Unikli sme desivému prúdu lávy!

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V KONGU (KINSHASA)

JE UTOROK 15. januára 2002 — zdanlivo jeden z bežných dní v strednej Afrike. Spolu s iným Jehovovým svedkom prichádzame do mesta Goma pri jazere Kivu v Kongu (Kinshasa), kde sa máme stretnúť so svedkami z oblasti Veľkých jazier.

Ničoho sa netreba báť?

Hoci sopka Nyiragongo (vysoká 3470 metrov) je od Gomy vzdialená 19 kilometrov, púta našu pozornosť. * Počujeme jej dunenie a vidíme aj dym stúpajúci zo sopky. Pre miestnych obyvateľov to v tento čas roka nie je nič nezvyčajné a nemajú žiadne obavy.

Poobede navštevujeme zhromaždenia dvoch zborov Jehovových svedkov. Stále cítime otrasy zeme a počujeme dunenie. Zdá sa však, že nikoho to neznepokojuje. Miestne úrady stále uisťujú obyvateľov, že nie je dôvod na paniku. Hoci jeden konžský vulkanológ už niekoľko mesiacov predpovedá erupcie, nikto mu neverí. Jeden brat, akoby sa nič nedialo, hovorí: „Dnes večer bude obloha červená, lebo sopka je činná.“

„Musíme ihneď utiecť!“

Keď sa vraciame na miesto nášho ubytovania, počujeme naliehavé slová: „Musíme ihneď utiecť!“ Situácia je nebezpečná. Mesto je vážne ohrozené. Ako rýchlo sa veci menia! Len pred chvíľou sme rozoberali možnosť použiť Gomu ako ústredné miesto pre činnosť svedkov. Teraz, neskoro popoludní, sa dozvedáme, že z mesta musíme ujsť, lebo mu hrozí zničenie!

Ako sa schyľuje k večeru, obloha mení farbu do ohnivočervena — a má prečo! K mestu sa blíži prúd lávy z Nyiragonga. Sopka pripomína obrovský varný kotol, ktorý chrlí von svoj obsah — žeravú tekutú lávu ničiacu všetko, čo má v ceste. Nikdy sme si kufre nezbalili rýchlejšie! Je tesne pred siedmou hodinou večer.

Tisícky utekajúcich ľudí na ceste

Náhlime sa preč a zisťujeme, že cesta vedúca z Gomy je zaplnená davmi ľudí, ktorí utekajú preč, aby si zachránili život. Väčšina ide pešo a nesie si veci, ktoré sa im podarilo narýchlo vziať. Mnohí majú náklad vyvážený na hlave. Zopár ľudí sa tlačí v preplnených vozidlách. Všetci sú na ceste k neďalekým hraniciam s Rwandou. Sopka však nerešpektuje hranice určené človekom. Nezabrzdí ju žiadna armáda! Vidíme, že na úteku pred lávou sú aj  vojaci. Autá sa po ceste takmer vôbec nemôžu pohybovať. Ďalej musíme ísť peši. Sme uprostred 300-tisícového davu mužov, žien i detí, ktorí sa predierajú dopredu a utekajú pred vražednosťou sopky. Zem pod našimi nohami ďalej duní a chveje sa.

Každý uteká, aby si zachránil život. Uprostred týchto ľudí sme my dvaja, cudzinci z veľkého mesta, sprevádzaní niekoľkými svedkami, ktorí na nás dohliadajú. Ich prítomnosť a hlboký záujem nás skutočne dojímajú a dávajú nám pocit bezpečia v tejto veľmi stresujúcej a nepríjemnej situácii. Všetci utekajú s tým, čo dokážu uniesť — s oblečením, hrncami, panvicami a so skromnými zásobami jedla. Ľudia v tomto mori ľudstva do seba strkajú. Do niektorých narážajú autá, ktoré sa snažia prejsť, čo spôsobuje, že ľuďom padajú veci a sú zašliapavané. Beda tomu, kto sa potkne. V dave vládne napätie. Každý má strach. Snažíme sa dostať do Gisenyi, rwandského mesta vzdialeného len niekoľko kilometrov. Pokračujeme v našom nútenom pochode.

