Láska v akcii — maratón núdzovej pomoci

RICHARD VARA, skúsený redaktor novín Houston Chronicle, nie je človek, na ktorého niečo len tak ľahko zapôsobí. No minulý rok sa tak stalo. „Nikdy som nevidel nič podobné!“ zvolal. „Nemôžem tomu uveriť.“ S jeho pocitmi sa stotožnil aj Lee P. Brown, starosta Houstonu (Texas, USA). Povedal: „Prajem si, aby každý v Houstone videl, čo ste urobili. Nesmierne to na mňa zapôsobilo.“ O čom sa takto vyjadrili? Redaktor i starosta hovorili o akcii na pomoc postihnutým v Houstone, ktorú uskutočnili Jehovovi svedkovia. Čo si táto akcia vyžadovala? Prečo bola potrebná? A prečo bola taká pôsobivá? Aby sme to zistili, začnime pekne od začiatku.

Najhoršia záplava v Houstone

Začiatkom júna 2001 zasiahla rovinnú oblasť juhovýchodného Texasu prudká tropická búrka Allison. V piatok 8. júna počas 24 hodín nakoniec spustila Allison na Houston — štvrté najväčšie mesto Spojených štátov — prívalový dážď, ktorého vody dosiahli výšku jeden meter. * Zakrátko sa stúpajúca voda valila do obchodov, úradov a desiatok tisíc domov. Diaľnice v okolí mesta sa zmenili na dravé rieky, ktoré sa valili cez uviaznuté autá a veľké kamióny. Dokonca aj hasičským autám a iným záchranným vozidlám znemožnila vysoká voda prejsť po niektorých zaplavených cestách. Na záchranu ľudí boli privolané vrtuľníky a ťažká vojenská technika.

Keď sa v pondelok 11. júna nakoniec obloha opäť vyjasnila, bolo zrejmé, že Allison si vyžiadala obete na životoch i škody na majetku. O život prišlo dvadsaťdva ľudí vrátane dvoch Jehovových svedkov: Jeffreyho Greena, kresťanského staršieho, a jeho švagrinej Friedy Willisovej. * Okrem toho bolo poškodených asi 70 000 domov, čím sa táto povodeň stala jednou z najhorších prírodných katastrof, aké kedy postihli nejakú veľkú mestskú oblasť. Allison spôsobila na hmotnom majetku škodu takmer za 5 miliárd dolárov, čím sa zo stránky škôd na majetku stala najničivejšou tropickou búrkou v dejinách Spojených štátov.

Záplava dobrovoľníkov

Ľudia boli v šoku. Jeden dobrovoľník povedal: „Ich postele boli premočené. Ich koberec bol premočený. Fotografie ich detí boli preč.“ Mnohí z viac ako 16 000 Jehovových svedkov v oblasti Houstonu utrpeli škodu. Poškodených bolo osem sál Kráľovstva a stovky domov svedkov. Niektoré domy boli zaplavené do výšky niekoľkých centimetrov; iné boli zaplavené až po strechu. Celkovo bolo postihnutých viac ako 80 zborov Jehovových svedkov. Tieto obete však neboli ponechané samy na seba. V priebehu niekoľkých dní prišla záplava — ale tentoraz to bola záplava dobrovoľníkov —, ktorá im prišla na pomoc. Ako sa to stalo?

Ešte predtým ako začali vody povodne ustupovať, kresťanskí starší zo zborov Jehovových svedkov v Houstone sa rýchlo pustili do práce. „Obvolali sme našich bratov a sestry a navštívili sme ich,“ povedal jeden starší. „Potom sme posúdili škody a do pondelka 11. júna sme zostavili úplnú správu, ktorá uvádzala mená postihnutých, počet poškodených domov a rozsah poškodenia. Túto správu sme potom poslali do ústredia Jehovových svedkov v Brooklyne v New Yorku.“ O niekoľko  dní kancelária odbočky Jehovových svedkov v Spojených štátoch zostavila výbor núdzovej pomoci z ôsmich kresťanských starších z Houstonu a poskytla prostriedky na pomoc postihnutým. Čo bolo úlohou tohto výboru? Pomôcť obetiam, aby sa citovo vzchopili, a opraviť poškodené domy Jehovových svedkov — viac ako 700 domov!

