Mocné lode pripravené pomôcť

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! VO FÍNSKU

PO JASNEJ oblohe plachtia čajky. Slnko páli. Vzduch je naplnený jemnou arómou kávových zŕn. Otvory nákladného priestoru lode sa nakoniec s rachotom zatvoria, sirény zahúkajú a plne naložená nákladná loď sa namáhavo plaví preč. Náklad kávových zŕn sa vydal na svoju cestu do Fínska, krajiny milovníkov kávy. Ale o niekoľko týždňov, v drsnej zime, hrozí tejto lodi, ktorá vezie vrecia kávových zŕn, že uviazne v hrubom ľade Baltského mora. Čo teraz? Netreba si robiť starosti, pretože pomoc je na ceste. Na obzore sa vynára mocná loď — ľadoborec.

Lámanie ľadu

Veľká časť tovaru vo svete sa prepravuje po mori. Obyčajne to nepredstavuje žiaden problém. Ale ako sa loď dostane do prístavu, keď je more zamrznuté? To je komplikovaná situácia najmä v rušnom Baltskom mori, ktoré je pre mnohé krajiny jediným priechodom na otvorené more. Napríklad väčšina fínskych prístavov je v tuhej zime zablokovaná ľadom, pričom najsevernejšie prístavy môže ľad obklopovať až šesť mesiacov. To si už vyžiadalo aj straty na životoch.

V roku 1867 bola v severnej a strednej Európe slabá úroda. Keďže do mája nebola ani jedna vodná cesta bez ľadu, neexistovala možnosť dopraviť zásoby do postihnutých oblastí, kým sa neroztopil ľad. V knihe Through Ice and Snow (Cez ľad a sneh) námorný kapitán Seppo Laurell píše: „V tom čase zomrelo od hladu asi 110 000 ľudí, čo je viac ako päť percent populácie [Fínska].“

 Aj na iných miestach blokuje nákladnú dopravu ľad. V Severnej Amerike je to bežný problém na Veľkých jazerách, na rieke St. Lawrence a pri pobreží Kanady. V arktických a antarktických oblastiach je cez mrazivú zimu ešte náročnejšie vyrovnať sa s týmto problémom. Priemerná hrúbka ľadu je tam dva až tri metre.

Prvé pokusy o razenie cesty cez ľad

V ére plachetníc bol ľad takmer neprekonateľnou prekážkou. Keď sa objavili prvé parníky s oceľovým trupom, situácia sa zlepšila. Ak bola nákladná loď dostatočne pevná, mohla cez tenký ľad prejsť sama. No takéto lode mali svoje obmedzenia, hoci niektoré boli špeciálne spevnené proti ľadu.

Riešením bola stavba ľadoborcov. Prvým ľadoborcom na svete bol vraj City Ice Boat I, postavený v roku 1837 v Spojených štátoch. V Európe to bol Eisbrecher, postavený v nemeckom Hamburgu v roku 1871. Zo skúseností sa čoskoro zistilo, aké lode si vedia najlepšie poradiť s ľadom, a na prelome 20. storočia už boli zavedené určité základné tvary. *

Plávajúce železné obry

Aké to je, keď loď uviazne v ľade? „Loď sa chveje, ako keby mala vysokú horúčku,“ hovorí jeden  námorník. Trup ľadoborca musí zniesť mnohonásobne väčší tlak ako trup obchodnej lode. „Vraziť do ľadovej hradby je približne také ako nabehnúť motorovým člnom na pláž,“ hovorí jeden pracovník na ľadoborci. Oceľové platne na prove ľadoborca môžu mať hrúbku aj vyše 3 centimetrov — na polárnom ľadoborci sú hrubé až 5 centimetrov — a trup lode má okrem bežných rebier aj špeciálne rebrá, ktoré ju spevňujú proti ľadu. Nakoľko odolné sú takéto lode? Keď počas druhej svetovej vojny zasiahla bomba ľadoborec Tarmo, kapitánsky mostík a väčšina kabín boli zničené, ale na trupe nevznikla ani prasklina.

Tvar trupu je pre ľadoborec rozhodujúci. Často totiž najnáročnejšou úlohou nie je prelomenie ľadu, ale odsúvanie rozlomených kusov nabok. Veľa ľadoborcov má dosť tupú provu, tvarovanú ako lyžica. Loď láme ľad svojou hmotnosťou a kusy ľadu odsúva na strany a pod seba. Tvar trupu je starostlivo navrhnutý tak, aby sa znížilo trenie medzi trupom lode a ľadom. Okrem toho je trup lode pokrytý nehrdzavejúcou oceľou alebo neobyčajne hladkým a odolným epoxidovým náterom.

