Abrolhos — majte oči otvorené!

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V BRAZÍLII

NÁMORNÍCI, ktorí sa v 16. storočí plavili popri koralových útesoch neďaleko pobrežia brazílskeho štátu Bahia, varovali ostatných námorníkov slovami: „Abra os olhos!“ ​(Majte oči otvorené!) Hovorí sa, že podľa tohto často opakovaného varovania dostala meno skupina piatich ostrovčekov v tejto oblasti — súostrovie Abrolhos.

Abrolhos sa nachádza v južnom Atlantiku iba asi 80 kilometrov od pobrežných miest Caravelas a Alcobaça. No toto súostrovie obklopujú a izolujú koralové útesy. Nezmapované útesy, ako aj silné búrky nad Atlantikom by väčšine námorníkov stačili na to, aby do týchto vôd radšej neplávali, keby tu nebolo veľké ekonomické lákadlo, vráskavec dlhoplutvý.

Lov a pozorovanie vráskavcov

V 19. storočí sa tieto veľryby súostrovia Abrolhos stali hlavným zdrojom príjmov pobrežných miest zameraných na rybolov. Keď sa lovci veľrýb zúčastnili na zvláštnej omši, na ktorej miestny kňaz požehnal ich lode, mohli k súostroviu vyplávať na plachetniciach alebo k nemu veslovali v malých otvorených loďkách. Ako dokázali zabiť takého mohutného tvora? Využili materinský inštinkt týchto veľrýb. Lovci veľrýb najprv zabodli harpúnu do veľrybieho mláďaťa a potom ho použili ako lákadlo, aby privábili matku bližšie. Zabité veľryby potom vliekli k pevnine, aby z nich mohol byť extrahovaný vzácny olej v jednej zo šiestich tovární na spracovanie veľrýb v meste Caravelas.

V polovici 19. storočia však miestny obchod s veľrybím olejom zbankrotoval a priemysel zameraný na veľryby začal upadať. V 20. storočí, po desaťročiach lovu vráskavcov, tieto veľryby takmer úplne opustili Abrolhos ako miesto párenia. Preto lov veľrýb v okolí ostrovov postupne zanikol. Harpúnou tu bola veľryba ulovená naposledy v roku 1929.

Nová kapitola v histórii súostrovia Abrolhos sa otvorila v roku 1983, keď týchto päť ostrovov a útesy súostrovia Abrolhos — s celkovou rozlohou asi 900 štvorcových kilometrov — boli vyhlásené za morský národný park. Päťdesiat rokov nebolo o veľrybách veľmi počuť, ale v roku 1987 výskumníci podali správu o spozorovaní veľrýb vo vodách tohto parku a rozhodli sa pátrať ďalej. Boli užasnutí, keď zistili, že vráskavce sa opäť rozmnožujú v blízkosti ostrovov.

Správa o návrate veľrýb spolu so šíriacou sa povesťou súostrovia Abrolhos ako strateného raja začala priťahovať malé množstvo návštevníkov. Jedného jasného letného rána istá rodina nastúpila v meste Caravelas do malej rybárskej lode a zamierila k súostroviu Abrolhos, čo je asi šesťhodinová  cesta. Pozrime sa teraz, ako jeden člen tejto rodiny opísal návštevu týchto ostrovov.

Múr veľkých klobúkov

„Keď náš lodník Manoel zdolával Múrovitý útes, pochopil som, prečo sa raní portugalskí námorníci obávali týchto vôd. Z morského dna vystupujú pestrofarebné koralové stĺpy — môžu dosahovať výšku 20 metrov a pri hladine môžu byť široké aj 50 metrov. Keďže ich tvar pripomína prevrátený kužeľ, tunajší ľudia ich nazvali veľkými klobúkmi. Pod vodou sa mnohé z týchto stĺpov spájajú a vytvárajú obrovské klenby a chodby a dokonca múry dlhé aj 20 kilometrov, ktoré vystupujú spod hladiny ako koralové plošiny. Tieto múry sú súčasťou Múrovitého útesu.

Keď sme minuli útesy, na obzore sa objavil Abrolhos. Päť ostrovov vyzerá z diaľky ako obrovské klinové zarážky dverí plávajúce v oceáne. Geológovia predpokladajú, že v dávnej minulosti tlak vyvierajúcej lávy vyzdvihol tieto obrovské dosky z morského dna. Preto majú všetky ostrovy podobnú topografiu — na juhovýchodnej strane vyčnieva z vody strmá stena a na juhozápade sa mierny svah zvažuje k moru a zbieha sa do úzkej pláže.