‚Ako sa pustíme do takej obrovskej úlohy?‘ lámali si hlavu členovia novovytvoreného Výboru núdzovej pomoci Jehovových svedkov v Houstone 2001. Po večeroch strávili dlhé hodiny navrhovaním počiatočného plánu a o pomoc požiadali viac ako 160 zborov Jehovových svedkov v oblasti Houstonu. „Ohlas bol ohromný,“ povedal predsedajúci výboru. „Prihlásilo sa viac ako 11 000 svedkov a bez nároku na odmenu ponúkli svoj čas, silu a zručnosť.“

Pleseň verzus dobrovoľníci

Niekoľko dní po záplave začali dobrovoľníci pracovať na oprave domov obetí; odstraňovali nasiaknuté koberce, poškodené dlážky, zničené steny, premočené skrine, zdeformované dvere a všetko ostatné, čo bolo znečistené záplavovou vodou kontaminovanou splaškami. „Nesústredili sme sa len na opravu domov našich bratov,“ povedal jeden dobrovoľník, „ale aj na ochranu ich zdravia.“ Keďže jedovatá pleseň by sa za stenami a v skriniach začala rýchlo šíriť, domy sa museli najprv dôkladne vydezinfikovať.

 Aby sa svedkovia naučili, ako túto prácu vykonať bezpečne, niekoľko z nich požiadalo o školenie Federálnu agentúru pre riadenie pohotovostnej služby (FEMA), vládnu agentúru, ktorá sa zaoberá odstraňovaním následkov katastrof. Po tomto školení si každý svedok vyškolený agentúrou FEMA pozval desiatich dobrovoľníkov, aby s ním išli do poškodeného domu, kde ich poučil, ako dom správne vydezinfikovať. Nasledujúci deň zasa každý nový vyškolený dobrovoľník zobral so sebou desať iných dobrovoľníkov. „V priebehu niekoľkých dní,“ rozpráva jeden dobrovoľník, „vzrástol počet tých, ktorí vedeli vykonávať túto prácu, na niekoľko stoviek.“ Šíriaca sa pleseň jednoducho nebola schopná držať krok s rastúcim množstvom dobrovoľníkov! Dôchodcovia a mladí, ktorí mali školské prázdniny, pracovali cez deň. V noci pokračovali v práci ďalší dobrovoľníci. Za šesť týždňov boli všetky kontaminované domy svedkov čisté a bezpečné.

Jedno centrum a sedem menších stredísk

Výbor núdzovej pomoci zatiaľ nakúpil veľké množstvo sadrokartónu a tony iného stavebného materiálu. Ale kam ho uložiť? „Keď  sa o našej potrebe dozvedel riaditeľ jednej spoločnosti,“ povedal hovorca výboru núdzovej pomoci, „ponúkol nám do užívania sklad s podlažnou plochou 5000 štvorcových metrov — a to zadarmo!“ Okrem toho, že bol v sklade uložený stavebný materiál, poskytoval miesto pre kancelárske priestory. Zanedlho sa zo skladu stalo administratívne centrum núdzovej pomoci, v ktorom pracovalo 200 až 300 dobrovoľníkov cez deň, v noci i cez víkendy.

