Pozorujeme svet

„Ilúzie o bohatstve“

Podľa novín Times of Zambia, agresívna reklama zviedla mnohých chudobných ľudí k presvedčeniu, že pomocou hazardných hier sa dostanú z biedy, hoci šanca vyhrať nejakú väčšiu sumu je v skutočnosti veľmi malá. Podľa článku „reklama na lotériu vzbudzuje v ľuďoch ilúzie o bohatstve, prepychu a okamžitom bezproblémovom živote“, zatiaľ čo „málokedy sa spomína, že pravdepodobnosť výhry je mizivá“. Noviny dodávajú: „Bez ohľadu na to, aké dôvody sa uvádzajú, hazardné hry sú krádežou za bieleho dňa a v každej morálne bezúhonnej spoločnosti by mali byť zakázané.“

 Strach z tmy

Podľa správy v londýnskych novinách The Times „deti ľaká tma viac, ako ľakala ich rodičov, pretože sú čoraz viac vystavené umelému osvetleniu, čo znamená, že málokedy zažívajú úplnú tmu“. Psychológ a spisovateľ Aric Sigman analyzoval výskum, podľa ktorého sa takmer dve tretiny detí do desať rokov dožadujú, aby mali pri spaní zažaté nočné svetlo. Tvrdí, že nedostatok tmy — a to aj cez noc, keď je dieťa v posteli — potláča detskú predstavivosť. „Aby sa detská predstavivosť mohla rozvíjať, musí mať určitý priestor,“ poznamenáva sa v správe. „Hrať a zabávať sa v tme môže byť pre ne veľmi podnecujúce, pretože všetky predstavy, ktoré si vytvárajú, budú jedinečné.“ Dnes sú však deti vydesené z „už hotových predstáv, ktoré do ich myslí vštepuje televízia, kino a počítačové hry“. Dr. Sigman hovorí: „Rada, že treba viac čítať a menej pozerať televíziu, síce znie ako staromódna rada, ale je potrebné ju zopakovať.“

Antarktický pobrežný ľadovec sa rozpadáva

Podľa správy Národného strediska údajov o snehu a ľade na Coloradskej univerzite sa na východnej strane Antarktického polostrova rozpadla počas 35 dní od konca januára 2002 časť pobrežného ľadovca Larsen B veľkosti 3250 štvorcových kilometrov na tisíce driftujúcich krýh. Veľká časť Antarktídy je lemovaná hrubými platňami ľadu, ktoré vznikali z ľadovcov, ale od konca 40. rokov 20. storočia sa tieto platne na polostrove v dôsledku klimatického otepľovania strácajú. Keďže pobrežný ľadovec sa vznáša na hladine, jeho rozpad významne nezvýši hladinu oceánu. No „pobrežné ľadovce slúžia pre pevninské ľadovce ako oporné steny, čiže ako brzdiaci systém,“ uvádza sa v správe. „Keď pobrežné ľadovce vymiznú, pevninské ľadovce... môžu začať do oceánu uvoľňovať viac ľadu, než sa na nich nahromadí v podobe snehu.“ Dôvody otepľovania ešte nie sú jasné a údaje môžu byť mätúce. S výnimkou polostrova „neprejavuje zvyšok Antarktídy známky rozsiahleho otepľovania,“ uvádzajú noviny The New York Times. Niektoré výskumy naznačujú, že tento kontinent sa ako celok v priebehu posledných 35 rokov mohol dokonca ochladiť.

Čínsky vesmírny program

Podľa správ BBC News čínska kozmická loď Šen-čou III bez ľudskej posádky po týždňovej misii úspešne pristála 1. apríla 2002 vo Vnútornom Mongolsku. Kozmická loď viezla „umelého človeka“ — figurínu, ktorá bola vybavená senzormi na sledovanie hladiny kyslíka a teploty a slúžila pri skúške systémov udržujúcich podmienky na život, ktoré by sa mohli využiť pri budúcich letoch s ľudskou posádkou. Vedúci činitelia čínskeho vesmírneho programu oznámili svoj plán poslať človeka do vesmíru najneskôr do roku 2005. Správa uvádza, že „dlhodobejší cieľ čínskej vesmírnej agentúry je poslať do roku 2010 ľudí na Mesiac“.

Pre andulky je žiarivá žiaduca

Ako si papagájce vlnkované (andulky) vyberajú partnera? Odpoveď môže spočívať v tom, ako jasne žiari ich perie. Perie anduliek obsahuje chemickú látku, ktorá pohlcuje ultrafialové svetlo a potom ho vyžaruje s väčšou vlnovou dĺžkou, čo spôsobuje, že perie žiari svetielkujúcou červenožltou farbou. Dr. Justin Marshall z Queenslandskej univerzity v Austrálii spolu s kolegami naniesli na perie voľne žijúcich anduliek opaľovací krém, aby stlmili tento svetielkujúci efekt. „Matné vtáky boli pre opačné pohlavie oveľa menej príťažlivé,“ oznamujú noviny The Sydney Morning Herald. Podľa Dr. Marshalla je žiarivé perie pravdepodobne znakom zdatného jedinca. Hoci fluorescenčné chemické látky sa môžu nachádzať aj v tele iných zvierat, Dr. Marshall poukázal na to, že toto je „prvé viditeľné použitie fluorescencie v živočíšnej ríši,“ uvádza sa v novinách Herald.

