Zepelíny — úžasné obry oblohy

 „MÔJ otec bol rádiovým operátorom na palube zepelína a miloval každú chvíľu, ktorú tam strávil,“ povedala pre Prebuďte sa! Ingeborg Waldorfová. Začiatkom 20. storočia bola veľká časť sveta v úžase nad týmito obrovskými vzducholoďami. Kamkoľvek išli, všade vyvolali senzáciu.

Éra obrovských vzducholodí nastala na začiatku 20. storočia. Vzducholode sa vypínali na svetovej scéne pre svoje pôsobivé úspechy — vyvážené rovnako dramatickými nešťastiami. Keď sa v roku 1937 v Lakehurste v New Jersey (USA) zrútila vzducholoď Hindenburg, éra vzducholodí dospela náhle k svojmu koncu. Ale táto éra má fascinujúcu históriu.

Od teplovzdušných balónov k vzducholodiam

Po stáročia sa vynálezcovia pokúšali nájsť spôsob, ako by mohol človek lietať. V osemnástom storočí si Francúzi Joseph-Michel a Jacques-Étienne Montgolfierovci všimli, ako dym stúpa hore, a prišli k záveru, že dym musí mať zvláštnu schopnosť, ktorá by mohla pomôcť ľuďom lietať. Preto z papiera a látky urobili obrovské vrece a dali ho nad dymiaci oheň. Keď začalo vrece stúpať k oblohe, zhromaždení dedinčania, ktorí sa prišli pozrieť na pokus, boli ohromení. To bolo v júni 1783 a bratia Montgolfierovci vynašli teplovzdušný balón. O päť mesiacov sa uskutočnil v balóne Montgolfierovcov prvý let s ľudskou posádkou.

No balóny mali tú nevýhodu, že ich unášal vietor a nedali sa viesť nejakým konkrétnym smerom. Aby sa dal balón riadiť, bol potrebný pohon. Prvý človek, ktorý skombinoval stúpanie s pohonom, bol Francúz Henri Giffard, ktorý v roku 1852 letel na vzducholodi s parným pohonom. Na dosiahnutie stúpania použil Giffard namiesto horúceho vzduchu vodík, plyn ľahší ako vzduch.

Asi o desať rokov išiel jeden nemecký vojenský dôstojník do Severnej Ameriky pozorovať občiansku vojnu, v ktorej obe strany používali balóny na prieskum nepriateľských pozícií. Na tohto dôstojníka tak hlboko zapôsobil jeho prvý let balónom vysoko nad riekou Mississippi, že jeho meno sa nezmazateľne spojilo so vzducholoďami. Bol to gróf Ferdinand von Zeppelin.

Obrovské vzducholode grófa Zeppelina

Podľa niektorých správ získal Zeppelin od chorvátskeho vynálezcu Davida Schwarza návrh na vzducholoď s hliníkovou konštrukciou. Gróf Zeppelin bol fascinovaný myšlienkou vytvoriť vzducholoď, ktorá by bola dosť veľká na to, aby prepravila veľké množstvo cestujúcich alebo ťažký náklad. Jeho vzducholode boli charakteristické veľkými rozmermi a cigarovým tvarom. Zepelíny mali kovovú konštrukciu, ktorá bola potiahnutá látkou. * V konštrukcii alebo pod ňou bola kabína, čiže gondola, v ktorej bola posádka. Cestujúci boli ubytovaní buď v gondole, alebo v útrobách vzducholode. Na stúpanie sa používal vodík, ktorý sa držal v niekoľkých oddeleniach — plynových komorách — umiestnených vnútri konštrukcie. Na pohon slúžili dva motory upevnené na konštrukcii. Keďže gróf Zeppelin experimentoval so vzducholoďami, považovali ho za pochabého, výstredného človeka. Ale grófov deň mal ešte len prísť.

 Gróf Zeppelin odišiel z armády a zameral sa na projektovanie a konštruovanie vzducholodí. Prvý zepelín letel po prvýkrát v júli 1900 blízko Friedrichshafenu v Nemecku. Breh Bodamského jazera lemovali zástupy ľudí, zatiaľ čo tento valcovitý dopravný prostriedok dlhý asi 127 metrov letel nad vodou 18 minút. Na konštrukciu vzducholodí bola založená spoločnosť Luftschiffbau Zeppelin GmbH a nasledovali ďalšie vzducholode. Gróf už nebol považovaný za výstredného človeka; bol svetoznámou osobnosťou. Nemecký cisár ho nazval najväčším Nemcom 20. storočia.

Prvá osobná letecká doprava

Gróf Zeppelin videl vo svojich obrovských vzducholodiach spôsob, ako pre Nemecko dosiahnuť vzdušnú nadvládu. Počas prvej svetovej vojny používali nemecké ozbrojené sily zepelíny na sledovanie nepriateľského územia a dokonca aj na zhadzovanie bômb. Vzdušný útok s najväčšími škodami v tejto vojne vlastne uskutočnil zepelín, ktorý preletel ponad Londýn.

