Nezvyčajný jurumí

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V ARGENTÍNE

V TEMNOTE podzemného bunkra napadnutej komunity bol vyhlásený poplach. Vojaci obrancovia sa ženú k nebezpečnej zóne s pripravenými, i keď biednymi zbraňami. Náhle sa rúca obrovská časť ochranného múru a v troskách hynú mnohí obyvatelia. Cez prielom v obrane vchádza v oslepujúcom svetle útočník.

Je to opis nejakého útoku na mesto z rímskych čias? Alebo scéna z nejakého akčného filmu? Vôbec nie! Je to útok jurumího — z pohľadu hmyzu. Pre jurumího, čiže mravčiara veľkého, je to len ďalšie termitisko na jeho každodennej obchôdzke.

Stretnutie s jurumím

Hoci existujú rôzne druhy mravčiarov, my sa budeme zaoberať výhradne mravčiarom veľkým. V niektorých jazykoch je známy ako mravčí medveď, možno pre svoju ťarbavú chôdzu a tiež možno preto, že keď je potrebné, aby sa bránil, často sa stavia na zadné nohy a útočníkov „objíma“ svojimi mocnými prednými nohami podobne ako medveď.

V severovýchodnej Argentíne a v susedných krajinách volajú mravčiara veľkého jurumí pre jeho guaraníjske meno, ktoré znamená „malých úst“. Toto meno je veľmi výstižné, pretože jeho ústny otvor je veľmi malý, napriek tomu, že pysk jeho hlavu predlžuje. Dlhý, rúrkovitý pysk jurumího je prvá vec, ktorá okamžite pritiahne pozornosť pozorovateľa. Jurumí sa pýši aj dlhým huňatým chvostom, ktorý niekedy nesie v takmer vztýčenej polohe. Srsť na chvoste je dlhá a nadýchaná a vytvára dojem, že jurumí je oveľa objemnejší ako v skutočnosti. Napriek nápadnému výzoru je jurumí iba asi taký veľký ako nemecký ovčiak. Dospelý jurumí môže vážiť 25 kilogramov. Ale od pysku po koniec chvosta môže merať 1,8 metra i viac.

Jurumí vedie osamelý, tulácky život, väčšinou v močaristých savanách Južnej Ameriky. Keď si v mysli vybavíte tento kontinent, predstavíte si asi husté dažďové pralesy a bujnú vegetáciu. Ale sú tu aj rozľahlé, vyprahnuté trávnaté roviny posiate palmovými hájmi a skupinami tŕnistej vegetácie. V takejto krajine je pôda bohatá na rozložený rastlinný materiál a je ideálna pre termity. Tu si tento hmyz buduje svoje mrakodrapy z pôdy a slín — čo je kombinácia, ktorá tvorí veľmi pevnú konštrukciu. Tieto monolitické stavby môžu dosahovať výšku viac ako 1,8 metra.

Uprostred tejto hojnosti hmyzu nájdeme jurumího, ktorý sa špecializuje na jeho požieranie. Jeho vedecký názov Myrmecophaga tridactyla preto upriamuje pozornosť najprv na jeho stravovacie návyky (požierač mravcov) a potom na skutočnosť, že tri z jeho štyroch prstov na predných nohách sú vyzbrojené hrozivými pazúrmi, ktoré vyzerajú ako háky. Enciclopedia Salvat de la fauna uvádza: „Pazúry slúžia tak na lov, ako aj na obranu: keď na mravčiara útočia, postaví sa na zadné nohy a pazúry používa ako naostrené dýky s takou šikovnosťou a zručnosťou, že môže spôsobiť vážne poranenie a dokonca zahnať aj jaguára.“

Ako jurumí žerie?

Jurumí nemá zuby. To mu však neprekáža, pretože na zaobstarávanie potravy je vynikajúco vybavený. Po prvé, má vynikajúci čuch — 40-krát lepší ako ľudský —, ktorým si vyhľadá potravu. Jurumí potom použije predné nohy s pazúrmi dlhými  aj 10 centimetrov, ktorými rozrýva hlinené bunkre v snahe nájsť hmyz, larvy alebo vajíčka. Potom do skrytých chodbičiek hmyzu strčí svoj úzky, 45-centimetrov dlhý jazyk.

Jeho veľké slinné žľazy vylučujú lepkavé sliny, ktoré udržujú jazyk vlhký a lepkavý. Mravce alebo termity sa prilepia na jazyk a jurumí ich vtiahne do pysku. Ale len prehltnúť tieto tvory nestačí. Musí ich aj stráviť. Je zaujímavé, že má silné svaly žalúdka, ktoré hmyz rozdrvia.

Aká je jurumího budúcnosť?

Hoci mravčiare veľké možno nájsť v rozľahlých oblastiach Strednej a Južnej Ameriky, nikdy ich nebolo veľa. Mravčiare možno nikdy neboli veľmi plodné. Samica jurumího rodí len jedno mláďa po približne 190-dňovej ťarchavosti. Matka prepravuje svojho potomka počas prvého roka na chrbte. Jeden argentínsky prírodovedec opísal zaujímavú stránku tohto javu: „Narazil som na matku s mláďaťom, ktoré malo len niekoľko dní. Drobné zvieratko na chrbte dospelého sa dalo ľahko prehliadnuť, pretože ako som si so záujmom všimol, maskovanie bolo dokonalé vďaka špeciálnej polohe mláďaťa, ktoré sa uložilo tak, že jeho čierny pruh na chrbte splýval s pruhom jeho matky. Tak bolo pre dravé vtáky menej nápadné.“

Jurumí má významný vplyv na ekologické spoločenstvo, v ktorom žije. Jediný jurumí požerie za deň desiatky tisíc mravcov a termitov. Mohol by sa tento hmyz bez stáleho tlaku jurumího rozmnožiť do katastrofálnych rozmerov? Či už áno, alebo nie, táto prírodná rovnováha sa mení. Prečo?

Žiaľ, jurumí sa vinou ľudí postupne vytráca. Niektorí ho lovia zo športu; iní ho zabíjajú, pretože ho pokladajú za zlé znamenie. Ďalší zase mravčiare veľké chytajú na predaj pre zberateľov zoologických vzácností, a tak tieto zvieratá končia buď v klietkach, alebo v múzeu — vypchaté. Pripojí sa jurumí k ostatným vymretým vzácnym druhom zvierat? To ukáže čas. Na ochranu tohto klenotu biologickej rozmanitosti sa však vyvíja úsilie.

[Obrázok na strane 15]

Pri hľadaní jedného z jeho obľúbených jedál — termitov

[Obrázok na strane 15]

Mláďa mravčiara sa vezie na chrbte svojej matky

[Obrázok na stranách 14, 15]

Pôsobivý 45-centimetrový jazyk „jurumího“

[Prameň ilustrácie]

Kenneth W. Fink/​Bruce Coleman Inc.