, že im uniknete,“ povedal jeden bežec, „ste na veľkom omyle.“ Podľa španielskeho Červeného kríža bol za obdobie 20 rokov „priemerne jeden úraz denne spôsobený poklatím“. Každý deň bolo tiež ošetrených ďalších 20 až 25 poranených ľudí.

V čom je tá osudná príťažlivosť? Jeden bežec odpovedal: „Tie sekundy, keď ste tam s býkmi, udržiavate s nimi tempo, cítite ich pach, počujete dupot ich kopýt a vidíte, ako dvíhajú a skláňajú rohy len niekoľko centimetrov od vás — o tom to celé je.“ Jasajúce davy ľudí povzbudzujú bežcov. Budú niektorí z nich sklamaní, ak sa nestanú svedkami toho, ako 700-kilogramový útočiaci býk svojimi rohmi dokole na smrť niektorého z bežcov alebo ho prehodí cez chrbát? Mohlo by byť pre niektorých z nich krviprelievanie rovnako atraktívne, ako bolo pre davy ľudí v rímskych arénach?

Zahrávanie sa so smrťou

Ďalej sú tu aj takí, ktorí sa pre vzrušenie zahrávajú so smrťou inými spôsobmi. Kaskadéri na motocykloch sa vystavujú smrti a vážnym úrazom tak, že preskakujú cez vyše 50 áut  zaparkovaných vedľa seba alebo cez niekoľko veľkých autobusov, či cez široký kaňon. Jeden takýto kaskadér uviedol, že si polámal 37 kostí a 30 dní bol v kóme. Povedal: „Polámané kosti a končatiny už pre mňa nič neznamenajú... Mal som dvanásť veľkých operácií otvorených zlomenín. To vás rozrežú a kosti spoja platničkou alebo skrutkou. Odhadujem, že mi vložili už asi tridsaťpäť alebo štyridsať skrutiek, aby mi kosti držali pohromade. Stále ma do nemocnice prijímajú a prepúšťajú ma z nej.“ Raz, keď sa poranil pri cvičnom kole a nemohol sa pokúsiť o skok cez niekoľko áut, davy ľudí pískali, aby dali najavo svoje sklamanie.

Mnohí milovníci vzrušenia sa venujú extrémnym športom vrátane takých kaskadérskych výkonov, ktorými sa vystavujú smrti, ako je lezenie po stenách mrakodrapov bez bezpečnostného výstroja, jazda na snowboarde dole 6000-metrovým vrchom, bungee jumping z vysokých veží a mostov, zoskoky z lietadiel, pričom sú títo ľudia priviazaní na chrbte iného parašutistu, alebo lezenie po strmých útesoch pokrytých ľadom iba s malým krompáčom v ruke. „Čakám, že ročne stratím troch alebo štyroch priateľov,“ narieka jedna ľadolezkyňa. To sú len niektoré kaskadérske výkony, ktorými sa ľudia vystavujú smrti a ktoré si získali obľubu vo svete športu. „Extrémne športy sú veľmi lákavé práve pre možnosť nešťastia,“ vyhlásil jeden spisovateľ.

„Nastáva boom aj v tých najextrémnejších športoch,“ písalo sa v časopise U.S.News & World Report. „Surfovanie na oblohe, pri ktorom skúsení parašutisti predvádzajú cirkusové obraty a otočky na grafitových doskách pri voľnom páde z výšky 4000 metrov, v roku 1990 neexistovalo; teraz priťahuje tisícky priaznivcov. A šport známy ako BASE jumping (akronym vytvorený z anglických slov pre budovy, antény, rozpätia a zem) oficiálne vznikol v roku 1980 a teraz očaruje stovky parašutistov, ktorí skáču z pevných objektov, ako sú rozhlasové veže alebo mosty — často ilegálne a v noci.“ Tento šport si vyžiadal už desiatky životov. „Pri BASE jumpingu nie je veľa úrazov,“ povedal jeden skúsený skokan. „Buď prežijete, alebo zomriete.“

Tisícky ľudí priťahuje lezenie po skalách strmých stien vrchov iba s nepatrnými záchytnými miestami na prsty rúk a nôh. Dokonca aj televízne reklamy a reklamy v časopisoch propagujúce všetko od kamiónov po lieky proti bolesti hlavy zobrazujú lezcov, ako nebezpečne visia na strmých horských svahoch stovky metrov vo vzduchu a sú istení iba tenkým lanom. V roku 1989 si na tento šport v Spojených štátoch údajne trúflo asi 50 000 ľudí; v poslednom čase jeho osudná príťažlivosť pôsobí podľa odhadov na pol milióna ľudí. Počet týchto ľudí na celom svete stále stúpa.

 V Spojených štátoch „je zabitých alebo zmrzačených stále viac ‚bežných‘ chlapcov a dievčat, ktorí hrali nové bizarné, nebezpečné hry,“ informoval časopis Family Circle. „Surfovanie na autách“ — preliezanie cez okno rýchlo idúceho auta navrch karosérie a státie na nej počas jazdy alebo státie na vrchnej časti pohybujúceho sa výťahu alebo na idúcom vlaku metra — si vyžiadalo život mnohých mladých ľudí.

Aj majestátny Mount Everest je vyhľadávaný ako nikdy predtým. Horolezci bez náležitého tréningu zaplatia horským vodcom až 65 000 amerických dolárov, aby ich viedli na vrchol a späť. Od roku 1953 vyšlo na vrchol Mount Everestu viac ako 700 horolezcov. Mnohí sa nikdy nevrátili. Telá niektorých sú stále tam hore. „Horolezci teraz súperia o dosiahnutie rekordu v kategóriách najmladší, najstarší, najrýchlejší na Evereste,“ napísal jeden žurnalista. „Na rozdiel od ostatných športov,“ napísal iný žurnalista, „horolezectvo si od účastníkov žiada, aby boli ochotní zomrieť.“ Musí sa človek vystaviť smrti, aby dokázal odvahu? „Byť odvážny neznamená robiť hlúposti,“ upozorňoval jeden skúsený horolezec. Medzi „hlúposťami“ uvádza „‚dobrodružné túry‘ neskúsených horolezcov na Mount Everest“.

