Prichádza slávnostný sprievod tučniakov modrých!

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V AUSTRÁLII

ZÁSTUP mlčí a čaká. Pozorné oči hľadia do diaľky, či neuvidia prvé účinkujúce hviezdy. Osvetlená scéna ožíva, keď sa na brehu náhle objaví malá postavička. Potom sa pridáva ďalšia a ďalšia a vzrušeným zástupom divákov prechádza šepot. Nočné predstavenie sa začalo. Prichádza slávnostný sprievod tučniakov modrých z ostrova Phillip!

Tučniaky sa prvýkrát objavili na svetovej scéne, keď sa slávni bádatelia Vasco da Gama a Fernão de Magalhães v 16. storočí plavili rozľahlými južnými morami. Ľudia spočiatku uvažovali nad tým, kam majú tučniaka zaradiť. Mal operenie ako vták, plával ako ryba a po súši kráčal ako suchozemské zviera. Nakoniec to bolo operenie, ktoré záležitosť vyriešilo. Len vtáky majú perie — tak to musí byť vták. Rodinu týchto nelietavých vtákov tvorí 18 rozmanitých druhov — od majestátneho tučniaka cisárskeho a tučniaka okatého v oblasti Antarktídy až po rovníkového tučniaka teplomilného.

Chceli by ste navštíviť kolóniu tučniakov v ich prirodzenom prostredí? Poďme teda na ostrov Phillip — len 140 kilometrov juhovýchodne od moderného austrálskeho mesta Melbourne. Každý rok sem prúdi okolo 500 000 návštevníkov, aby sa nechali okúzliť týmto malým zázrakom. Prečo sú tučniaky modré z ostrova Phillip také roztomilé?

„Rozkošné, ale temperamentné“

Tučniaky modré oblečené vo svojom formálne vyzerajúcom čierno-bielom operení si rýchlo získajú srdcia svojich pozorovateľov. S výškou približne 33 cm a s hmotnosťou iba 1 kilogram sú najmenším druhom tučniakov na svete. Ale nech vás to nemýli! To, čo im chýba vo veľkosti, vyvážia húževnatosťou a vytrvalosťou.

„Tučniaky modré sú rozkošné, ale temperamentné,“ vysvetľuje profesor Mike Cullen, ktorý viac ako 20 rokov študuje tučniaky v kolónii na ostrove Phillip. Tento najmenší druh tučniakov je tiež najhlučnejší. V noci počuť v kolónii vrčanie, škriekanie, bľačanie a jačanie, pretože tučniaky tak chránia svoje hniezda pred votrelcami, hľadajú si partnera alebo sa so svojimi partnermi tešia z „nacvičovania spevu“.

Keď bol v roku 1780 tučniak modrý prvýkrát opísaný, bol vhodne pomenovaný Eudyptula minor, čo po grécky znamená „malý dobrý potápač“. So svojím aerodynamickým telom v tvare torpéda, elegantným nepremokavým operením a krídlami podobnými plutvám vyzerajú, ako keby vo vode doslova lietali.

Dokonalá „záchranná vesta“

Pri hľadaní potravy môžu tieto tučniaky preplávať až 100 kilometrov za deň, a ak je to nevyhnutné, zostávajú na mori niekoľko dní alebo týždňov. Ako na mori spia? Odpoveď spočíva v ich pozoruhodne vytvorenom operení. Tučniaky majú hrubú vrstvu páperia a do seba zapadajúcich pier, ktorá je tri- až štyrikrát hustejšia ako pri lietavých vtákoch. Vzduch, ktorý  sa drží pod touto vrstvou, chráni vtáka a poskytuje mu prirodzený vztlak — podobne ako záchranná vesta. Preto môže tučniak ľahko spať na mori, hojdajúc sa na hladine hore a dolu ako korok, s roztiahnutými plutvami ako stabilizátormi a zobákom bezpečne zdvihnutým nad vodnou hladinou.

Samozrejme, iba hrubá vrstva peria by tučniaka neochránila, keby mu pri hľadaní potravy nasiakla mrazivou vodou. No to nie je pre tučniaka žiaden problém — nad chvostom má špeciálnu mazovú žľazu, ktorá vylučuje tekutý maz. Tučniak si pri čistení tento maz rozotiera zobákom po perí, čím ho udržiava nepremokavé, čisté a zdravé. Žiaden potápač by nemohol mať lepšie upravený oblek, aby zvládol život v mori.

Predstavuje nedostatok pitnej vody pre tohto morského tvora nejaké ťažkosti? Dve jedinečne skonštruované žľazy umiestnené priamo nad každým okom odsoľujú morskú vodu. Jednoduchým zatrasením zobáka vylúči tučniak z každej nozdry nežiaducu soľ.

Navyše tučniaky majú oči špeciálne prispôsobené tak, aby vo vode videli rovnako dobre ako nad hladinou. Je jasné, že tento tvor je dokonale vybavený na život vo vode. Máme šťastie, že tučniaky modré netrávia všetok čas v mori.

Ich vzťah k súši

Ostrov Phillip a susedná pevnina majú hrboľaté pieskové pobrežie pokryté hustou trávou a lístím. To je ideálny domov pre kolóniu 26 000 tučniakov modrých. Život sa začína v hniezde, ktoré rodičia prácne vyhĺbia v pieskových dunách na pobreží. Čerstvo znesené vajce môže zostať niekoľko dní studené, ale životaschopné, predtým než sa obaja rodičia začnú striedať pri vysedení mláďaťa. Hniezdiace vtáky majú v dolnej časti brucha špeciálne miesto na vysedenie mláďat, ktoré je bohato prekrvené. Keď tučniak sedí na vajci, táto časť sa prúdením teplej krvi zväčší, a tým prenáša teplo nevyhnutné pre vývoj vajca. Keď tučniak nesedí na vajci, táto časť tela sa vracia do pôvodného stavu, čím sa operenie opäť stane nepremokavým a dospelý jedinec sa môže vrátiť do mora nakŕmiť sa.

