Pozorujeme svet

Nepočítajte ovečky

Časopis New Scientist informuje, že chronická nespavosť je celosvetový problém, ktorý postihuje každého desiateho človeka. Vedci odhadujú, že nespavosť spôsobuje iba v ekonomike Spojených štátov straty 35 miliárd amerických dolárov ročne pre práceneschopnosť a nehody. Čo môžu robiť ľudia trpiaci nespavosťou? Výskumníci z Oxfordskej univerzity požiadali jednu skupinu trpiacu nespavosťou, aby myslela na príjemné a upokojujúce scény, ako napríklad na vodopád alebo na obľúbené miesto dovolenky. Druhú skupinu požiadali, aby počítala ovečky, a tretiu nechali, aby použila vlastné metódy. Druhej a tretej skupine to trvalo trocha dlhšie ako zvyčajne, kým zaspala, ale prvá skupina zaspala v priemere o viac než 20 minút skôr ako zvyčajne. Členka výskumného tímu Allison Harveyová povedala, že počítanie ovečiek nezaberá, lebo „je príliš banálne na to, aby účinne zahnalo starosti“.

 Lesy, ktoré zachytávajú oblaky

Vlhké tropické dažďové pralesy, ktoré rastú vo výške nad 900 metrov nad morom, môžu získať „z oblakov až o 40 percent viac vody, ako je uvádzané množstvo zrážok,“ hovoria austrálski vedci Dr. Paul Reddell a Dr. David McJannet. Podľa Organizácie spoločenstva pre vedecký a priemyselný výskum „nízka oblačnosť, opar a hmla neustále prechádzajú pralesom, kondenzujú sa na stromoch a takto získaná voda steká alebo kvapká na zem“, čím prinášajú milióny litrov do tokov tropických riek. Ale „keď sa dažďové pralesy vytínajú, množstvo vody, ktorá sa dostane do pôdy, podstatne klesá“.

Nevyvážená spotreba

Publikácia The State of World Population 2001 informuje, že v celosvetovom meradle 86 percent tovaru a služieb zužitkuje iba dvadsať percent populácie. Správa, ktorú vydal Populačný fond OSN, upozorňuje na „obrovskú ‚priepasť v spotrebe‘“ medzi tými, ktorí žijú v priemyselných krajinách, a tými, ktorí žijú v rozvojových krajinách. Napríklad „jedno dieťa, ktoré sa narodí v priemyselnej krajine, má za svoj život väčší podiel na spotrebe a znečisťovaní ako 30 až 50 detí, ktoré sa narodia v rozvojových krajinách. V súčasnosti pätina svetovej populácie, ktorá žije v priemyselných krajinách, vytvorí polovicu množstva oxidu uhličitého vylúčeného do atmosféry, pričom najchudobnejšia pätina vytvorí iba tri percentá,“ uvádza správa. Navyše plocha poľnohospodárskej pôdy alebo mora potrebná na udržanie životného štýlu jednotlivca v bohatých krajinách je takmer štvornásobne väčšia ako plocha potrebná na obživu jednotlivcov v rozvojových krajinách.

Dômyselné chrobáky

Výskumníci nedávno zistili, ako získavajú chrobáky rodu Stenocara pitnú vodu v púšti Namib v juhozápadnej Afrike. Aby tieto chrobáky prežili na púšti, kde zvyčajne spadne asi 10 milimetrov zrážok ročne, získavajú pitnú vodu z hustej hmly, ktorá smeruje od pobrežia Atlantického oceánu do vnútrozemia. Ako to robia? Podľa časopisu Natural History „je chrbát týchto chrobákov pokrytý hrbolčekmi“, ktoré pod mikroskopom „pripomínajú krajinu s vrchmi a dolinami“. Tieto „vrchy“ priťahujú vodu, zatiaľ čo „doliny“ pokryté voskom ju odpudzujú. „Tento chrobák sa obrátený oproti vetru skloní a voda z hmly sa zhromaždí na týchto hrbolčekoch. Keď sa vytvorí dostatočne ťažká kvapka, skotúľa sa do ústneho otvoru tohto hmyzu,“ uvádza časopis.

Včasné príznaky anorexie

„Rodičia môžu zo stravovacích návykov svojich detí vypozorovať včasné štádium anorexie alebo bulímie,“ informujú londýnske noviny The Times. Asociácia pre poruchy v stravovacích návykoch (EDA) vydala príručku, ktorá pomáha rodičom a opatrovateľom odhaliť problémy s prijímaním potravy, skôr ako to zájde priďaleko. Včasné varovné signály môžu zahŕňať nutkavé krájanie jedla na drobné kúsky alebo až päťminútové prestávky medzi jednotlivými sústami. Niektorí mladí, ktorí majú poruchu príjmu potravy, používajú triky, napríklad nosia veľmi voľné oblečenie, aby si doň skryli nezjedené jedlo. Môžu tiež trvať na tom, aby sa odstránili ich fotografie, na ktorých vyzerajú zdravo a majú normálnu hmotnosť. Príručka radí rodičom, aby neprehliadali tieto príznaky a aby otvorene hovorili o tom, čo si všimli.