Keďže poškodené domy sa nachádzali v rozľahlej oblasti, v siedmich sálach Kráľovstva boli zriadené menšie strediská, čiže regionálne centrá núdzovej pomoci. Cez víkendy sa každé stredisko hemžilo dobrovoľníkmi. (Pozri rámček „Stredisko činnosti“.) Mnohí z týchto dobrovoľníkov predtým v tejto oblasti pracovali spolu na výstavbe sál Kráľovstva. Pomôcť prišli dobrovoľníci so skúsenosťami vo výstavbe z 11 regionálnych stavebných výborov z Arkansasu, Louisiany, Oklahomy a Texasu. * V každom stredisku sa tesári, natierači, inštalatéri a iní zruční robotníci ujali iniciatívy a školili druhých. — Pozri rámček „Školiace programy“.

Plán a databáza

Dobrovoľníci sa držali plánu obnovy, ktorý mal sedem etáp. Stavebný materiál sa do domov doviezol na štyrikrát a opravné práce na každom dome boli rozplánované na tri víkendy. Takto mala byť celá akcia dokončená približne za šesť mesiacov.

Na zabezpečenie plnenia tohto plánu výbor zostavil 22 oddelení vrátane oddelenia logistiky, nákupného, ubytovacieho a dopravného oddelenia. Všetkým oddeleniam boli k dispozícii informácie v rozsiahlej databáze, ktorú zostavili dobrovoľníci. Pred začatím opravných prác strávili desať dní vkladaním informácií. „Bol to maratón vkladania dát,“ uviedla jedna správa v médiách. No na konci tohto „maratónu“ bol k dispozícii súbor užitočných informácií. Kliknutím myšou sa z databázy zobrazili informácie o tom, kedy bude mať 11 000 dobrovoľníkov čas, aké remeslo ovládajú a ako sa s nimi možno skontaktovať. Ďalším kliknutím sa zobrazil stav opráv, potrebné stavebné povolenia a iné detaily o poškodených domoch. Databáza sa stala známou ako „srdce núdzovej pomoci“.

Dojatí a vďační

Domy, ktoré boli zbavené plesne a suché, navštívili dobrovoľníci so skúsenosťami v stavbe domov, aby rozhodli, čo bude potrebné na opravenie poškodenia. „Títo pracovníci odhadli množstvo materiálu — až po počet klincov, ktoré budú potrebné,“ poznamenal hovorca. „Nechceli sme plytvať žiadnymi finančnými prostriedkami ani darovaným materiálom.“ V tom istom čase iní dobrovoľníci zaobstarávali potrebné stavebné povolenia u mestských úradníkov.

Postihnuté rodiny boli potom pozvané do skladu, aby si vybrali z obmedzeného výberu  kobercov, skríň, vinylovej podlahovej krytiny a iných vecí, ktorými mohli nahradiť to, čo stratili. Obete záplavy boli dojaté a často sa rozplakali, keď videli, čo všetko bolo pre nich pripravené. Dostali tiež rady od dobrovoľníkov s odbornými znalosťami vo veci poistenia a úradných postupov. Potom boli domy zaradené do plánu opráv a presne v ten deň, ako tímy opravárov potrebovali stavebný materiál, im ho vodiči dobrovoľníci doviezli na nákladných autách. Manžel jednej našej sestry, ktorý nie je Jehovovým svedkom a ktorého poškodený dom bratia opravovali, svojej manželke povedal: „Tvoji bratia sú zázrační. Jeden tím odchádza a hneď prichádza ďalší. Pracujú ako včeličky!“

Základné opravy na každom dome trvali približne tri víkendy. „Niekedy to však trvalo päť alebo až osem týždňov,“ povedal predsedajúci výboru. Keď dobrovoľníci strhávali v starších domoch steny, často si všimli predchádzajúce poškodenia a nechceli postaviť nové steny, kým najprv neodstránili tieto staré problémy. Jeden dobrovoľný remeselník povedal: „Niekedy sme zistili, že nosníky sú napadnuté termitmi, a tak sme sa museli postarať o ich likvidáciu. Urobili sme mnoho vzpier, aby sme dali veci do poriadku. Domy sme zanechali v dobrom stave.“ Jedna obeť záplavy vyjadrila pocity mnohých takých majiteľov domov, keď s vďačnosťou jednému návštevníkovi povedala: „Môj dom  je teraz v lepšom stave, ako keď som ho kúpil!“

