Jedinečné stretnutie po 30 rokoch

V ROKU 1967 náhoda spojila dvoch mladých mužov. Boli pridelení bývať spolu na Technickej univerzite v Michigane v Spojených štátoch. Dennis Sheets z mesta Lima v Ohiu bol vtedy 18-ročný prvoročiak a študoval lesníctvo. Dvadsaťročný Mark Ruge pochádzal z Buffala v New Yorku. Bol v predposlednom ročníku a študoval stavebné inžinierstvo.

Vtedy sa ich priateľstvo mohlo javiť ako krátke, prchavé. Ani jeden z mladíkov nepokračoval vo vysokoškolskom štúdiu; každý šiel vlastnou cestou. Prešlo viac ako tridsať rokov. Potom sa jedného dňa v Dominikánskej republike títo dvaja muži opäť stretli tvárou v tvár. V tomto nečakanom stretnutí hrala svoju úlohu náhoda. Ale bolo v tom aj niečo iné. Čo? Aby sme našli odpoveď, sledujme jednotlivo ich životné cesty.

Dennis ide do vojny

Po prvom roku na univerzite sa Dennis vrátil domov. Potom, v decembri 1967, ho povolali do americkej armády a v júni 1968 bol poslaný do Vietnamu. Tam videl hrôzy vojny. Keď sa v roku 1969 jeho vojenská služba v cudzine skončila, vrátil sa do Spojených štátov a napokon získal prácu v jednej veľkej spoločnosti v Ohiu. Nebol však spokojný.

„Mojím chlapčenským snom bolo presťahovať sa na Aljašku a farmárčiť,“ vysvetľuje Dennis. A tak v roku 1971 začal so svojím priateľom zo strednej školy tento sen realizovať. Ale namiesto farmárčenia vykonával mnoho príležitostných prác. Istý čas žil dokonca v stane a živil sa sledovaním vzniku požiarov. Nechal si narásť bradu a dlhé vlasy a začal fajčiť marihuanu.

V roku 1972 Dennis opustil Anchorage, aby v New Orleanse v Louisiane zažil fašiangový utorok. Potom si v lesoch Arkansasu postavil malú chatrč. Tam sa živil výrobou drevených nosných konštrukcií a konečnými úpravami betónu. V júni 1973 cestoval Dennis autostopom po krajine s cieľom nájsť zmysel života.

Mark v protivojnovom hnutí

Mark zostal na univerzite ešte niekoľko semestrov po Dennisovom odchode, ale neskôr sa rozhodol, že sa nechce stať časťou systému, ktorý podporuje vojnu. Vrátil sa teda do Buffala, kde chvíľu pracoval ako predák v železiarňach. Stále ho znepokojovali vojnové snahy, a tak odišiel z práce, kúpil si motocykel a išiel naprieč krajinou do San Francisca v Kalifornii. Dennis a Mark boli chvíľu v San Franciscu v rovnakom čase, hoci o tom nevedeli.

Podobne ako Dennis, aj Mark si nechal narásť bradu a dlhé vlasy a začal fajčiť marihuanu. Ale Mark sa angažoval v protivojnovom hnutí a zapájal sa do protestných akcií a pochodov. Pretože sa vyhýbal brannej povinnosti, hľadal ho Federálny vyšetrovací úrad (FBI), a aby ho nikto nespoznal, niekoľko rokov  používal falošné mená. V San Franciscu žil životným štýlom hippie. Tam v roku 1970 prišli k jeho dverám dvaja Jehovovi svedkovia.

Mark hovorí: „Museli mať pocit, že som prejavil istý záujem, a tak prišli opäť. Nebol som doma, ale nechali mi zelenú Bibliu a tri knihy.“ No Mark bol príliš pohltený politickými aktivitami a zábavou, než aby si ich prečítal. Okrem toho ho hľadala FBI. A tak sa pod ďalším falošným menom presťahoval do Washingtonu, D. C. Tam sa k nemu pridala jeho priateľka Kathi Yaniskivisová, ktorú spoznal na univerzite.