Ale nadšenci civilných vzducholodí si uvedomili potenciál osobnej leteckej dopravy. Preto bola v roku 1909 založená Deutsche Luftschiffahrts-Aktien-Gesellschaft (Nemecká vzducholodná dopravná spoločnosť), prvá osobná letecká dopravná spoločnosť na svete. V neskorších rokoch táto spoločnosť rozšírila svoju dopravu aj mimo Európy. Zepelíny Graf Zeppelin a Hindenburg lietali z Nemecka do Ria de Janeiro a do Lakehurstu a späť.

Spojených štátov sa zmocnila zepelínska horúčka. Po prvom prelete vzducholode Graf Zeppelin cez Atlantický oceán v roku 1928 z Friedrichshafenu na východné pobrežie Spojených štátov — počas ktorého bola vzducholoď poškodená — vybehol prezident Coolidge na trávnik pred Biely dom, aby sa pozrel na kolos letiaci nad ním. Nadšenie Newyorčanov nepoznalo hraníc; mesto poctilo posádku vzducholode Graf Zeppelin slávnostným sprievodom.

Nástup do vzducholode Hindenburg

Letieť vzducholoďou bolo iné ako cestovať v modernom lietadle. Predstavte si nástup do vzducholode Hindenburg, ktorá bola trikrát dlhšia ako veľké dopravné lietadlo a vysoká ako 13-podlažná budova. Nepridelili by vám sedadlo, ale kabínu s posteľou a sociálnym vybavením. Pri štarte by ste si nemuseli zapnúť bezpečnostné pásy. Namiesto toho by ste mohli zostať vo svojej kabíne alebo sa prechádzať po hale či promenáde a pozerať sa cez okná, ktoré sa dali dokonca otvoriť. Všetky tieto priestory pre cestujúcich sa nachádzali v obrovských útrobách vzducholode.

Podľa knihy Hindenburg—An Illustrated History (Hindenburg — ilustrovaná história) sa v jedálni stravovalo 50 cestujúcich, ktorí sedeli pri stoloch prikrytých bielymi obrusmi so súpravou kvalitného striebra a porcelánu. Na typickom lete cez Atlantický oceán spotreboval personál kuchyne 200 kilogramov mäsa a hydiny, 800 vajec a 100 kilogramov masla. Jedlá pripravovali v palubnej kuchyni, ktorá bola vybavená elektrickým sporákom, rúrami, strojom na výrobu ľadu a chladničkou. Salón, v ktorom sa o cestujúcich starala letuška, zdobilo malé koncertné krídlo.

Hindenburg bol postavený pre komfort, nie pre rýchlosť. V roku 1936 urobil Hindenburg pri rýchlosti takmer 130 kilometrov za hodinu a vo výške 200 metrov svoj najrýchlejší prelet cez severný Atlantik za takmer 43 hodín. Bežne bol let pokojný. Pri jednom lete z Lakehurstu bola  istá cestujúca taká unavená, že keď nastúpila na vzducholoď, zostala vo svojej kabíne, aby si pospala. Neskôr zavolala stevarda a chcela vedieť, kedy vzducholoď konečne vzlietne. Zmätený stevard jej vysvetlil, že letia už viac ako dve hodiny. „Neverím vám,“ oborila sa naňho. Táto dáma uverila, až keď išla do haly a cez okno sa pozrela na pobrežie Nového Anglicka, ktoré bolo niekoľko desiatok metrov pod nimi.

Najslávnejší vzdušný dopravný prostriedok, aký kedy lietal

Vrchol éry zepelínov nastal v roku 1929, keď vzducholoď Graf Zeppelin preletela okolo sveta. Vzducholoď oficiálne vyrazila z Lakehurstu, pristála vo Friedrichshafene, v Tokiu — kde sa zhromaždilo štvrť milióna ľudí, aby ju privítali — a tiež v San Franciscu a Los Angeles a za 21 dní obletela zemeguľu zo západu na východ. O dva roky sa vzducholoď Graf Zeppelin opäť zapísala do dejín, keď letela na polárnu schôdzku s ruským ľadoborcom. Kniha Hindenburg—An Illustrated History o tom píše: „V tomto čase získala vzducholoď Graf Zeppelin takmer mystickú povesť. Kdekoľvek sa objavila, vyvolala senzáciu. Mohli by sme takmer s istotou povedať, že to bol najznámejší vzdušný dopravný prostriedok, aký kedy lietal — vrátane dnešného Concordu.“

Aj iné národy predvídali pre vzducholode tuhej sústavy veľkú budúcnosť. Británia mala v úmysle vytvoriť flotilu strieborných obrov, aby pravidelnými letmi do Indie a Austrálie spojila odľahlé kúty impéria. Americká vzducholoď Shenandoah bola prvou vzducholoďou tuhej sústavy, pri ktorej sa na dosiahnutie stúpania použilo hélium namiesto horľavého vodíka. Vzducholode Akron a Macon boli schopné počas letu vypustiť a znovu prijať malé lietadlá, ktoré sa nachádzali v útrobách vzducholode. Macon, vybavený navádzacím zariadením na princípe rádiového spojenia, sa stal prvou plne účinnou vzdušnou lietadlovou loďou.

