Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Pozorujeme svet

Pozorujeme svet

Pozorujeme svet

Pribúda nadávok

Mnohí obyvatelia Severnej Ameriky majú obavy, že „prehrávajú boj o zachovanie zdvorilosti,“ píše sa v článku v novinách The Toronto Star. To je očividné najmä z toho, že „kliatie je čoraz viac prijímané“. Podľa P. M. Forniho, vedúceho Projektu zdvorilosti na Univerzite Johnsa Hopkinsa, je dnes nadávanie také rozšírené, že mnoho mladých ľudí si nemyslí, že je nesprávne, a ako sa zdá, väčšina dospelých si to nevšíma ani sa o to nestará. Noviny oznamujú, že podľa profesora Timothyho Jaya „deti začínajú nadávať už ako ročné, keď sú už schopné osvojovať si slová, ktoré počujú od rodičov alebo z televízie“. Údaje z jednej štúdie odhaľujú, že „nadávky tvoria približne 10 percent slovníka, ktorý dospelí používajú v práci, a 13 percent slovníka, ktorý používajú vo voľnom čase“. Iná štatistika uvedená v novinách Star ukazuje, že v Spojených štátoch „od roku 1989 do roku 1999 vzrástlo používanie vulgárnych výrazov v televízii o viac ako 500 percent“.

Ako si spiace dážďovníky udržujú svoju pozíciu

Dážďovníky nielenže za letu spia, ale dokážu tiež zostať nad svojím teritóriom bez toho, že by ich vietor odvial preč. Aby Johan Bäckman a Thomas Alerstam, ornitológovia z univerzity v Lunde vo Švédsku, zistili, ako to dážďovníky robia, použili radar na sledovanie pohybu dážďovníkov v noci. Podľa správy nemeckého vedeckého časopisu Bild der Wissenschaft si výskumníci všimli istú letovú schému, ktorá dážďovníky udržiava na ich pozícii. Vtáky vyletia do veľkej výšky — až 3000 metrov —, potom letia šikmo k vetru a každých niekoľko minút pravidelne menia smer. Vďaka tejto pravidelnej letovej schéme sa pohybujú sem a tam nad svojím územím. Pri nízkej rýchlosti vetra však výskumníci spozorovali, že vtáky počas spánku krúžia.

„Choroba, ktorú nemusíme mať“

„Osteoporóza je choroba, ktorú nemusíme mať,“ konštatujú austrálske noviny The Sun-Herald. „Zväčša sa jej dá predísť. Napriek tomu sa očakáva, že do roku 2020 bude každé tretie nemocničné lôžko obsadené ženou so zlomeninami.“ Správa organizácie na prevenciu osteoporózy Osteoporosis Australia ukazuje, že táto choroba, ktorá spôsobuje pórovitosť a krehkosť kostí, „je rozšírenejšia ako vysoká hladina cholesterolu, alergie alebo nádcha. Jej liečba stojí viac ako liečba cukrovky alebo astmy. A úmrtnosť následkom zlomeniny bedrového kĺbu u žien je vyššia než pri všetkých druhoch rakoviny u žien dohromady.“ Podľa profesora Philipa Sambrooka sa odhaduje, že polovica žien a tretina mužov v Austrálii utrpí počas svojho života zlomeninu následkom osteoporózy. V novinách sa ďalej píše: „Najlepšou ochranou je vybudovať si počas prvých troch desaťročí života čo najpevnejšie kostné tkanivo pomocou cvičenia a primeraného príjmu kalcia.“ Riziko výskytu osteoporózy sa dá do veľkej miery znížiť, keď sa človek vyhýba fajčeniu a nadmernému pitiu alkoholu alebo nadmernej spotrebe kofeínu. K pozitívnym návykom patrí pravidelné cvičenie a konzumácia jedál bohatých na kalcium a vitamín D.

„Svätica“, ktorá rozväzuje uzly

„V posledných rokoch je v móde svätý Júda Tadeáš, patrón ‚beznádejných prípadov‘; svätá Ríta, záchrankyňa zúfajúcich; svätá Hedviga, ochrankyňa dlžníkov; a svätý Expeditus, patrón naliehavých záležitostí,“ poznamenáva sa v novinách Veja. Najnovšia „svätica“, ktorá si teraz medzi brazílskymi katolíkmi získava popularitu, je „Panna Mária Rozväzovateľka uzlov“. Tento nezvyčajný titul má pôvod v maľbe visiacej v kaplnke v nemeckom Augsburgu, ktorá zobrazuje Pannu Máriu, ako rozpletá uzly stuhy. „Panna Mária Rozväzovateľka uzlov“, ktorú propagujú osobnosti médií, si získala prívržencov, ktorí vyhľadávajú jej pomoc, aby rozuzlila ich spletité zdravotné, manželské či finančné problémy. Zároveň sa tým vytvoril výnosný obchod s medailónmi, ružencami, obrázkami a samolepkami na autá. „Mánia ‚Rozväzovateľky‘ nie je zlá vec, ale dlho nepotrvá,“ predpovedá Darci Nicioli, správca najväčšej katolíckej svätyne v Brazílii.