V roku 1971 FBI nakoniec Marka chytila. Dvaja agenti FBI ho eskortovali na let z Washingtonu, D. C., do New Yorku a uistili sa, že pokračuje do Toronta v Kanade. FBI ho evidentne nepovažovala za hrozbu pre občiansky poriadok; chceli ho len dostať preč z krajiny. Nasledujúci rok sa s Kathi zosobášili a presťahovali sa na ostrov Gabriola v Britskej Kolumbii v Kanade. Chceli uniknúť pred spoločnosťou, no stále mali pocit, že život musí mať nejaký hlbší zmysel.

Stávajú sa svedkami

Iste si pamätáte, že Dennis cestoval autostopom po krajine a hľadal zmysel života. Jeho cesta ho doviedla do Montany, kde si našiel prácu blízko mesta Chinook — pomáhal jednému farmárovi počas žatvy. Manželka a dcéra farmára boli Jehovove svedkyne. Dennis dostal na prečítanie časopis Prebuďte sa! Onedlho bol presvedčený, že Jehovovi svedkovia praktizujú pravé náboženstvo.

Keď Dennis odišiel z farmy a presťahoval sa do mesta Kalispell v Montane, zobral si so sebou Bibliu. Tam prvýkrát navštívil zhromaždenie Jehovových svedkov. Na zhromaždení požiadal o biblické štúdium. Krátko nato sa dal ostrihať a oholil si bradu. V januári 1974 vyšiel prvýkrát do zvestovateľskej služby a 3. marca 1974 bol v Polsone v štáte Montana pokrstený vo vodnom žľabe.

Mark a Kathi, ktorí žili na ostrove Gabriola, sa medzitým rozhodli, že sa vzhľadom na dostatok času pokúsia preskúmať Bibliu. Začali čítať King James Version, ale bolo pre nich ťažké porozumieť archaickej angličtine. Potom si Mark spomenul, že ešte stále má Bibliu a knihy, ktoré mu pred rokmi dali svedkovia. Mark a Kathi si prečítali Bibliu a knihy Pravda, ktorá vedie k večnému životu a Je Biblia skutočne Božie slovo? Hlboko na nich zapôsobilo to, čo sa dozvedeli.

Mark vysvetľuje: „Na mňa zapôsobila najmä skutočnosť, že kniha Pravda sa zmieňuje o skupine kresťanov, ktorí by za žiadnych okolností nešli do vojny. Mal som pocit, že takíto ľudia tvoria pravé kresťanstvo.“ Krátko nato sa Mark s Kathi vrátili do Houghtonu v Michigane navštíviť Kathinu rodinu — napriek hrozbe zatknutia. I keď stále vyzerali ako hippies, navštívili tam zhromaždenie Jehovových svedkov. Prijali ponuku biblického štúdia a študovali počas mesiaca, čo boli v Michigane.

Po návrate na ostrov Gabriola stretli na ulici v Nanaime v Britskej Kolumbii jednu svedkyňu a povedali jej, že chcú biblické štúdium. V ten istý deň sa k nim trajektom prepravilo auto plné svedkov, aby sa s nimi skontaktovali, a biblické štúdium sa začalo. O tri mesiace sa Mark a Kathi začali zúčastňovať na kazateľskom diele. Po troch mesiacoch, 10. marca 1974, boli obaja pokrstení. Bolo to týždeň po Dennisovom krste!

Dennis v službe celým časom

V septembri 1974 sa Dennis stal priekopníkom, čiže služobníkom celým časom. Hovorí: „V priekopníckej službe som bol šťastný, ale chcel som svoju službu rozšíriť, a tak som si v júli 1975 podal prihlášku do služby vo svetovom ústredí Jehovových svedkov v Brooklyne v New Yorku. V decembri ma tam pozvali.“

Vo svojom prvom pridelení mal Dennis pomáhať pri prestavbe bývalého hotela Towers na ubytovacie priestory pre pracovníkov svetového ústredia. Pracoval tam niekoľko rokov a dozeral na skupinu obkladačov. Potom sa chcel oženiť, a preto sa presťahoval do Kalifornie. V roku 1984, keď slúžil ako starší v zbore  Cathedral City, sa oženil s priekopníčkou Kathy Enzovou.