Noc v bezpečí

Prichádzame k nejakej ubytovni, ale tam, pochopiteľne, už niet voľného miesta. Musíme sa uspokojiť s tým, že si môžeme sadnúť k záhradnému stolu. Za sebou máme tri a pol hodiny namáhavej chôdze. Sme radi, že žijeme, že sme mimo nebezpečenstva a s našimi kresťanskými bratmi, ktorí išli s nami. Našťastie medzi svedkami nedošlo k stratám na životoch.

Je zrejmé, že budeme musieť stráviť noc pod holým nebom. Z tejto bezpečnej vzdialenosti môžeme pozorovať ohnivočervené nebo nad Gomou. Bol to veľmi pôsobivý a krásny pohľad! Pomaly začína svitať. Dunenie a záchvevy pokračovali celú noc. Keď si spomenieme na nepríjemné udalosti uplynulého  dňa, cítime súcit s tisíckami rodín, ktoré museli utiecť s malými deťmi.

Pomoc prichádza rýchlo

V piatok 18. januára napoludnie sa k nám pripájajú svedkovia z Kigali, hlavného mesta Rwandy. Výbor núdzovej pomoci vytvorený z bratov z Gomy a Gisenyi sa púšťa do práce. Prvoradým cieľom je ubytovať svedkov, ktorí utiekli, v šiestich sálach Kráľovstva v blízkom okolí. To sa uskutoční ešte v ten istý deň. Na okraj cesty je umiestnený nápis vo francúzštine a swahilčine, ktorý ukazuje smer do miestnej sály Kráľovstva, kde utečenci dostávajú pomoc a nachádzajú útechu. V ten istý deň sú do sál Kráľovstva, kde sú ubytovaní svedkovia, privezené aj tri tony základných vecí potrebných pre život. Na druhý deň, v sobotu, prichádza z Kigali nákladné auto naložené potravinami, prikrývkami, nepremokavými plachtami, mydlom a liekmi.

Obavy sa stupňujú

Je to čas hlbokého znepokojenia. Ako možno uspokojiť potreby všetkých týchto ľudí? A čo sopka? Kedy sa skončí erupcia? Nakoľko bola Goma zničená? Správy, ktoré sa šíria, a neustále otrasy zeme neveštia nič dobré. Odborníci sa obávajú, že atmosféru znečistí nebezpečne vysoká hladina oxidu siričitého. Niektorí sa obávajú aj toho, že voda v jazere Kivu bude následkom sopečných chemických reakcií kontaminovaná.

Počas 48 hodín, ktoré uplynuli od začiatku erupcie, sa šíria znepokojujúce správy. Potom, v sobotu popoludní, sa dozvedáme, že asi 10 000 ľudí vrátane 8 svedkov s jedným dieťaťom je obkolesených lávou, ktorá na niektorých miestach dosahuje až dva metre. Vzduch je tam presýtený toxickými plynmi. Bojíme sa o ich život. Vyzerá to beznádejne. Dokonca aj katedrála v Gome bola prakticky zničená nezadržateľne postupujúcou lávou. V tomto momente si nikto nemyslí, že Goma ešte vstane z popola.

Konečne povzbudivé správy

V nedeľu o deviatej hodine ráno nám telefonuje jeden z bratov obkolesených lávou. Hovorí nám, že situácia sa mení. Zlepšuje sa. Prší, láva sa ochladzuje a atmosféra sa prečisťuje. Hoci láva je ešte stále horúca a nebezpečná, ľudia začínajú cez ňu prechádzať, aby sa dostali na bezpečnejšie miesto. Mesto nie je celkom zničené.

To je prvá dobrá správa odvtedy, čo sa začali odvíjať tieto katastrofické udalosti. Zdá sa, že činnosť sopky ustáva. Odborníci v okolí vyslovujú protichodné názory. Podarí sa nám skontaktovať so susedným mestom Bukavu, ktoré sa nachádza na druhej strane jazera  Kivu. Dozvedáme sa, že do Bukavu prišlo loďou päť rodín svedkov a tiež tri deti bez rodičov. Svedkovia v meste sa o nich postarajú.

Môžeme sa vrátiť!