Evanjelium vo vesmíre

Zatiaľ čo vedci stále diskutujú o možnosti života mimo Zeme, podľa novín Berliner Morgenpost kňazi vo Vatikánskom observatóriu prišli k záveru, že „obyvatelia Zeme nie sú jedinými Božími tvormi vo vesmíre. Boh vytvoril aj mimozemšťanov.“ Ako vysvetlil George Coyne, riaditeľ observatória, „vesmír je pre nás jednoducho príliš veľký na to, aby sme v ňom boli sami“. Aby sa evanjelium dostalo aj k týmto mimozemšťanom, niekoľko kláštorov vysiela do vesmíru Nový zákon vo forme zakódovanej správy. Vatikán by tiež rád vedel, píše sa v novinách, „či sa Ježiš Kristus objavil aj na iných planétach“, a, dodáva Coyne, „či Ježiš Kristus aj spasil obyvateľov“ takých planét.

Presúvanie „súdneho dňa“

Parížsky denník International Herald Tribune informuje, že členovia predstavenstva The Bulletin of the Atomic Scientists (Bulletinu atómových vedcov) posunuli ručičky svetoznámych hodín súdneho dňa „o dve minúty dopredu, na sedem minút pred polnocou“. Túto zmenu motivovali „obavy zo spomalenia odzbrojovania, z nedostatočnej bezpečnosti existujúcich zásob jadrových zbraní a z terorizmu“. Hodiny — symbol toho, ako blízko je svet k jadrovému zničeniu — boli od svojho zavedenia v roku 1947 prestavené 17-krát. Po páde Sovietskeho zväzu v roku 1991 boli ručičky posunuté na 17 minút pred polnocou, ale v priebehu rokov sa ručičky postupne posúvali bližšie k polnoci. Naposledy boli hodiny prestavené v roku 1998, zo 14 na 9 minút pred polnocou. Odvtedy bolo demontovaných len 3000 jadrových zbraní a v rukách jadrových mocností ich zostáva viac ako 31 000.

Švajčiarsko sa rozhodlo vstúpiť do OSN

„Malým rozdielom hlasov sa neutrálne Švajčiarsko v celoštátnom hlasovaní rozhodlo... opustiť izolacionizmus a stať sa členom Organizácie Spojených národov,“ podávajú správu noviny The New York Times. Aby sa Švajčiarsko stalo 190. členom organizácie, musí Valnému zhromaždeniu OSN formálne predložiť žiadosť o prijatie. V roku 1986, keď Švajčiari naposledy hlasovali o členstve, bol tento návrh drvivou väčšinou zamietnutý, čo bolo „spôsobené obavami, že by bola ohrozená tradičná neutralita národa“. Čo zapríčinilo zmenu? „Hoci je krajina hostiteľom európskeho ústredia Organizácie Spojených národov v Ženeve a je aktívna v mnohých jej výboroch, vláda sa obávala, že pokračujúce zdráhanie stať sa členom OSN by Švajčiarsko politicky a ekonomicky zoslabovalo a podkopávalo by jeho sprostredkovateľské snahy vo vzdialených konfliktoch,“ píše sa v novinách Times. Švajčiarsko možno videlo aj potrebu vylepšiť svoj imidž po nedávnych odhaleniach, že švajčiarske banky si nahromadili kontá obetí holokaustu a že Švajčiarsko od svojich hraníc vrátilo mnoho utečencov, ktorí sa pokúšali utiecť z nacistického Nemecka.

Smrtiace steroidy

Odhaduje sa, že v Poľsku „asi 60 percent ľudí, ktorí pestujú kulturistiku, užíva steroidy,“ informuje poľský týždenník Wprost. Tínedžeri vo veku 17 až 18 rokov ich začínajú užívať začiatkom roku, aby „mohli od júna predvádzať svoje svaly na kúpaliskách“. Hoci sa steroidy „dajú kúpiť takmer v každej posilňovni“, sú pre telo nebezpečné. „Steroidy neničia len pečeň, ale aj svalstvo,“ hovorí profesor Janusz Nauman z Lekárskej univerzity vo Varšave. K ďalším vedľajším účinkom patria problémy s pokožkou a vlasmi, hyperaktivita, agresívne správanie a nepríjemné emocionálne poruchy. Niektoré vedľajšie účinky užívania steroidov sa objavia až po rokoch. Napríklad v prípade „športovcov z [bývalého] Východného Nemecka, v ktorom sa lieky brali vo veľkom množstve v 50. rokoch 20. storočia, boli účinky na zdraví pozorované až v 70. a 80. rokoch,“ hovorí Janusz Nauman. A ako dodáva týždenník Wprost, užívanie steroidov „zvyšuje pravdepodobnosť neskoršej závislosti od heroínu a iných drog“.