Rýchla kuchyňa

Aby sa pre tých mnohých dobrovoľníkov zabezpečilo jedlo, skupina svedkov zmenila sklad za jednou sálou Kráľovstva na centrum na prípravu a rozvoz jedla. Jehovovi svedkovia z celej krajiny darovali chladničky, mrazničky, umývačky riadu, sporáky a iné kuchynské vybavenie. Jedenásť vrchných kuchárov a 200 ďalších dobrovoľníkov pripravovalo v centre každú sobotu a nedeľu tisícky jedál. Dobrovoľník, ktorý na túto kuchyňu dozeral, povedal: „Už 19 rokov pripravujeme jedlá pri výstavbe sál Kráľovstva, ale tento projekt bol väčší, než sme si dokázali predstaviť.“

Jedlo sa uložilo do 120 veľkých prepravných kontajnerov. Tie sa naložili do 60 čakajúcich áut, ktoré jedlo rozviezli do administratívneho centra a do všetkých stredísk. Každý tím, ktorý pracoval na dome, zatiaľ poslal jedného dobrovoľníka do ich prideleného strediska, aby vyzdvihol jedlo pre celý tím. Jedlo potom zjedli v domoch a ihneď sa vrátili k práci.

Úloha splnená!

V apríli 2002 nakoniec 11 700 dobrovoľníkov dosiahlo cieľovú čiaru jednej z najdlhších kampaní na pomoc postihnutým, akú kedy Jehovovi svedkovia podnikli. Dobrovoľníci odpracovali 1 000 000 hodín na opravách a prestavbe celkovo 8 sál Kráľovstva a 723 domov. Jedna obeť záplav hovorila za mnohých, keď so slzami vďačnosti v očiach povedala: „Ďakujem Jehovovi a dobrovoľníkom za všetku ich pomoc. Je veľkou útechou patriť k milujúcemu bratstvu!“

[Poznámky pod čiarou]

[Rámček/obrázok na strane 21]

STREDISKO ČINNOSTI

Je sobota 7 hodín ráno, stredisko č. 4 v severovýchodnom Houstone. Dobrovoľníci v sále Kráľovstva sa medzi sebou rozprávajú, smejú sa, popíjajú kávu a pojedajú šišky. Niektorí cestovali autom z domu stovky kilometrov, aby tu mohli byť. Ale o 7.30 živá konverzácia utíchne a dozorca strediska vedie rozhovor o biblickom texte. Oznamuje, že štúdium Strážnej veže bude v nedeľu o 7.30, predtým než sa dobrovoľníci rozídu na svoje pracovné miesta, a všetkých povzbudzuje, aby sa na štúdiu zúčastnili komentármi v angličtine alebo v španielčine. Tlmočí pozdravy zo svetového ústredia Jehovových svedkov, ktoré sú prijaté s nadšeným potleskom.

Dozorca strediska potom podáva najnovšie informácie o pomoci v postihnutej oblasti a srdečne dobrovoľníkom ďakuje za ich ochotného ducha. Pýta sa: „Je tu niekto, kto nevie, čo má dnes robiť alebo kam má ísť?“ Nedvíhajú sa žiadne ruky. „Koľko sa dnes hlási na stravu?“ Všetky ruky sa rýchlo dvíhajú a prepukne smiech. Nakoniec je vyslovená modlitba a 250 dobrovoľníkov — mužov, žien, mladých i starých — sa rozchádza, pripravených na ďalší dlhý deň tvrdej práce.

Podobná scéna sa odohráva aj v ďalších šiestich strediskách a v sklade. Medzitým iní dobrovoľníci, ktorí pracujú v centrálnej kuchyni, sú už zamestnaní miešaním jedla v hrncoch — dnes napoludnie sa predsa viac ako 2000 hladných dobrovoľníkov v celom Houstone bude tešiť na teplé jedlo!