Vyliahnuté vtáčatko rastie pozoruhodným tempom. Len za osem až desať týždňov má mladý tučniak veľkosť dospelého jedinca a je pripravený vyjsť na more. Kniha Little Penguin—Fairy Penguins in Australia uvádza: „Je pozoruhodné, že keď sa mladé tučniaky vydávajú na dlhé výlety po mori, nepotrebujú nič viac iba vynikajúce fyziologické vybavenie... a súbor inštinktov na prežitie.“

 V nasledujúcom období jedného až troch rokov trávia neskúsené tučniaky veľa času v mori, pričom prejdú tisícky kilometrov. Tie, ktoré prežijú, sa zvyčajne vracajú do svojej domovskej kolónie, aby sa párili — v okruhu 500 metrov od svojho rodiska. Ako poznajú cestu domov? Niektorí tvrdia, že tučniaky sa riadia slnkom a používajú pri tom zabudované biologické hodiny, ktoré kompenzujú zmenu polohy slnka na oblohe. Ďalší sú presvedčení, že tučniaky poznajú známe zemepisné orientačné body. V každom prípade to, čo priťahuje na ostrov Phillip zástupy ľudí, je pohľad na týchto námorníkov vracajúcich sa na súš po dlhej plavbe alebo po namáhavom dni rybolovu.

Prehliadka sa môže začať!

Ako sa stmieva, stovky vzrušených návštevníkov zaujímajú svoje miesta a chystajú sa sledovať nočný pochod tučniakov. Za príbojom neďaleko pobrežia sa tučniaky už dávno zhromaždili vo veľkých skupinách, ktoré tvoria stovky vtákov. Pobrežie je osvetlené niekoľkými reflektormi. Veje ľahký vánok a malé vlny narážajú na pobrežie. Medzi divákmi prechádza vlna pochybností. Kde sú tučniaky? Vyjdú na breh? Práve vtedy sa objavujú prvé tučniaky modré a nervózne prešľapujú na brehu. Odrazu sa vyľakajú a miznú v príboji. Tučniaky zostávajú veľmi ostražité, pretože pamätajú na to, že sú vystavené dravcom, napríklad orlom. Čoskoro sa opäť objavujú a postupne zbierajú odvahu. Konečne jeden smelý tučniak vychádza z vody a kolísavou chôdzou svižne kráča cez pobrežie k úkrytu v dunách. Ostatní z jeho skupiny ho rýchlo nasledujú. Pochodujú cez pobrežie, pričom si nevšímajú svetlá ani divákov, a vytvárajú dojem rušného sprievodu.

Po tom, ako sa tučniaky dostanú do bezpečia dún, očividne sa uvoľnia a schádzajú sa do väčších skupín, aby si čistili perie. Takto prechádza pobrežím skupina za skupinou, niektoré tučniaky sa zastavujú, aby si „poklebetili“ so susedmi, predtým než pôjdu domov. Dostať sa do nory pre niektoré predstavuje vyčerpávajúcu chôdzu, hopsanie a škriabanie sa po stúpajúcom 50-metrovom útese.

Malé tučniaky — veľké otázky

Tak ako iné tvory na svete, aj tučniaky modré čelia početným problémom a mnohé z týchto problémov súvisia s človekom. K hrozbám patrí vytekanie ropy z plávajúcich lodí, zmenšovanie prirodzeného prostredia spôsobené ľudskou činnosťou a dravce, ktoré tam boli privezené, napríklad líšky a domáce zvieratá.

Na riešenie týchto problémov sa vynakladá chvályhodné úsilie. V Rezervácii tučniakov na ostrove Phillip sa v posledných rokoch počet tučniakov modrých stabilizoval. „Bitku vyhrávame... ale pomaly,“ hovorí profesor Cullen. A dodáva: „Najväčším problémom, ktorému teraz čelíme, je zabezpečiť dostatok potravy pre tučniaky modré... a to je späté s osudom oceánov a ľudstva ako celku.“ Účinky globálneho otepľovania a klimatických javov, napríklad El Niña, na zásoby potravy v oceáne predstavujú vážne otázky, ktoré teraz výskumníci intenzívne študujú.

Výsledky tohto výskumu nepochybne zväčšia naše ocenenie pre rozmanitú, ale krehkú planétu, na ktorej všetci žijeme. Vďaka nežnej starostlivosti, ktorá sa už prejavila divým zvieratám na ostrove Phillip, budete mať možno aj vy jedného dňa príležitosť byť medzi divákmi, ktorí vzrušene šepkajú: „Prichádza slávnostný sprievod tučniakov modrých!“

[Mapa na strane 15]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

OSTROV PHILLIP

[Obrázky na stranách 16, 17]

Diváci, sedadlá a reflektory — javisko je pripravené na sprievod tučniakov

[Obrázky na strane 17]

Z vtáčatka dospelý vták len za desať týždňov

[Prameň ilustrácií na strane 15]

Fotografie: Photography Scancolor Australia

[Prameň ilustrácií na strane 16]

Fotografie na stranách 16 a 17: Photography Scancolor Australia