Pozorujeme svet

Pre lepšie zdravie — smejte sa!

Smiech od srdca môže urobiť viac ako len rozjasniť váš deň. Podľa japonských lekárov tiež normalizuje nerovnováhu v endokrinnej a nervovej sústave i v imunitnom systéme, stabilizuje tlkot srdca a dýchanie a môže priniesť dočasnú úľavu tým, ktorí trpia reumatizmom. Smiech stimuluje sympatické nervstvo, čím zlepšuje prekrvenie svalstva a zvyšuje mozgovú aktivitu. Keď sa od srdca smejeme, precvičujeme aj svoje svaly. Podľa testu, o ktorom písali noviny IHT Asahi Shimbun, brušné svalstvo pri smiechu „vydalo rovnakú mieru námahy, aká je potrebná pri cviku sed-ľah“. Osacký psychiater Mičio Tanaka ocenil pozitívny vplyv smiechu. Podľa Tanaku „je to ako účinná droga bez akýchkoľvek vedľajších účinkov“.

 Zvierací „lekári“

„Rastúci počet odborníkov študujúcich správanie zvierat teraz zastáva názor, že zvieratá vo voľnej prírode sa dokážu postarať o vlastné zdravotné potreby a aj to robia,“ informujú londýnske noviny The Economist. Šimpanzy v Tanzánii sa zbavujú črevných parazitov tým, že jedia dužinu rastliny bohatú na chemické látky, ktoré zabíjajú tieto parazity. A šimpanzy po celej Afrike jedia listy pokryté mikroskopickými háčikmi, ktoré prečisťujú ich črevá a odstraňujú z nich črevné parazity. Papagáje, ktoré jedia semená obsahujúce jedovaté alkaloidy, jedia hlinu, ktorá podľa všetkého detoxikuje ich nebezpečnú stravu. Aj aljašské medvede hnedé, kanadské husi snežné a vlky jedia rastliny, ktoré ich zbavujú črevných parazitov. Krvné testy viacerých divých zvierat ukázali, že mnohé z nich vo svojom prirodzenom životnom prostredí prežili vážnu vírusovú alebo bakteriálnu infekciu, ktorá pre zvieratá žijúce v zajatí často znamená smrť. „Takéto pozorovania,“ uvádzajú noviny The Economist, „naznačujú, že zvieratá vo voľnej prírode môžu pre svoje zdravie urobiť niečo, čo zvieratá žijúce v zajatí nemôžu.“

Najväčší zabijak

„AIDS je najhoršou pandémiou v histórii, ktorá zatieni aj čiernu smrť,“ uvádza časopis New Scientist. „Keď v 14. storočí čierna smrť zachvátila Európu a Áziu, zabila okolo 40 miliónov ľudí. Teraz, skoro po 700 rokoch, sa história opakuje.“ Podľa správy časopisu British Medical Journal do konca tohto desaťročia si vírus HIV vyžiada asi 65 miliónov životov. Hoci v súčasnosti ľudí viac postihuje tuberkulóza a malária, ekonomický a sociálny dosah týchto chorôb je údajne menší ako pri AIDS.

Rodičia a tínedžeri

Podľa správy v londýnskych novinách The Times rodičia trpia pre rodinné roztržky z emocionálneho a psychologického hľadiska oveľa viac ako ich potomkovia v tínedžerskom veku. Správa tvrdí, že rodičia by nemali „chodiť po špičkách okolo náladových dospievajúcich zo strachu, že zrania ich krehké city“. Namiesto toho „by rodičia mali chrániť seba... tým, že si osvoja autoritatívnejší spôsob výchovy“. Profesor Laurence Steinberg z filadelfskej Temple University v Pensylvánii (USA), ktorý sa zaoberá výskumom dospievania, hovorí, že deti sú oveľa odolnejšie, ako si ľudia myslia. Profesor Steinberg po tom, čo viac ako desať rokov pozoroval tisíce rodičov, poznamenáva: „Autoritatívny rodič je srdečný a prejavuje záujem, ale je pevný a dôsledný v stanovovaní a presadzovaní pokynov, obmedzení a očakávaní.“ Správa uvádza, že dospievajúci, ktorí sú vychovávaní v takýchto rodinách, sú oveľa úspešnejší a šťastnejší, a preto je menej pravdepodobné, že sa zapletú do asociálneho správania alebo do zločinnosti.

Potreba dotyku

„Dotyk potrebujeme práve tak, ako potrebujeme slnečné svetlo, vodu a jedlo,“ uvádza poľský týždenník Polityka. Každý z nás má pod kožou sieť detektorov, ktoré citlivo reagujú na rôzne typy dotyku. Keď sa nás niekto dotýka, „náš mozog to dokáže vnímať, oceniť a zmeniť na úsmev, lepšiu náladu alebo na nejaké iné priateľské gesto“. Zvlášť deti potrebujú telesný kontakt, hlavne v ranom veku. Nanešťastie mnohí rodičia sa dotýkajú svojich detí, iba keď ich obliekajú, umývajú, kŕmia alebo trestajú. Ale početné štúdie naznačujú, že deti, ktoré niekto popestuje, objíme, pobozká alebo pohladká, sú zdravšie, rýchlejšie rastú a sú inteligentnejšie ako tie, ku ktorým sa správajú „chladne“, uvádza Polityka.