[Rámček/obrázok na strane 22]

ŠKOLIACE PROGRAMY

Počas pomoci viedli remeselníci spomedzi dobrovoľníkov kurzy, aby vyškolili nekvalifikovaných dobrovoľníkov na odborné práce. Niektorí boli školení na dezinfikovanie domov. Iní sa učili, ako stavať steny a montovať skrine. Ďalší sa učili omietať a natierať. Z týchto školení sa robil videozáznam, ktorý sa v strediskách potom použil na školenie ďalších dobrovoľníkov. „Pomocou týchto školení,“ poznamenal jeden člen výboru núdzovej pomoci, „sme zaistili vysokú kvalitu opravných prác.“

[Obrázok]

Remeselníci vedú kurzy

[Rámček na strane 24]

‚SKUTOČNÝ BOŽÍ ZÁSAH‘

„[Americké] poisťovacie spoločnosti nazývajú prírodné katastrofy Božím zásahom [Act of God],“ poznamenal jeden člen výboru núdzovej pomoci a dodal: „No skutočným Božím zásahom sú dobrovoľníci, ktorí tu celé tie mesiace pracovali. Naše bratstvo je zázrak!“ Počas tejto akcie sa na prácach cez víkendy zúčastnilo 2500 alebo i viac dobrovoľníkov. Predsedajúci výboru povedal: „Títo neplatení dobrovoľníci zrušili svoje plánované dovolenky, zmenili rodinný program a odložili iné osobné záležitosti, aby mohli pomôcť pri jednej z najväčších akcií na pomoc postihnutým, do akej sa Jehovovi svedkovia kedy pustili.“

Dlhotrvajúca núdzová kampaň si vyžadovala obete. Jeden dobrovoľník, ktorý podporil prácu od začiatku do konca, mal svetskú prácu na 50 hodín týždenne. A predsa každý týždeň strávil 40 hodín prácou v postihnutej oblasti. „Jehova mi dal silu,“ povedal. „Známi sa ma pýtajú: ‚Dostávaš za to plat?‘ Ja im hovorím: ‚Neboli by ste schopní zaplatiť mi dosť na to, aby som toto robil.‘“ Jedna rodina z Louisiany cestovala autom 800 kilometrov tam a späť po týždni naplnenom svetskou prácou, aby mohli cez víkendy pomôcť. Mnohí pracovali od svitu do mrku a potom išli autom späť domov. Jedna skupina 30 kvalifikovaných dobrovoľníkov, ktorej cesta tam trvala sedem až desať hodín, sa vyjadrila: „Stojí to za to.“ Iná dobrovoľníčka odchádzala zo zamestnania o 15.30 a potom pracovala v administratívnom centre do 22.00. Pomáhala aj cez víkendy. „Je to odmeňujúce,“ povedala.

Títo dobrovoľníci, ako aj všetci ostatní boli ochotní pomôcť, pretože majú bratskú lásku — poznávací znak pravých kresťanov. (Ján 13:35) Keď starosta Houstonu navštívil administratívne centrum núdzovej pomoci, bol podnietený jednej skupine svedkov povedať: „Vo viere konáte to, čo nám Boh hovorí, aby sme robili. Svoju vieru prejavujete v praxi.“

[Obrázok na stranách 20, 21]

Deviateho júna 2001 zaplavili prívalové vody Houston

[Prameň ilustrácie]

© Houston Chronicle

[Obrázok na strane 21]

Diaľnice sa zmenili na rieky

[Obrázok na strane 21]

Voda zaplavila domy

[Obrázky na strane 23]

Niektorí z tisícov Jehovových svedkov, ktorí slúžili ako dobrovoľníci

[Obrázok na strane 24]

Kuchynský tím pripravil viac ako štvrť milióna jedál!

[Prameň ilustrácie na strane 19]

NOAA