Čím sú tieto železné obry poháňané? Časy, keď potiaci sa muži museli lopatou hádzať uhlie do parného kotla v strojovni, sú dávno minulosťou. Súčasné ľadoborce sú poháňané dieselelektricky a ich hriadeľový výkon je približne taký veľký ako výkon stredne veľkého tankera. Niektoré ľadoborce sú poháňané atómovými reaktormi, čo im umožňuje pôsobiť v polárnych oblastiach bez obavy, že sa im minie palivo.

Jedinečné vlastnosti

Keď člnok uviazne v bahne, veslár ho môže uvoľniť kývaním zo strany na stranu. Rovnaký princíp sa používa aj pri ľadoborcoch. No v prípade ľadoborca by nestačilo, ani keby celá posádka asi 30 mužov uháňala z jednej strany lode na druhú. Kývanie sa dosahuje špeciálnym systémom nakláňania — premiestňovaním vody medzi dvoma veľkými nádržami, z ktorých jedna je na jednej strane trupu a druhá na druhej. V niektorých prípadoch sa toto nakláňanie uskutoční len za 15 sekúnd! Pre suchozemca je už len pomyslenie na také kolísanie dosť na to, aby ozelenel. Námorníci s tým, samozrejme, nemajú problém.

Koncom 19. storočia niekto prišiel na myšlienku umiestniť na provu vrtuľu. Pohyb vrtule vytváral prúd vody, ktorý znižoval trenie a odstraňoval z cesty ľadovú triešť. Niektoré dnešné ľadoborce majú dve lodné vrtule na korme a jednu alebo dve na prove. No na mnohých ľadoborcoch bola vyčnievajúca vrtuľa na prove nahradená vzduchovým bublinkovým systémom. Dýzy umiestnené pozdĺž trupu uvoľňujú do vody pod ľad veľký objem stlačeného vzduchu, ktorý spôsobuje silné bublanie znižujúce trenie.

Pohľad na horizont

Teplé jarné slnko robí to, čo sa všetkým deviatim mocným fínskym ľadoborcom nepodarilo — rozbíja ľadové reťaze okolo všetkých prístavov, dokonca aj v najsevernejších častiach krajiny. Ľadoborce sa vracajú do svojich domovských prístavov, čo pre posádku znamená pokojné leto. Drahé špeciálne lode budú niekoľko mesiacov nevyužité, pretože ich špecifická konštrukcia nie je veľmi vhodná na pravidelnú plavbu vo vodách bez ľadu.

No je tu nová generácia lodí. Tieto viacúčelové ľadoborce fungujú v zime ako bežné ľadoborce, ale v sezóne bez ľadu sa dajú využiť napríklad na kladenie káblov, na výskumné projekty a na údržbu ropných plošín v pobrežných vodách. Jedna taká loď, Botnica, ktorá bola postavená v roku 1998 pre Fínsku námornú správu, má dva pohonné systémy, ktoré sa horizontálne otáčajú o 360 stupňov, takže slúžia nielen ako vrtule, ale aj ako kormidlá. Vďaka týmto systémom sa dá loď neuveriteľne dobre ovládať. Táto konštrukcia sa použila aj pri nových výletných lodiach.

Vďaka zlepšujúcim sa technikám lámania ľadu sa objavila myšlienka nového typu nákladnej lode. Pri pohybe vpred by nová loď brázdila more zvyčajným spôsobom. Ale kormu by používala na lámanie ľadu. Tento „dvojúčelový tanker“ by bol užitočný hlavne v polárnych oblastiach, kam sa ľadoborce často nedostanú. Loď by si mohla pohybom vzad sama preraziť cestu cez ľad.

Fínsko medzitým naliehavo potrebuje svoju kávu. Ľadoborec spomenutý v úvodnom odseku tohto článku oslobodil nákladnú loď s kávou a teraz ju vlečie. Kapitán ľadoborca sa pokojne nakláňa cez zábradlie. Potom sa obracia k mostíku. Je čas na šálku horúcej kávy.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 25]

Ľadoborec „Otso“ razí cestu

[Prameň ilustrácie]

Fínska námorná správa

[Obrázok na strane 25]

Parník uväznený v ľade — okolo roku 1890

[Prameň ilustrácie]

Museovirasto

[Obrázok na strane 26]

Atómový ľadoborec „Tajmyr“

[Prameň ilustrácie]

Kværner Masa-Yards

[Obrázok na strane 26]

Viacúčelové ľadoborce sa dajú použiť aj na kladenie káblov a potrubia

[Prameň ilustrácie]

Fínska námorná správa

[Obrázok na strane 26]

„Botnica“

[Prameň ilustrácie]

Fínska námorná správa