Ohrozené levy

„Levy môžu zanedlho vo veľkých častiach Afriky vyhynúť,“ uvádza časopis New Scientist. Na 100 plodných levích párov — čo je dostatočné množstvo, aby sa dalo vyhnúť príbuzenskému kríženiu — je potrebná populácia 500 až 1000 levov. Podľa Svetovej únie na ochranu prírody populácie levov v západnej a strednej Afrike ďaleko zaostávajú za týmito číslami. „Je to vážna situácia,“ hovorí Hans Bauer z Leidenskej univerzity v Holandsku. „Ani pri jednej populácii si nemôžeme byť istí, že tam bude aj naďalej.“ Hlavným dôvodom úbytku levov je zásah človeka do prirodzeného prostredia zvierat. Levy potrebujú na lov veľmi veľké oblasti — až 200 štvorcových kilometrov pre jediného samca. „Lev je kľúčovým druhom,“ upozorňuje Hans Bauer. „Je to varovný signál — skutočnosť, že teraz sú ohrozené levy, by mohla znamenať, že o 20 až 30 rokov môžu byť ohrozené aj iné druhy.“

Riziká horského slnka

„U ľudí, ktorí používajú horské slnko, je dvakrát väčšia pravdepodobnosť vzniku rakoviny kože, pričom v mimoriadnom nebezpečenstve sú najmä mladí,“ uvádzajú londýnske noviny The Guardian. Profesorka Margaret Karagasová z Dartmouthskej lekárskej fakulty v New Hampshire (USA) viedla rozhovor s 1500 ľuďmi vo veku od 25 do 74 rokov, z ktorých viac ako polovici nedávno diagnostikovali rakovinu kože. Riziko vzniku rakoviny vzrastá „pred dosiahnutím veku 50 rokov až o 20 percent za každé desaťročie používania horského slnka,“ uvádzajú noviny The Times of London. Profesorka Karagasová hovorí: „Opaľovacie lampy imitujú slnečné svetlo intenzívnou, koncentrovanou dávkou ultrafialového žiarenia.“ V Británii je dnes trikrát viac úmrtí na rakovinu kože ako v 60. rokoch 20. storočia a v Škótsku je to štyrikrát viac. Odborníci pripisujú vinu za úmrtia zvýšenému vystavovaniu sa ultrafialovému žiareniu počas opaľovania a pri používaní opaľovacích lámp. „Bezpečné opálenie jednoducho neexistuje,“ povedal britský hovorca výskumného programu Cancer Research. „Zhnednutie pokožky je vlastne reakciou tela na poškodenie DNA.“

„Vodárenské veže“ v nebezpečenstve

Kanadské noviny The Toronto Star poznamenávajú, že polovica svetovej populácie je závislá od pitnej vody z horských ekosystémov. Tieto horské pásma, ktoré sú v správe Organizácie Spojených národov venovanej Roku hôr označené ako „vodárenské veže sveta“, sú vážne ohrozené. Podľa novín Star je táto škoda spôsobená „zmenou podnebia, znečisťovaním, ozbrojenými konfliktmi, rastom populácie, odlesňovaním a exploatáciou v poľnohospodárskom a baníckom priemysle a turistickým ruchom“. Správa varuje, že „táto degradácia povedie k väčšiemu výskytu záplav, zosuvov pôdy a hladomorov,“ píše sa v novinách.

Závislosť od alkoholu

Podľa londýnskych novín The Independent je každý trinásty človek v Británii závislý od alkoholu, čím sa závislosť od alkoholu stáva „dvakrát bežnejšou ako závislosť od zakázaných drog alebo liekov“. Úmrtia, ktoré sa priamo pripisujú zneužívaniu alkoholu — vrátane úmrtí na choroby srdca, cirhózu pečene a otravu alkoholom —, vzrástli od roku 1994 do roku 1999 o takmer 43 percent. Nehody spôsobené opitými vodičmi vzrástli z 10 100 v roku 1998 na 11 780 v roku 2000 a zapríčinili každé siedme úmrtie na ceste. Šesťdesiat percent zamestnávateľov má problémy so zamestnancami, ktorí veľa pijú, a 40 percent páchateľov násilných trestných činov koná pod vplyvom alkoholu. Eric Appleby, riaditeľ britskej charitatívnej organizácie proti zneužívaniu alkoholu Alcohol Concern, povedal: „Obrovský rozsah a veľkosť problémov z hľadiska vplyvu na zdravie obyvateľstva, vzťahy a peňaženky, nehovoriac o vplyve na verejné služby... zdôrazňuje potrebu naliehavého spoločného konania.“