V pondelok 21. januára môžeme povzbudiť a utešiť obete katastrofy v Gisenyi a tiež zistiť, čo potrebujú. Vidíme, že bratia, ktorí sú dočasne ubytovaní v šiestich sálach Kráľovstva, sa začínajú organizovať. Podarí sa nám zistiť presný počet svedkov, ktorí utiekli — 1800 vrátane detí.

Čo bude ďalej? Miestne úrady plánujú narýchlo zriadiť tábory pre utečencov. No niektorí ľudia majú ešte stále nepríjemné spomienky na utečenecké tábory, ktoré boli zriadené po genocíde v roku 1994. Rozhodli sme sa vrátiť do Gomy a napoludnie prichádzame do mesta. Asi 25 percent mesta je zničených. Môžeme už kráčať po tvrdnúcej láve, ktorá prúdila ulicami mesta. Ešte stále je teplá a vo vzduchu cítiť unikajúce plyny. Mnoho ľudí je rozhodnutých vrátiť sa do mesta.

O jednej hodine popoludní sa stretávame s 33 kresťanskými staršími v sále Kráľovstva zboru Goma-stred. Ich záver je jednohlasný: Sú rozhodnutí vrátiť sa do Gomy. „Tam patríme,“ hovoria. A čo riziko, že sopka opäť vybuchne? „Sme na to zvyknutí,“ znie odpoveď. Boja sa, že ak sa nevrátia zavčasu, všetko, čo majú, bude vyrabované. Nasledujúci deň sú všetky rodiny svedkov, ktoré utiekli, späť v Gome. Aj prevažná väčšina z 300 000 ľudí, ktorí prešli cez hranice, sa vrátila do postihnutého mesta.

O týždeň

Mesto opäť ožíva čulým ruchom. Život sa v ňom zjavne nezastaví. Čoskoro sa začína pracovať na vyrovnávaní povrchu lávy tak, aby sa dve časti mesta, ktoré ňou boli oddelené, mohli znova spojiť. Všetko, čo láve stálo v ceste, bolo zničené. Obchodné centrum i administratívna časť mesta sú spustošené. Podľa odhadov bola zničená tretina pristávacej plochy letiska.

Presné sčítanie ukazuje, že medzi tými, ktorí prišli o všetko i o strechu nad hlavou, je 180 rodín svedkov. Výbor núdzovej pomoci robí opatrenia, aby približne 5000 mužov, žien a detí dostávalo denné prídely potravín. Zásielka nepremokavých plachiet, ktoré darovali Jehovovi svedkovia z Belgicka, Francúzska a Švajčiarska, sa použije na vytvorenie dočasných príbytkov pre tých, ktorí stratili dom, a tiež miest zhromaždení pre zbory, ktorých sály Kráľovstva boli silne poškodené alebo zničené. Niektoré rodiny zostanú u svedkov, ktorých domy neboli poškodené, zatiaľ čo iní budú ubytovaní v dočasných príbytkoch.

V piatok 25. januára, asi desať dní po tej strašnej noci, sa 1846 svedkov stretáva na zhromaždení konanom na školskom dvore v Gome, aby si vypočuli povzbudzujúce slová z Biblie. Mnohí bratia vyjadrujú vďačnosť za útechu i praktickú pomoc, ktorú dostali od Jehovu prostredníctvom jeho organizácie. Na nás návštevníkov hlboko pôsobí odvaha a silná viera, ktorú prejavujú títo bratia napriek svojej hroznej situácii. Uprostred tejto tiesne je veľmi príjemné byť časťou bratstva zjednoteného v uctievaní pravého Boha, Jehovu, Zdroja večnej útechy! — Žalm 133:1; 2. Korinťanom 1:3–7.

[Poznámka pod čiarou]

[Mapy na strane 22]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Čiary so šípkami naznačujú tok lávy

KONGO (KINSHASA)

Vrch Nyiragongo

↓ ↓ ↓

Gomské letisko ↓ ↓

↓ GOMA

↓ ↓

JAZERO KIVU

RWANDA

[Obrázky na strane 23]

Žeravá láva donútila desaťtisíce obyvateľov utiecť z Gomy

[Prameň ilustrácie]

AP Photo/​Sayyid Azim

[Obrázky na stranách 24, 25]

Svedkovia do týždňa zorganizovali kresťanské zhromaždenia