„Červené zlato“ zo Stredozemného mora

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V TALIANSKU

UČENCI sa istý čas nevedeli zhodnúť, či je to rastlina, alebo nerast. Jeho živá farba má už dlho svojich obdivovateľov. Stáročia sa používal ako ozdoba, umelecký materiál, talizman, liečivo a dokonca aj ako platidlo. Dnes sa používa najmä na výrobu šperkov. Čo je to? Koral červený zo Stredozemného mora — ktorý je taký cenný, že dostal prezývku červené zlato.

Čo presne koral červený je? Ako a kde sa vytvára? Aké metódy sa používajú pri jeho zbieraní? Ako sa opracovával v minulosti? A ako sa opracováva dnes?

Živočích, rastlina alebo nerast?

Už starovekí prírodovedci opísali stredomorský koral červený (Corallium rubrum), spôsob jeho získavania i jeho použitie. No až do 18. storočia sa všeobecne nevedelo, že ide o kostrové zvyšky organizmu zo živočíšnej ríše, čím sú vlastne aj ostatné koraly. To, čo možno vyzerá ako kvety na miniatúrnom strome, sú v skutočnosti ramená živých tvorov — kolónie polypov. Konáriky, ktoré dosahujú dĺžku približne 25 až 30 centimetrov, sú stvrdnutými vápenatými schránkami, ktoré na svoju ochranu vylučujú celé kolónie týchto organizmov. Jednotlivé vetvy majú rovnaké sfarbenie, ale celkovo sa dá rozpoznať niekoľko odtieňov červenej. Koral červený vyrastie na akomkoľvek pevnom povrchu — na skale, vraku lode a dokonca aj na starej delovej guli — v hĺbke až 250 metrov, ale potrebuje pokojné, čisté moria s pomerne vysokým obsahom solí a teplotou vody od 10 do 29 °C. Nachádza sa vo vodách Stredozemného mora pri pobreží Albánska, Alžírska, Francúzska, Grécka, Juhoslávie, Maroka, Španielska, Talianska a Tuniska a vo vodách Atlantického oceánu pri Kapverdoch a Maroku. Odhadovaná rýchlosť rastu mladých kolónií za rok je od 4 do 8 milimetrov do dĺžky a približne 1,5 milimetra do šírky.

Vysoko cenený už od staroveku

Archeologické dôkazy ukazujú, že koraly boli už v dávnej minulosti  vysoko cenené, opracovávané a boli predmetom obchodovania. Spočiatku človek zrejme zbieral len konáriky, ktoré vyplavilo na pobrežie Stredozemného mora. V starovekých hroboch vo Švajčiarsku sa našli úlomky koralu červeného, ktoré sa pravdepodobne používali ako amulety. Tento koral bol medzi šperkami jedného sumerského božstva. Egypťania si ho vysoko cenili. Starovekí Židia ho čo do hodnoty dávali na roveň striebru a vyberanému zlatu. (Príslovia 8:10, 11; Plač Jeremiáša 4:7) Aj Kelti mu pripisovali veľkú hodnotu, zdobili ním zbrane a konské uzdy.

Rímsky prírodovedec Plínius podáva správu, že v prvom storočí n. l. sa koral červený zbieral v Lionskom zálive a tiež na západnom pobreží Apeninského polostrova a v okolí Sicílie. Kolónie sa vyťahovali sieťami alebo sa sekali ostrými železnými nástrojmi. V tom čase sa koral považoval za liek proti horúčke, obličkovým kameňom a očným chorobám. Verilo sa tiež, že dokáže ochrániť majiteľa pred tajfúnmi a bleskami.

V desiatom storočí nášho letopočtu vynašli Arabi zo severnej Afriky nástroj na zbieranie koralov — veľký diagonálny kríž, ktorého ramená merali od 4 do 5 metrov. Kríž bol zaťažený ťažkým kameňom a bolo na ňom niekoľko sietí dlhých asi osem metrov, ktoré boli zavesené v strede kríža a na jeho koncoch. Tento nástroj spustili z lode na koralové dno a ťahali ho po ňom. Konáriky koralov sa zlomili a zamotali sa do sietí, z ktorých ich potom vybrali, keď nástroj vytiahli späť na loď. V určitých obmenách bol tento nástroj, ako aj spôsob zbierania zaužívaný až donedávna, keď strach z toho, že sa tým ničí morské dno a morská fauna, viedol k zákazu  tohto spôsobu zberu a k jeho nahradeniu potápačmi. Potápači môžu byť teoreticky starostlivejší pri výbere a nemusia narobiť takú spúšť, ale skutočnosť je taká, že niektorí potápači boli schopní kompletne ‚vyčistiť‘ morské dno od koralov.

