V Assisi sa náboženstvá snažia nájsť mier

„Už nikdy viac násilie! Už nikdy viac vojnu! Už nikdy viac terorizmus! Nech každé náboženstvo v mene Boha prinesie zemi spravodlivosť a mier, odpustenie a život, lásku!“ — Pápež Ján Pavol II.

ASSISI, TALIANSKO, 24. januára 2002 — Predstavitelia svetových organizovaných náboženstiev sa zhromaždili, aby sa modlili za mier, mier, ktorý je ohrozovaný terorizmom, neznášanlivosťou a nespravodlivosťou. Stretnutie ohlásil pápež asi dva mesiace po zrútení budov WTC v New Yorku. Mnoho náboženských vodcov prijalo pozvanie Vatikánu s nadšením.

Už pri dvoch skorších príležitostiach — najprv v roku 1986 a potom v roku 1993 — pápež vyzval na deň modlitby v tom istom talianskom meste. * Stretnutie v roku 2002 sledovalo viac ako tisíc novinárov z celého sveta. Na modlitbách za mier bolo zastúpených mnoho náboženstiev — kresťanské náboženstvá (katolíci, luteráni, anglikáni, pravoslávni, metodisti, baptisti, letničiari, mennoniti, kvakeri a iní), islam, hinduizmus, konfucianizmus, sikhizmus, džinizmus, náboženstvo Tenrikjó, budhizmus, judaizmus, tradičné africké náboženstvá, šintoizmus a zoroastrizmus. Prítomní boli aj delegáti iných náboženstiev, ako aj zástupcovia Svetovej rady cirkví.

Vyhlásenia v prospech mieru

Deň sa začal o 8.40, keď z malej vatikánskej stanice bol vypravený „vlak mieru“. Vlakovú súpravu so siedmimi vozňami, ktoré poskytovali pohodlné cestovanie, sprevádzali kvôli ochrane dve helikoptéry. Pápež a ostatní náboženskí vodcovia prišli po dvojhodinovej ceste  do Assisi. Boli urobené prísne bezpečnostné opatrenia — v pohotovosti bolo asi tisíc policajtov.

Náboženskí vodcovia sa zhromaždili na starovekom námestí, ktoré prikrýval obrovský prístrešok. Pod ním bolo veľké červené pódium v tvare písmena V pre náboženských predstaviteľov s miestom pre pápeža uprostred. Vedľa pódia bol olivovník — symbol mieru. Pred pódiom bolo obecenstvo z viac ako 2000 starostlivo vybratých hostí. Predný rad bol obsadený niektorými vysokopostavenými talianskymi činiteľmi. Medzi jednotlivými prejavmi spievali pôsobivé spevácke zbory chválospevy na mier. V iných častiach mesta tisícky ľudí, najmä mladých, niesli transparenty s protivojnovými sloganmi v niekoľkých jazykoch a spievali piesne o mieri. Mnohí niesli vetvičky olivovníka.

Keď pápež zaujal miesto na pódiu, privítal členov rôznych náboženských delegácií. Po tom, čo v latinčine zaspievali chválospev založený na Izaiášovi 2:4 — ktorý predpovedá čas, keď „národ nepozdvihne meč proti národu“ —, urobilo dvanásť delegátov oblečených v odlišných náboženských odevoch slávnostné vyhlásenia v prospech mieru. Nasleduje niekoľko príkladov.

„V tejto historickej chvíli potrebuje ľudstvo vidieť gestá mieru a počuť slová nádeje.“ — Kardinál François Xavier Nguyên Van Thuân.

Boh „nie je Bohom vojny a konfliktu, ale Bohom mieru“. — Ekumenický patriarcha Bartolomej I.

„Náboženské rozdiely by nemali [ľudí] viesť k tomu, aby ignorovali či dokonca nenávideli tých, ktorí sú iní.“ — Dr. Setri Nyomi, Svetová aliancia reformovaných cirkví.

„Spravodlivosť a bratská láska sú dva nevyhnutné piliere pravého mieru medzi ľuďmi.“ — Náčelník Amadou Gasseto, predstaviteľ tradičných afrických náboženstiev.

„Len mier je svätý, vojna nie je nikdy svätá!“ — Andrea Riccardi, katolícka cirkev.