Dennis a Kathy boli rozhodnutí žiť jednoduchým životom, aby sa mohli venovať záujmom Božieho Kráľovstva. Preto Dennis často odmietal príležitosti zarobiť množstvo peňazí v prosperujúcom stavebnom priemysle na juhu Kalifornie. V roku 1988 si s Kathy podali prihlášku na výpomoc v medzinárodnom stavebnom programe Jehovových svedkov. V decembri toho istého roku dostali pridelenie pracovať na projekte výstavby odbočky v Buenos Aires v Argentíne.

V roku 1989 boli Dennis s Kathy pozvaní slúžiť trvalejším spôsobom v programe výstavby, ktorý vedú Jehovovi svedkovia. V tejto zvláštnej forme služby celým časom slúžili dvakrát v Suriname a Kolumbii. Pracovali tiež na výstavbe odbočky v Ekvádore a Mexiku a na podobnom projekte pracovali aj v Dominikánskej republike.

Mark v službe celým časom

V roku 1976 udelila vláda Spojených štátov amnestiu Markovi, ako aj tisíckam iných mladých Američanov, ktorí utiekli do Kanady, aby sa vyhli odvodu. Mark s manželkou Kathi boli tiež rozhodnutí žiť jednoduchým spôsobom života, aby mohli venovať viac času službe. Mark preto pracoval na čiastočný úväzok ako zememerač a s Kathi postupne splácali účty, ktoré sa im pred ich krstom nahromadili.

Keď v roku 1978 plánovali svedkovia v Kanade postaviť nový komplex odbočky neďaleko Toronta v Ontáriu, Mark a Kathi sa mohli dať k dispozícii. Keďže Mark mal skúsenosti v zememeračstve, boli pozvaní, aby sa zúčastnili na stavbe. Na projekte v Georgetowne pracovali až do jeho dokončenia v júni 1981. Potom sa presťahovali späť do Britskej Kolumbie a nasledujúce štyri roky tam pomáhali s výstavbou zjazdovej sály Jehovových svedkov. Keď bola dokončená, boli pozvaní späť, aby pracovali na rozšírení kanadskej odbočky.

Po niekoľkých mesiacoch v Georgetowne Mark s Kathi dostali v roku 1986 pozvanie natrvalo zostať v kanadskej odbočke ako členovia rodiny. Odvtedy tam slúžia ako členovia rodiny a mali tiež mnoho príležitostí zúčastňovať sa na diele výstavby v mnohých ďalších krajinách. Markove skúsenosti v zememeračstve mohli byť využité pri zememeračských prácach na stavbách budov odbočiek a zjazdových sál Jehovových svedkov v Južnej a Strednej Amerike a na Karibských ostrovoch.

Za tie roky slúžili s Kathi vo Venezuele, v Nikarague, na Haiti, v Guyane, na Barbadose, Bahamách, Dominike, v Spojených štátoch (Florida) a v Dominikánskej republike. Vďaka tejto zvláštnej forme služby celým časom sa životné cesty Marka a Dennisa znova stretli.

Stretnutie v Dominikánskej republike

Mark a Dennis pracovali v Dominikánskej republike na podobných projektoch, ale nevedeli o sebe. Jedného dňa sa náhodou stretli v budove odbočky Jehovových svedkov v Santo Domingu. Určite si viete predstaviť, že z tohto opätovného stretnutia mali nesmiernu radosť. Napokon, boli o 33 rokov starší a bolo toho dosť, čo si chceli povedať. S narastajúcim  úžasom sa podelili o mnohé z toho, o čom ste práve čítali. Ale najzaujímavejšie pre nich — ako aj pre všetkých, s ktorými sa podelili o svoje zážitky — boli mnohé podobnosti v ich živote.