Tradičné talianske remeslo

Starovekí rímski remeselníci vyrábali amulety, náhrdelníky a plastiky zobrazujúce námety z mytológie a prírody. V dvanástom storočí prekvital medzi Janovom, Konštantínopolom a rôznymi stredomorskými prístavmi obchod s koráľmi, gombíkmi a inými predmetmi. V čase Marca Pola (13. storočie) bol po stredomorskom korale dopyt v Indii a Indočíne a arabskí kupci ho doviezli až do Číny.

Trapani, Neapol a Janov spolu s inými mestami vyrábali obrovské množstvo nahladko opracovaných ozdôb. Počas obdobia takzvaného manierizmu a baroka (16. až 18. storočie) vynikali najmä výrobky z mesta Trapani. Predmety každého druhu — šperkovnice, zásuvky, rámy obrazov, zrkadlá a dekoračné predmety v kostoloch — zdobili malé kúsky opracovaného koralu pripevnené na drevený alebo kovový pozlátený povrch. Z koralu sa vytvárali dôkladne vypracované betlehemy. Drahé odevy a ozdobné látky na oltároch boli posiate tisíckami našitých drobných korálových korálikov. Najmä počas 19. storočia sa vyrábalo veľké množstvo osobných šperkov v každom štýle a všetkých tvarov — sady šperkov, diadémy, náušnice, prívesky, náhrdelníky, kamey, brošne a náramky vyrezávané do tvaru kvetov, listov, zvierat a motívov inšpirovaných klasikou.

Na spracovanie koralu červeného sa špecializuje mesto Torre del Greco pri Neapolskom zálive v Taliansku. Mesto spracováva asi 90 percent všetkého koralu červeného zozbieraného na celom svete. Tu zruční remeselníci pomocou kotúčových píl režú konáriky koralov na časti. Niektoré sa strojovo opracúvajú na guľaté korále. Iné sa ručne režú kotúčovou rezačkou na špecifické tvary a veľkosti, leštia sa a upevňujú do lôžok prsteňov, náušníc a iných predmetov. Počas výrobného procesu sa stratí alebo znehodnotí polovica až tri štvrtiny nerastnej suroviny a to je jeden z dôvodov, prečo jeden gram hotového koralového šperku stojí viac ako gram zlatého šperku.

Tento priemysel zažil momenty slávy a hromadenie veľkého bohatstva. Žiaľ, ako sa píše v knihe Il Corallo Rosso (Koral červený), pritiahol aj jednotlivcov „ovládaných túžbou po rýchlom a ľahkom zisku“ a schopných ťažiť v koralových ložiskách, „až kým ich úplne nezničia“. Starosť o budúcnosť tohto koralu a priemyslu, ktorý od neho závisí, podnietila zainteresované strany, aby odporučili racionálnu správu prírodných zdrojov. Hoci sa koral červený nepovažuje za druh, ktorému by hrozilo vyhynutie, je čoraz ťažšie nájsť konáriky dosť veľké na použitie pre klenotníkov. Pre talianske koralové klenotníctvo prichádzajú v súčasnosti nerastné suroviny aj z Pacifiku. V okolí Japonska a Taiwanu sa v hĺbke približne 320 metrov zbierajú rôzne druhy koralov a používajú sa pri tom aj malé ponorky a diaľkovo ovládané roboty. Dvetisíc kilometrov od Havajských ostrovov rastú vzácne koraly v hĺbke až 1500 metrov.

Nádherné koralové šperky a plastiky svedčia o šikovnosti remeselníkov, ktorí prispeli k tejto významnej tradícii. A pre ľudí, ktorí si cenia dielo nášho Stvoriteľa, je „červené zlato“ zo Stredozemného mora príkladom jeho nespočetných darov, ktoré slúžia na ľudské potešenie. — Žalm 135:3, 6.

[Obrázok na strane 16]

Koralový náhrdelník z 19. storočia, ktorý tvorí 75 000 koráľov

[Prameň ilustrácie]

Per gentile concessione del Museo Liverino, Torre del Greco

[Obrázok na strane 17]

Živý koral

[Obrázky na strane 18]

Diadém

Kalich zo 17. storočia

Sada šperkov

[Prameň ilustrácií]

Všetky fotografie: Per gentile concessione del Museo Liverino, Torre del Greco

[Prameň ilustrácie na strane 17]

Per gentile concessione del Museo Liverino, Torre del Greco