A tak to ide aj ďalej. Počet a druhy aktivít hraničiacich so smrťou, ktoré sa stávajú bežnými na celom svete, sú limitované iba predstavivosťou tých, ktorí chcú vytvoriť nové. Jeden psychológ predpovedá, že extrémne športy, pri ktorých sa účastníci nachádzajú na hranici života a smrti, „sa stanú hlavnými diváckymi a účastníckymi športmi 21. storočia“.

Prečo to robia?

Mnohí športoví extrémisti obhajujú svoju účasť na kaskadérskych výkonoch, ktorými sa vystavujú smrti, ako únik pred nudou. Niektorí znudení monotónnou prácou odišli zo zamestnania a usilujú sa o novú kariéru vo svete extrémnych športov. „Začal som sa venovať bungee jumpingu, akoby som prepadol drogám; bol to spôsob, ako zmazať minulosť,“ povedal jeden. „Skočil som a povedal som si: ‚Problémy? Aké problémy?‘“ „Je to skúsený skokan, má za sebou 456 zoskokov vrátane skokov z yosemitského El Capitana, z mosta Bay Bridge v San Franciscu a z najvyššej lanovky sveta vo Francúzsku,“ informuje istý časopis.

Ďalší účastník extrémnych športov vyhlásil: „Čas zastane. Človeka nezaujíma, čo sa deje okolo neho.“ Iný povedal: „To, čo my robíme pre zábavu [čo pre mnohých znamená peňažnú odmenu], by väčšina ľudí neurobila, ani keby mali pri hlave namierenú zbraň.“ Časopis Newsweek to komentoval takto: „Všetci zaťato idú za vzrušením.“

Niektorí psychológovia dôkladne skúmajú milovníkov vzrušenia. Jeden psychológ ich  označuje ako typ osobnosti T. ‚T predstavuje „vzrušenie“ ​(z anglického „thrills“) — podstupovanie rizika, vyhľadávanie stimulácie, vzrušenia a rozochvenia.‘ Hovorí: „Sú ľudia, ktorí sa držia vychodených koľají života — pravidiel, tradícií.“ „Typ T opúšťa tieto koľaje. Vytvára si vlastný spôsob života.“ Tento psychológ tvrdí, že podľa štúdií osobnosti typu T majú dvakrát viac nehôd na cestách ako iní. „Nehody sú hlavnou príčinou smrti medzi tínedžermi, a to často preto, lebo sa vystavujú nebezpečným okolnostiam, pretože pociťujú potrebu vyhľadávať vzrušenie.“

Vedci a psychológovia uznávajú, že pre nikoho nie je prirodzené vyhľadávať športy, pri ktorých je riziko smrti veľmi vysoké. Skutočnosť, že mnohí utrpia vážne úrazy ohrozujúce život, a len čo sa zotavia po dlhodobom pobyte v nemocniciach a rehabilitačných centrách, pokračujú vo svojich aktivitách, ktorými sa vystavujú smrti, naznačuje, že ich zmýšľanie nie je celkom v poriadku. No často to môžu byť veľmi inteligentní ľudia.

Odborníci nie sú si istí tým, čo podnecuje milovníkov vzrušenia riskovať život a telesné postihnutie. Poukazujú na to, že odpovede sa možno nachádzajú v mozgu. „Nezabránite im vyhľadávať vzrušenie,“ hovoria, „ale pokúšate sa zabrániť im aspoň v tom, aby nepodstupovali smrteľné riziko. Chcete aspoň, aby nevystavovali riziku iných ľudí.“

Kresťanský postoj

Kresťania považujú život za vzácny dar od Jehovu Boha. Keď človek zámerne vystavuje svoj život nebezpečenstvu zbytočným riskovaním, len aby predviedol svoju trúfalú odvahu — svoju mužnosť — alebo aby nadchýnal davy ľudí, či uspokojoval vlastnú potrebu zažiť náhle vzrušenie, v podstate pohŕda úžasným darom života, ktorý nám Boh dal. Ježiš rozhodne prejavoval hlbokú úctu k svojmu životu a zbytočne sa nevystavoval nebezpečenstvu. Odmietal skúšať Boha. — Matúš 4:5–7.

Podobne aj kresťania sú povinní prejavovať úctu k životu. „Raz som vyliezla na strmý skalný útes a nedokázala som ísť ani späť, ani dopredu,“ napísala jedna kresťanka. „Ešte dnes mi behá mráz po chrbte, keď si pomyslím, ako blízko som bola smrti. Aké hlúpe by bolo stratiť preto život!“

‚Tam, kde žijem,‘ napísala jedna mladá kresťanka, ‚sa mladí zúčastňujú na mnohých z týchto vzrušujúcich športov. Stále sa ma snažia presvedčiť, aby som sa k nim pridala. Často počujem správy o ľuďoch, ktorí zomierajú alebo sa vážne zrania pre ten istý údajne zábavný šport, o ktorom mi decká rozprávajú. Uvedomujem si, že by bolo nerozumné, keby som pre také krátkodobé vzrušenie ohrozila život, ktorý mi dal Jehova Boh.‘ Kiež máme všetci taký zdravý úsudok.

[Prameň ilustrácie na strane 21]

© Reuters NewMedia Inc./​CORBIS

[Prameň ilustrácie na strane 24]

Steve Vidler/​SuperStock