Pozorujeme svet

Užite si zívnutie!

Španielsky týždenník Salud uvádza, že dieťa v maternici začína zívať už 11 týždňov po počatí. Tieto mimovoľné pohyby sa vyskytujú pri väčšine cicavcov, ako aj pri niektorých vtákoch a plazoch. Hoci presnú príčinu zívania výskumníci ešte nezistili, spozorovali, že so zívaním sú zvyčajne spojené niektoré činnosti, napríklad vystieranie rúk alebo preťahovanie sa. Poznamenávajú, že takéto pohyby „nielenže uvoľňujú svaly a kĺby, ale zvyšujú aj krvný tlak a frekvenciu tepu“. Keď potláčame zívanie zvieraním čeľustí, oberáme sa o tieto užitočné sprievodné javy. Preto tento tím výskumníkov odporúča, aby sme, ak nám to okolnosti dovoľujú, pri zívaní „prirodzene roztiahli čeľuste a svalstvo tváre“. Veď ktovie, či vám dobré zívnutie neosvieži dnešný deň!

 Brusnice chránia pred infekciami

Londýnske noviny The Times uvádzajú, že „brusnicová šťava má dlhú a slávnu históriu“. „Medzi americkými Indiánmi bola známa ako liek i ako nápoj [a] americkí námorníci ju používali na ochranu proti skorbutu.“ Brusnicová šťava, bohatá na vitamín C a antioxidanty, „má aj antimikrobiálne vlastnosti, a preto je zvlášť účinná v boji proti infekciám močových ciest“. Ale nie je to vďaka pôsobeniu šťavy na kyslosť moču, ako sa pôvodne myslelo. Tento účinok, uvádzajú noviny The Times, v skutočnosti tkvie v látkach v šťave, ktoré „bránia baktériám E. coli [príčine väčšiny infekcií vrátane zápalu močového mechúra] priľnúť na steny močových ciest, takže baktérie sa odplavia, skôr ako môže vzniknúť infekcia“. Výskumníci zistili aj to, že brusnicová šťava môže zmierniť choroby ďasien.

Ochrana mozgu u obetí srdcového infarktu

Správa v kanadských novinách Toronto Star uvádza, že „podľa dvoch prelomových štúdií zníženie telesnej teploty u pacientov po srdcovom infarkte o niekoľko stupňov výrazne znižuje riziko poškodenia mozgu a riziko smrti“. Štúdie vedené v piatich európskych krajinách a v Austrálii odhalili, že mierna hypotermia viedla k lepšiemu zotaveniu pacientov, pokiaľ ide o neurologické a poznávacie funkcie. Studeným vzduchom a vreckami s ľadom lekári znížili telesnú teplotu obetiam srdcového infarktu, ktoré boli pri prijatí do nemocnice v kóme, na 33 stupňov Celzia na 12 až 24 hodín. Podľa kardiologičky Beth Abramsonovej tento lacný, technicky jednoduchý liečebný postup znižuje „potrebu kyslíka v mozgu, pričom potláča chemické procesy, pri ktorých odumierajú mozgové bunky,“ uvádzajú noviny Toronto Star. „Tento postup chladenia je taký účinný, že lekári v Kanade, Spojených štátoch, Austrálii a Európe sú za to, aby sa rutinne používal pri liečbe všetkých pacientov, ktorí sa po srdcovej príhode dostanú do nemocnice.“

Detskí vojaci zakázaní

Tlačová správa Organizácie Spojených národov z 12. februára 2002 uvádza: „Dnes vstupuje do platnosti dohovor o zákaze zneužívania detí ako vojakov, ktorý korunuje desaťročie medzinárodného úsilia v boji s jednou z hlavných príčin porušovania ľudských práv na svete.“ Opčný protokol, ktorý podpísalo 96 krajín, „stanovuje, že žiadna osoba do 18 rokov nemôže byť odvedená do riadnych ozbrojených síl, a štátom nariaďuje povinnosť zvýšiť minimálny vek dobrovoľných odvedencov aspoň na 16 rokov“. Odhaduje sa, že „v súčasnosti slúži vo vládnych ozbrojených silách, v polovojenských zložkách a v ozbrojených skupinách v 85 krajinách celého sveta pol milióna detí; viac ako 300 000 z nich sa aktívne zúčastňuje v boji vo viac ako 35 krajinách“. Podľa webovej stránky spravodajskej služby OSN mnohé z týchto detí boli odvedené násilím, a „ak sa pokúsia o útek, dostanú bitku alebo ich zabijú. Zvlášť ohrozené sú dievčatá, lebo sú často pohlavne zneužívané.“

Lieky a starší ľudia

Nemecký spravodajský časopis Der Spiegel uvádza, že „ľudia nad 60 rokov užívajú priemerne tri druhy liekov, teda trikrát viac ako mladší pacienti“. „Ale s počtom užívaných liekov výrazne stúpa riziko vzájomného pôsobenia [liekov], a tým aj riziko vedľajších účinkov.“ Ďalšou možnou komplikáciou je, že „rodinní lekári... často neberú do úvahy zníženú funkciu obličiek vo vysokom veku“. Môže to viesť k hromadeniu liekov v tele. Preto „dávka vhodná pre 40-ročného môže 70-ročného otráviť,“ vysvetľuje časopis Der Spiegel. „Mnohí starší ľudia si to ešte zhoršujú nedostatočným príjmom tekutín.“ Správa dodáva, že samotná dehydrácia môže vyvolať podobné vedľajšie účinky ako lieky proti bolesti, upokojujúce prípravky a lieky na zníženie tlaku. Medzi príznaky patrí zmätenosť, blúznenie a závraty, ktoré sa však často zdôvodňujú vysokým vekom.