Dramatické nešťastia

„Áno, môj otec mal skutočne veľmi rád lietanie,“ povedala Ingeborg Waldorfová spomenutá v úvode. „Ale znepokojovalo ho riziko.“ Jej otec lietal počas prvej svetovej vojny, ale aj v období mieru bolo lietanie na vzducholodi — napriek všetkým veľkým úspechom — riskantnou činnosťou. Prečo?

 Jedným z najväčších nepriateľov zepelína bolo počasie. Z prvých 24 vzducholodí postavených grófom Zeppelinom a jeho spoločnosťou bolo 8 zničených následkom zlého počasia. V roku 1925 prudké vetry zničili americkú vzducholoď Shenandoah počas letu. A ďalšie dva pády vzducholodí spôsobené drsnými poveternostnými podmienkami — Akrona v roku 1933 a o necelé dva roky Macona — napokon ohlásili koniec americkej éry obrovských vzducholodí tuhej sústavy.

Británia vkladala nádeje do vzducholode R 101. V roku 1930 sa R 101 počas svojho prvého letu z Británie do Indie nedostala ďalej ako do Francúzska, kde sa stretla s nepriaznivým počasím a zrútila sa. Jeden spisovateľ napísal, že „britskou verejnosťou tak neotriasla žiadna nehoda od straty Titanicu v roku 1912“. Rozkvet britských vzducholodí tuhej sústavy bol na konci.

Napriek tomu v nemeckom zepelínskom priemysle bola dôvera stále veľká. Potom prišla katastrofa, ktorá otriasla svetom. V máji 1937 priletela vzducholoď Hindenburg z Frankfurtu do New Jersey a snažila sa pristáť na námornej leteckej základni v Lakehurste. Náhle sa na vrchu obalu pri chvoste objavil malý plameň v tvare hríba. Vodík v plynových komorách okamžite zmenil vzducholoď na horiacu pec. Zahynulo tridsaťšesť ľudí.

Po prvýkrát boli prítomní spravodajskí kameramani, aby zaznamenali priebeh katastrofy. Filmové zábery 34-sekundového nešťastia — čas od prvého plameňa po zrútenie kolosa na zem — sa premietali na celom svete spolu s komentárom rozrušeného hlásateľa: „Horí, stravujú ho plamene... Ó, ľudia, čo tí cestujúci!“ Éra obrovských vzducholodí trvala viac ako 30 rokov; v istom zmysle sa skončila v priebehu 34 sekúnd.

Nová generácia zepelínov

Friedrichshafen nikdy neprestal byť fascinovaný zepelínmi. Múzeum zepelínov prenesie návštevníkov do minulosti tým, že im ponúka možnosť nastúpiť do zrekonštruovanej časti vzducholode Hindenburg. Sprievodca, ktorý videl skutočnú vzducholoď Hindenburg na olympijských hrách v Berlíne v roku 1936, pre časopis Prebuďte sa! povedal: „Nedá sa opísať, ako sa človek cítil pri pohľade na zepelín. Bolo to ohromné.“

Pripravuje sa vraj nová generácia zepelínov, pri ktorých sa využíva moderná technológia. Tieto nové zepelíny sú oproti svojim obrovským predchodcom menšie a sú navrhnuté pre „exkluzívnu a pokojnú turistiku, ktorá nemá nepriaznivé účinky na životné prostredie“. Dosiahnu úroveň svojich predchodcov — úžasných obrov oblohy? To ukáže čas.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 10]

Gróf Ferdinand von Zeppelin

[Prameň ilustrácií]

Fotografie na strane 10: Archiv der Luftschiffbau Zeppelin GmbH

[Obrázky na strane 11]

Boeing 747

Hindenburg

Titanic

[Obrázky na stranách 12, 13]

Zľava doprava: vzducholoď „Graf Zeppelin“ nad Philadelphiou; riadiaca miestnosť; salón pre hostí

[Prameň ilustrácie]

Archiv der Luftschiffbau Zeppelin GmbH

[Obrázky na strane 14]

Katastrofa vzducholode „Hindenburg“ pri Lakehurste v roku 1937 prispela k dramatickému koncu éry obrovských vzducholodí

[Prameň ilustrácií]

Fotografie: Brown Brothers