Obidvaja žili spôsobom života hippie a presťahovali sa do odľahlých oblastí, aby unikli pred hmotárskym spôsobom moderného života so všetkými jeho úzkostlivými starosťami. Dennis sa oženil s dievčaťom menom Kathy; Mark sa oženil s dievčaťom menom Kathi. Obaja prijali biblické štúdium, keď prvýkrát navštívili zhromaždenie Jehovových svedkov. Obidvaja boli pokrstení v marci 1974. Obaja sa stali členmi rodiny v odbočke Jehovových svedkov — Dennis v Spojených štátoch a Mark v Kanade. Obaja sa snažili žiť jednoduchým spôsobom života, aby mohli sledovať duchovné ciele. (Matúš 6:22) Obidvaja sa zapojili do medzinárodnej výstavby a dostali pridelenia v mnohých krajinách. Až do svojho náhodného stretnutia v Dominikánskej republike nestretol ani jeden z nich žiadnych bývalých priateľov, ktorí by boli prijali biblickú pravdu.

Pripisujú Mark a Dennis tieto pozoruhodné zhody okolností osudu? Vôbec nie. Uznávajú, ako to hovorí Biblia, že „čas a nepredvídaná udalosť postihujú všetkých“ — niekedy veľmi zaujímavým spôsobom. (Kazateľ 9:11) Ale uznávajú aj to, že v ich stretnutí hralo úlohu aj niečo iné: spoločné pátranie po zmysle života a láska k Jehovovi Bohu.

Príbeh Dennisa a Marka poukazuje tiež na niektoré veci, ktoré majú spoločné všetci úprimní ľudia spoznávajúci biblickú pravdu. Dennis poznamenáva: „To, čo sme s Markom zažili, ukazuje, že Jehova pozná životné okolnosti ľudí, a keď je ich srdce správne naklonené, pritiahne ich k sebe.“ — 2. Paralipomenon 16:9; Ján 6:44; Skutky 13:48.

Mark dodáva: „Naša skúsenosť nás tiež naučila chápať, že keď sa niekto prispôsobí Jehovovým normám, oddá mu svoj život a dá sa k dispozícii, Jehova môže využiť jeho nadanie a schopnosti na podporu pravého uctievania na úžitok svojho ľudu.“ — Efezanom 4:8.

Ich skúsenosti ukazujú aj to, že Jehova žehná službu, ktorú jeho ľud koná celou dušou. Dennis a Mark sa rozhodne cítia požehnaní. Dennis hovorí: „Je výsadou slúžiť záujmom Kráľovstva v zvláštnej službe celým časom. Počas práce s kresťanskými bratmi a sestrami z celého sveta nám to umožnilo tešiť sa zo vzájomného povzbudenia.“

Mark dodáva: „Jehova naozaj žehná tých, ktorí dávajú jeho Kráľovstvo na prvé miesto. To, že môžem slúžiť ako člen kanadskej rodiny Bétel a že sa môžem zúčastňovať na medzinárodnej výstavbe, pokladám za mimoriadne požehnanie.“

Jedinečné stretnutie? Áno, pretože ako Mark hovorí: „Skutočným dôvodom, prečo bolo naše vzájomné stretnutie takým vzrušujúcim zážitkom, je to, že obaja sme spoznali jedinečného Boha, Jehovu, a že ho milujeme a slúžime mu.“

[Obrázok na strane 21]

Dennis v roku 1966

[Obrázok na strane 21]

Mark v roku 1964

[Obrázok na strane 23]

Dennis v Južnej Dakote v roku 1974

[Obrázok na strane 23]

Mark v Ontáriu v roku 1972

[Obrázok na strane 24]

Dennis a Mark s manželkami krátko po ich náhodnom stretnutí v roku 2001