Niektorí delegáti uznali, že náboženstvá nesú vážnu zodpovednosť za roznecovanie neznášanlivosti a vojen. Predstaviteľ Svetového luteránskeho zväzu vyhlásil, že svet je „otrasený krutým prejavom nenávisti vyvolanej  náboženským fundamentalizmom“. Predstaviteľ judaizmu povedal: „Náboženstvo slúžilo na podnietenie desiatok ohavných a krvavých vojen.“ Istá hinduistická delegátka vyhlásila: „V histórii sa opakovane vyskytli situácie, keď samozvaní náboženskí spasitelia dávali náboženstvo do služieb moci a rozdeľujúcich síl.“

Po slávnostných prejavoch, v ktorých delegáti odsúdili terorizmus a vojny, sa odobrali na pridelené miesta, aby sa k svojim božstvám modlili za mier.

Modlitby za mier

Predstavitelia kresťanských náboženstiev sa spolu modlili v dolnej časti Baziliky sv. Františka, blízko hrobky, podľa ktorej je kostol pomenovaný. Pápež a ďalší traja delegáti začali slávnosť „trinitárskym vzývaním“. Modlitby boli spestrené chválospevmi a vzývaniami velebiacimi mier a tiež čítaním pasáží z Biblie na rovnakú tému. Jeden modliaci sa žiadal o nadobudnutie „nerozdelenej viery“. Na záver obradu účastníci zaspievali v latinčine Otčenáš založený na Matúšovi 6. kapitole 9. až 13. verši.

V rovnakom čase sa delegáti iných náboženských skupín modlili na iných miestach. V sále orientovanej smerom k Mekke vzývali Alaha moslimovia kľačiaci na kobercoch. Zoroastristi, ktorí sa modlili vedľa džinistov a konfucianistov, zapálili svätý oheň. Delegáti zastupujúci tradičné africké náboženstvá sa modlili k duchom svojich predkov. Hinduisti prosili o mier svojich bohov. Všetci prosili svoje božstvá podľa vlastných rituálov.

Spoločný záväzok voči mieru

Na záver ceremónií sa delegáti opäť zišli pod prístreškom. Mnísi slávnostne odovzdali delegátom horiace kahance symbolizujúce nádej a mier. Tento výjav bol na pohľad pôsobivý. Potom rôzni členovia delegácií prečítali spoločný záväzok voči mieru a každý z nich urobil osobitné vyhlásenie.

„Na budovanie mieru je potrebné milovať svojho blížneho.“ — Ekumenický patriarcha Bartolomej I.

„Násilie a terorizmus sú nezlučiteľné s pravým duchom náboženstva.“ — Dr. Konrad Raiser, delegát Svetovej rady cirkví.

„Zaväzujeme sa vyučovať ľudí vzájomnému rešpektovaniu a úcte.“ — Bhai Sahibdži Mohinder Singh, predstaviteľ sikhov.

„Mier bez spravodlivosti nie je pravý mier.“ — Pravoslávny biskup Vasilios.

Nakoniec pápež prečítal slová, ktoré sú uvedené v úvode tohto článku. Na záver medzicirkevného stretnutia sa delegáti na znak mieru navzájom objímali. Starostlivo pripravené a prednesené slová boli spojené s pompou a ceremóniami. No aký bol ohlas na túto pôsobivú udalosť?

‚Keby za slovami nasledovali skutky‘

Noviny a televízia pápežovu iniciatívu chválili. Niektorí dokonca nazvali pápeža „hovorcom celého kresťanstva“. Vatikánske noviny L’Osservatore Romano charakterizovali tento deň v Assisi ako „míľnik na ceste k budovaniu civilizácie mieru“. V novinách Corriere dell’Umbria bol titulok „Assisi dáva mieru svetlo nádeje“.

Nie všetci pozorovatelia boli takí nadšení. Niektorí boli skeptickí, lebo napriek predošlým dňom modlitieb za mier v roku 1986 a 1993 ľudstvo naďalej sužujú vojny vedené v mene náboženstva. Náboženská nenávisť podnecovala krvavé vraždenie v Ugande, bývalej Juhoslávii, Indonézii, Pakistane, na Blízkom východe a v Severnom Írsku.

