Detské športy — nová epidémia násilia

▪ Skupina stredoškolákov sa stretáva, aby si zahrali americký futbal. Hra sa končí bitkou, keď po víťaznom položení lopty do bránkoviska po predĺžení hry sa viac ako 100 rodičov, trénerov a hráčov s krikom pustí päsťami do seba.

▪ Skupina malých dievčat a chlapcov hrá americký futbal. Keď jeden 10-ročný hráč nechytí prihrávku, tréner ho zrazí na zem a zlomí mu obe ruky.

▪ Tréner bejzbalového tímu žiackej ligy sťahuje z hry jedného zo svojich hráčov. Chlapcov otec sa trénerovi vyhráža zabitím a je odsúdený na 45 dní väzenia.

▪ Počas tréningu detského ľadového hokeja sa dvaja otcovia začnú hádať v súvislosti s presadzovaním pravidiel hry. Jeden z otcov dobije toho druhého na smrť pred očami troch detí obete.

JE ZNEPOKOJUJÚCE, že takéto hrozivé správy sa stali bežnými. Zdá sa, že na hracích plochách, v basketbalových halách, na klziskách a detských ihriskách sa šíri nová epidémia násilia. Je to násilie rodičov a trénerov, ktorí sa budú radšej biť, než by mali prehrať. Jeffrey Leslie, prezident Atletického združenia  Jupiter-Tequesta na Floride, hovorí: „Videl som rodičov, ktorí kričali na svoje deti a veľmi tvrdo ich nútili, aby podali výkon; videl som deti vyprovokované rodičmi, ktoré sa počas zápasu bili; deti, ktoré plakali pri méte nadhadzovača, pretože rodičia ich zahanbovali.“ Dodáva: „Nič nevyvolá v rodičoch horšie správanie ako mládežnícke športy.“ Niektoré komunity museli podniknúť radikálny krok, aby chránili deti pred takým násilím, a niektorým rodičom zakázali navštevovať športové súťaže, na ktorých sa zúčastňovali ich deti.

K čomu vedie táto epidémia zúrivosti? „Toto hanebné správanie rastúceho počtu dospelých,“ hovorí Fred Engh, zakladateľ a prezident Národnej aliancie pre mládežnícke športy so sídlom na Floride, „poškvrňuje mládežnícke športy, kazí radosť z hry a na milióny detí má zlý vplyv.“

Vyhrať za každú cenu

Zdá sa, že koreňom tohto problému je túžba rodičov vidieť, ako ich deti prevyšujú ostatné deti a vyhrávajú za každú cenu. Jedna predstaviteľka kanadského Inštitútu na prevenciu násilia páchaného na deťoch hovorí: „Keď je najdôležitejšie vyhrať, keď je najdôležitejšia sila, vytvára to prostredie, v ktorom zraniteľní ľudia trpia. Pri týchto športoch sú tými zraniteľnými deti.“ Jeden vedúci pracovník Zväzu telesnej a zdravotnej výchovy v Ontáriu (Kanada) poukazuje na to, že u detí vystavených takýmto tlakom „sa môžu v mladom veku objaviť duševné ťažkosti. A čím sú staršie, tým môže byť pre ne ťažšie vyrovnávať sa s neúspechom.“

Neprekvapuje, že zúrivosť rodičov a prehnane zapálených trénerov sa často prenáša na mladých športovcov. Počas jedného volejbalového zápasu hráčky zaútočili na rozhodcov sedemkrát. Jedno dievča, ktoré vyhodili z tenisového stretnutia, na to zareagovalo tak, že poškodilo auto jedného funkcionára. Keď istému stredoškolskému zápasníkovi rozhodca odpískal faul, ten rozhodcu knokautoval, keď mu čelom vrazil do čela. „Kedysi bývali mládežnícke športy jedinečnou oázou športového správania,“ hovorí Darrell Burnett, detský klinický a športový psychológ. „Už to tak nie je. Už to nie je iba hra.“

Čo môžu urobiť rodičia

Rodičia robia dobre, keď pamätajú na to, že deti sa tešia zo športovej činnosti pre zábavu a radosť z pohybu. Robiť z detských športov vysokostresovú činnosť a vystavovať deti slovným urážkam má preto opačný účinok a je to neláskavé. Biblia hovorí: „Rodičia, nikdy nepopudzujte svoje deti k rozhorčeniu.“ — Efezanom 6:4, The Jerusalem Bible.

Čo môže rodičovi pomôcť zachovať si v tomto ohľade vyrovnanosť? Predovšetkým to, ak sa budete snažiť mať na pamäti, aké to bolo, keď ste boli vy mladý. Boli ste skutočne schopný podať výkon na takmer profesionálnej úrovni? Je rozumné očakávať niečo také od vášho syna či dcéry? Napokon, „deti sú útle“. (1. Mojžišova 33:13) Skúste si tiež na výhru a prehru zachovať zdravý názor. Biblia nazýva dravé súperenie ‚márnosťou a honbou za vetrom‘. — Kazateľ 4:4.

Je zaujímavé, že jeden bývalý prvoligový bejzbalový hráč povzbudzuje rodičov, aby sa na výhru a prehru pozerali s nadhľadom, aby sa nenahnevali, keď dieťa nehrá dobre, ani aby sa príliš nenadchýnali, keď vyhrá. Namiesto toho, aby rodičia považovali výhru za to najdôležitejšie, mali by sa zamerať na radosť detí a na úžitok z toho, že majú dobrú kondíciu.

Niektorí rodičia preto došli k záveru, že organizované detské športy podnecujú k nezdravému duchu súperenia. To však neznamená,  že sa ich deti nemôžu tešiť z hry s ostatnými. Mnoho kresťanských rodičov napríklad zistilo, že ich deti sa tešia z hry so spoluveriacimi na dvore alebo v miestnom parku. Rodičia tak majú väčší dohľad nad tým, s kým sa ich deti stretávajú. Ďalšie príležitosti na zdravú hru môžu poskytnúť rodinné výlety. Je pravda, že hra na dvore pravdepodobne neposkytne rovnaké vzrušenie ako účasť vo víťaznom tíme. Nikdy však nezabudnite, že aj v tom najlepšom prípade „telesné cvičenie je [len] na máločo užitočné, ale zbožná oddanosť je užitočná na všetko“. (1. Timotejovi 4:8) Ak si zachováte tento vyrovnaný pohľad na šport, môžete ochrániť svoje dieťa, aby sa nestalo obeťou novej epidémie násilia.

[Obrázky na strane 15]

Šport by mal byť zábavou, nie zdrojom konfliktu