Jed z teplomerov

„Ortuť z jediného teplomera môže kontaminovať 4,5-hektárové jazero a ročne sa do amerických tokov dostane až 17 ton ortute,“ uvádza časopis National Geographic. Ryby vstrebávajú ortuť a do organizmu ľudí, ktorí tieto ryby jedia, sa takto dostáva kov, ktorý môže spôsobiť neurologické poškodenie. Ortuťové teplomery boli zakázané v mnohých mestách vrátane Bostonu, kde ich v niektorých obchodoch vymieňajú za digitálne teplomery a iné menej nebezpečné prístroje.

Cvičiť s mierou

Francúzsky spravodajský časopis L’Express uvádza, že „je dobré tri razy do týždňa 30 minút alebo jednu hodinu sa venovať aktivitám zameraným na vytrvalosť (džoging, bicyklovanie alebo plávanie)“. Ale ak sa chcete vyhnúť vážnym zdravotným problémom, cvičenie by nemalo byť príliš namáhavé. Neprimerané atletické výkony môžu spôsobiť opotrebovanie kĺbov, prasknutie chrupaviek, vyskočenie stavcov, zlomeniny následkom nadmernej záťaže, vysoký krvný tlak, zažívacie ťažkosti, predčasné rednutie kostí a dokonca aj srdcový infarkt. „Vo Francúzsku telesné aktivity každoročne spôsobujú smrť 1500 športovcov, ktorí sú vo výbornej forme,“ informuje časopis L’Express. Odborník v oblasti športovej medicíny z nemocnice Pitié-Salpêtrière v Paríži Dr. Stéphane Cascua mnohým „sviatočným športovcom“, ktorí sa musia zotaviť v nemocnici, radí: Cvičte pravidelne, ale približne len na 75 percent vašej maximálnej kardiovaskulárnej kapacity.

Hľuzovky, stromy a potkanokengury

Potkanokengury — zriedkavé vačkovce podobné potkanom — teraz údajne nepriamo podporujú existenciu niektorých najpôsobivejších austrálskych eukalyptových lesov, informuje sydneyský spravodajský časopis The Bulletin. Potkanokengury žijú vo vysoko položených lesoch Gippslandu vo Viktórii. Prinajmenšom 90 percent potravy týchto vačkovcov pozostáva z hľuzoviek, húb, ktoré tu prirodzene rastú pod zemou. Huba, ktorá vytvára hľuzovky, žije v symbióze s okolitými stromami tak, že obrastá ich korene a rozrastá sa na hustú sieť vlákien, ktorými v pôde zhromažďuje vodu a výživné látky. Stromy zasa poskytujú tejto hube cukry, ktoré vytvoria pri fotosyntéze. Akú úlohu zohrávajú potkanokengury? Tieto živočíchy žerú štipľavo zapáchajúce hľuzovky a svojimi výlučkami roznášajú nestrávené hubové spóry po celom lese. Vďaka tomu sa hľuzovkám, stromom a potkanokengurám dobre darí.

Nebezpečenstvo hlučného mora

„Stále rastú obavy, že oceán sa stáva pre veľryby, delfíny a iné morské cicavce hlučným, duniacim a mätúcim miestom,“ informujú londýnske noviny The Independent. Výskumníci skúmajúci príčinu uhynutia šiestich veľrýb a delfína, ktorí uviazli pri pobreží Bahám, zistili, že uhynuli na silné krvácanie do mozgu, a domnievajú sa, že ho spôsobilo vysielanie sonaru z blízkych námorných lodí. Lodná doprava, výstavba na pobreží, motorové lode a vodné skútre sú ďalšími faktormi prispievajúcimi k utrpeniu morských cicavcov, ktoré sú citlivé na širší rozsah zvukov ako ľudia. „Keď sa veľryby a delfíny ponárajú, vzduch z pľúc sa im vtláča do dutín tela,“ vysvetľuje článok. „Uviaznuté vzduchové bubliny môžu zosilňovať zvukové vlny až 25-krát, čo vedie k... značnému poškodeniu tkaniva, a to už pri nižších zvukových hladinách a na väčšej ploche mora, ako sa myslelo.“ Hluk oceánu tiež „zmenšuje rozsah komunikácie a spôsobuje, že veľryby a delfíny budú musieť vydávať hlasnejšie zvuky,“ hovorí výskumník Doug Nowacek. „Môže im to zabrániť v stretávaní sa a v párení, a ak už nepočujú, nedokážu sa orientovať.“