Jazerá sveta v ohrození

„Na planéte neostalo jazero, ktoré by nebolo ovplyvnené ľudskou činnosťou,“ hovorí William Cosgrove, viceprezident Svetovej rady pre vodu. „Zabíjame jazerá a to by mohla byť pohroma pre ľudskú spoločnosť, ktorá je od nich závislá.“ Znečistenie zapríčiňuje priemysel, poľnohospodárstvo a odpadová voda; a jazero môže byť vážne poškodené, i keď vyzerá nedotknuté, povedal Cosgrove a dodal: „Potom sa niečo stane — napríklad sa zmení teplota vody — a jazero sa náhle môže úplne zmeniť. Keď sa raz tento proces začne, je ťažké ho zastaviť.“ Jedným príkladom je Viktóriino jazero, najväčšie jazero v Afrike. V priebehu posledných dvoch desaťročí vyhynulo v jazere viacero druhov rýb následkom znečistenia, ktoré zahŕňalo aj neprečistenú odpadovú vodu. Vážne ohrozené je aj jazero Tchaj-chu v Číne. „Odborníci hovoria, že znečistenie jazera je také veľké, že v podstate môžete chodiť po hladine,“ uvádza správa Svetovej rady pre vodu. Podľa správy agentúry Reuters pochádza z jazier asi 90 percent sladkej vody, ktorú ľudia používajú.

„Srdce také plné — hlava taká prázdna“

Ľúbostné listy napísané profesionálnymi pisateľmi listov sú podľa nemeckého týždenníka Die Woche žiadané. Niekoľko takýchto pisateľov ponúka za poplatok pomoc tým, ktorí jednoducho nevedia vyjadriť svoje city slovami. Text môže byť ladený vášnivo alebo čisto obchodne, v závislosti od požiadavky zákazníka. Dajú sa objednať aj básne, za cenu podľa dohody. Prístup k tvorbe týchto vyznaní lásky vytvorených niekým iným sa veľmi líši. Kým niektorí najatí pisatelia listov sú profesionálni spisovatelia a novinári, iní píšu ľúbostné listy ako koníček. Niektorí dokonca ponúkajú cez počítač dotazník, na základe ktorého počítač zostaví list. Nech je to akokoľvek, úspech sa však nedá zaručiť. Ani po troch rokoch „dojímavých ponúk na sobáš a sľubov“, ktoré tvoril najatý pisateľ pre svojho verného zákazníka, priateľka tohto zákazníka stále nechce na tieto ponuky odpovedať áno.

Telesná kondícia a práceneschopnosť

Podľa štúdie Fínskej asociácie pre telesnú kondíciu cvičenie znižuje práceneschopnosť. Z tohto poznatku vychádzajú mnohí zamestnávatelia vo Fínsku, ktorí chcú práceschopných zamestnancov. „Polovica pracujúcich Fínov je zamestnaná vo firmách, ktoré majú kondičné programy pre zamestnancov,“ informuje Finnfacts, publikácia Konfederácie fínskeho priemyslu a zamestnávateľov. „Firmy usporadúvajú kurzy, ako prestať fajčiť a ako schudnúť, a organizujú kondičné cvičenia pre rôzne skupiny ľudí.“ Fínske firmy investujú do takýchto programov ročne viac ako 67 miliónov eur, pretože vedia, že keď sa zníži práceneschopnosť u zamestnancov, niekoľkonásobne sa im to vynahradí.

Starajte sa o svoj chrbát!

„Zlé držanie tela, nadváha a nedostatočné telesné cvičenie spôsobujú, že naša chrbtica sa pomaly ničí,“ píše sa v španielskych novinách El País Semanal. Odhaduje sa, že u 80 percent obyvateľstva v rozvinutých krajinách sa v priebehu života objavia problémy s chrbticou. Kovacsova klinika v Španielsku, ktorá sa špecializuje na problémy chrbtice, odporúča, aby sme si osvojili správne držanie tela, a tým predišli bolesti chrbta alebo túto bolesť zmiernili. Niektoré jednoduché odporučenia sú: Spite na boku, tak aby ste mali vystretú chrbticu. Keď sedíte, oprite sa chrbtom o operadlo stoličky. Pri počítači držte plecia v prirodzenej polohe. Ak sa musíte zohnúť, radšej sa ohnite v kolenách, ako by ste mali ohnúť chrbát. A ak musíte dlhý čas stáť, prenášajte váhu tela z jednej nohy na druhú a uvoľnenú nohu si vyložte na nejakú podnožku alebo na schod.