Smrteľná extáza

Španielske noviny El País informujú, že deväť z desiatich ľudí, ktorí chodievajú na celonočné tanečné zábavy nazývané rave, konzumujú drogu na báze amfetamínu známu ako extáza. Nedávno na zábave rave v Španielsku zomreli dvaja mladí ľudia na predávkovanie extázou. „Neustále vám niekto ponúka drogy,“ hovorí priateľ zosnulých. Čo vedie mladých ľudí k tomu, aby túto drogu užívali? Tlak vrstovníkov, dočasný pocit spriaznenosti a sebadôvera, ktorú extáza vyvoláva. Mladí často miešajú extázu s drogami, ako je hašiš a kokaín, alebo s alkoholom, čo len zosilňuje jej škodlivé vedľajšie účinky. Extáza môže okrem straty pamäti a depresie spôsobiť i ‚dýchacie ťažkosti, krvácanie do mozgu a dokonca aj smrť,‘ varuje španielsky Národný antidrogový program.

Nadávky na pracovisku

Kanadské noviny The Gazette vychádzajúce v Montreale informujú, že nadávky sa na mnohých pracoviskách stávajú bežným javom. Niektorí odborníci tvrdia, že nadávanie zvyšuje stres na pracovisku. Profesorka pracovnej etiky na McGillovej univerzite Karen Harlosová poznamenáva: „Ak sú súčasťou negatívnej kritiky nadávky, môže to mať ničivý účinok na produktivitu zamestnanca, na jeho sebaúctu alebo zdravie.“ Podľa týchto novín je to často nadriadený, kto určuje na pracovisku tón, ktorým sa budú riadiť ostatní. Ak vás na pracovisku znepokojuje nadávanie, choďte najskôr za „človekom, ktorý podľa vás prekročil hranicu, a zdvorilo ho požiadajte, aby sa vo vašej prítomnosti zdržal ‚šťavnatých slov‘,“ navrhujú noviny The Gazette.

Domáce práce — dobré cvičenie

Možno vysávanie, umývanie okien a vozenie dieťaťa v kočíku označiť za zdravé cvičenie? Podľa nedávnej štúdie vedenej na Queenslandskej univerzite v Austrálii je odpoveď kladná. Správa v novinách The Canberra Times uvádza, že výskumníci pripevnili siedmim matkám, ktoré mali deti do päť rokov, prístroje na meranie príjmu kyslíka pri bežnej každodennej činnosti. Podľa výskumníkov „zistenia ukazujú, že niektoré domáce práce sa vykonávajú s takou intenzitou, že to môže byť istým prínosom pre zdravie“. Profesorka Wendy Brownová zistila, že „domáce práce žien sa približne rovnajú stredne náročnému cvičeniu, napríklad rýchlej chôdzi, bicyklovaniu alebo plávaniu,“ uvádza správa. „To je len predbežný výskum,“ povedala profesorka Brownová, „ale je zrejmé, že nemôžete ženy označiť za neaktívne, keď sú celý deň na nohách.“

Ryžové plevy spevňujú betón

Brazílsky časopis Jornal da USP uvádza, že „výskumníci predpovedajú revolúciu v stavebnom priemysle... vďaka stavbám, ktoré majú dlhšiu životnosť a lepšie odolávajú počasiu a životnému prostrediu. Je to možné vďaka novému cementu, ktorý vyvinuli výskumníci na Stavebnej fakulte Sãopaulskej univerzity“ v Brazílii. Vedci zmiešali oxid kremičitý z popola z ryžových pliev s normálnym cementom a dosiahli mimoriadne jemný, vysokokvalitný produkt. Výsledný betón je menej pórovitý, je odolnejší proti znečisteniu a prírodným živlom a prinajmenšom tri až štyri razy pevnejší ako bežný betón. Preto bude možné zmenšiť veľkosť stĺpov až o 30 percent, „avšak pri porovnateľnej pevnosti, [a] výsledkom bude väčší priestor, ľahšie konštrukcie, kratší čas výstavby, menšie náklady na stavebný materiál, menej práce,“ uvádza časopis Jornal da USP. Ročne sa na celom svete získava asi 80 miliónov ton ryžových pliev, čo poskytuje 3,2 milióna ton oxidu kremičitého.