Talianske noviny La Repubblica poukázali na to, že niektorí kritici považovali stretnutie za „obyčajnú šou“. Jeden člen Európskeho parlamentu povedal, že v záujme podpory mieru by mali nábožensky založení ľudia „žiť podľa evanjelia“ — to znamená zachovávať slová „milujte svojich nepriateľov a nastavte druhé líce“. To je podľa jeho názoru niečo, čo „nikto nerobí“.

Predseda židovských obcí v Taliansku povedal, že „bude zaujímavé vidieť, čo sa teraz stane, teda či budú za slovami nasledovať konkrétne skutky a skutočná zmena“. Predstaviteľka  budhistov v Taliansku sa vyjadrila v podobnom zmysle, keď povedala, že by sa malo „urobiť všetko pre to, aby mierové výzvy nezostali len dobrými úmyslami“. Jeden novinár, ktorý píše pre taliansky časopis L’Espresso, poukazoval na to, že stretnutie v Assisi poslúžilo zúčastneným náboženstvám kresťanstva na iný účel. Stretnutie nazval „koalíciou odporu voči náboženskému odcudzeniu, nedostatku disciplíny a nedôvere“, ako aj snahou o boj s „intenzívnym procesom sekularizácie“, ktorá postihuje Európu napriek jej „kresťanskej histórii“.

Medzi tvrdšími kritikmi tejto udalosti boli katolícki tradicionalisti, ktorí sa obávajú oslabovania cirkevných doktrín. Známy katolícky autor Vittorio Messori v jednom televíznom interview poukázal na nebezpečenstvo, že udalosť v Assisi by mohla zastrieť rozdiely medzi náboženstvami. Cirkevné autority, samozrejme, urobili preventívne opatrenia, aby sa vyhli zdaniu miešania náboženstiev. Sám pápež v jednom vyhlásení takéto obvinenia vyvrátil. Napriek tomu sa mnohým zdalo, že už podstata tejto udalosti naznačuje, že rôzne náboženstvá jednoducho predstavujú odlišné spôsoby, ako sa priblížiť k tej istej vyššej moci.

Náboženstvo a mier

Ale čo môžu urobiť organizované náboženstvá na dosiahnutie mieru? Niektorým ľuďom pripadá už samotná táto otázka ironická, pretože sa zdá, že náboženstvá robia viac pre vznik vojen než pre to, aby im zamedzili. Historici zaznamenali, ako svetské moci využívali náboženstvo na roznecovanie vojen. Vzniká však otázka: ‚Prečo sa náboženstvá nechali využívať?‘

Prinajmenšom náboženstvá kresťanstva majú k dispozícii posvätnú zásadu, ktorá im mohla pomôcť vyhnúť sa vine spojenej s vojnou. Ježiš povedal, že jeho nasledovníci nebudú „časťou sveta“. (Ján 15:19; 17:16) Keby náboženstvá kresťanstva žili podľa týchto slov, nespájali by sa s politickými mocnosťami  a neschvaľovali a nepožehnávali by armády a vojnu.

Skutočne, ak by sa mali náboženskí vodcovia správať podľa slov, ktoré zazneli v Assisi, museli by si zachovávať odstup od politickej moci. Navyše by museli cestám mieru učiť aj svojich prívržencov. Ale historici poukazujú na to, že medzi ľuďmi, ktorí vo svete páchajú násilie, je mnoho takých, ktorí veria v Boha — alebo to aspoň hovoria. Nedávno jeden novinový úvodník uviedol: „Krátko po 11. septembri niekto načmáral na jeden múr vo Washingtone tieto mrazivé slová: ‚Drahý Bože, ochraňuj nás pred ľuďmi, ktorí v teba veria.‘“

Všetka tá pompa a ceremónie v Assisi zanechali niekoľko zložitých otázok nezodpovedaných. Ale pre mnohých nábožensky založených ľudí asi neexistuje dôležitejšia — alebo znepokojujúcejšia — otázka ako: Prečo Boh až dosiaľ odmieta vypočuť modlitby za mier, ktoré mu predložili svetové náboženstvá?

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 7]

Delegáti s horiacimi kahancami symbolizujúcimi nádej na mier

[Prameň ilustrácie]

AP Photo/​Pier Paolo Cito

[Prameň ilustrácie na strane 5]

AP Photo/​Pier Paolo Cito