Teraz sme dokázali ako-tak rozoznať maják a obrysy roztrúsených jednoposchodových obydlí na najväčšom ostrove Santa Bárbara. Pracovníci Brazílskeho inštitútu pre životné prostredie a obnoviteľné prírodné zdroje (IBAMA), ako aj príslušníci brazílskeho námorníctva, ktorí bývajú na ostrove, sú závislí od zásobovacej lode, ktorá prichádza na ostrovy každé dva týždne. Iste si viete predstaviť, že jej príchod netrpezlivo očakáva aj miestna populácia kôz — práve ony sú totiž v zálohe, aby v prípade naliehavej potreby poslúžili ostrovanom ako potrava. Na ostrove nie sú dovolené nijaké ubytovne, hotely, bary ani reštaurácie. Turisti, ktorí chcú zostať na noc, musia prespať na lodiach kotviacich okolo ostrovov.

Kým Manoel opatrne spúšťal kotvu, jedným okom sledujúc koralový útes, dvaja strážcovia parku z inštitútu IBAMA nastúpili na našu loď a vysvetlili nám niektoré pravidlá, ktoré platia v parku. Turisti navštevujú iba dva ostrovy, Siribu a Redondu, držia sa vyznačených trás a vždy musia byť sprevádzaní strážcami parku. Rybolov je zakázaný a nie je dovolené ani brať si akékoľvek suveníry — dokonca ani okruhliak z pláže. Aj pozorovanie veľrýb je prísne regulované. K veľrybám sa smú priblížiť najviac tri lode a nesmú sa pohybovať bližšie ako vo vzdialenosti  100 metrov od nich. Ak sa veľryba približuje k lodi, musí sa vypnúť motor a znova ho možno zapnúť iba vtedy, keď sa veľryba vynorí. Ak veľryby prejavujú akýkoľvek náznak znepokojenia, lode musia zónu opustiť.“

Populácia vtáctva, ktoré priťahuje pozornosť

„Na súostroví Abrolhos sa vtáctvu darí. Faetony, sula modrotvárová, sula bielobruchá, fregata vznešená a rybár čiernochrbtý tu hniezdia v kolóniách.

Keď sme v prvý deň našej návštevy vystupovali na skalnaté pobrežie ostrova Siriba, Jordan, jeden z výskumníkov inštitútu IBAMA, upriamil našu pozornosť na hniezda súl a faetona červenozobého. Suly rady hniezdia na otvorenom priestranstve, ale faeton červenozobý dáva prednosť štrbinám v skalách. Tie mu poskytujú ochranu pred silnými nárazmi vetra, ktorý by mohol ľahko prevrhnúť hniezdo.

Hviezdou medzi vtáčou populáciou je nepochybne fregata, vták veľký asi ako sliepka. V čase párenia nápadný hrdlový vak samca zmení farbu na jasnočervenú a samec ho nafukuje až do veľkosti futbalovej lopty. Je paradox, že hoci je fregata závislá od mora, bojí sa vody. Nemá dostatok maziva na ochranu peria, nemohla by sa teda ponoriť za rybou bez toho, aby jej perie nenasiaklo vodou.

O čo je fregata ochudobnená, pokiaľ ide o ochranu pred vodou, to vyvažujú jej letové schopnosti. Vďaka svojim krídlam s pôsobivým dvojmetrovým rozpätím zachytáva teplé vzdušné prúdy a takmer bez mávnutia krídel zostáva vo vzduchu s okom upretým na svojho neochotného partnera v rybolove, na sulu. Len čo sula niečo uloví, fregata sa znesie dolu a zaútočí svojím dlhým hákovitým zobákom. Niekedy vytrhne sule rybu priamo zo zobáka. Ak vystrašená sula pustí svoju korisť, fregata sa spustí dolu a obratne ju zachytí, ešte skôr než sa dotkne vody. Čo sa stane, ak sula stihne rybu prehltnúť? Sú známe prípady, keď agresívna fregata prenasledovala sulu a prinútila ju, aby jedlo vyvrhla!“

Podmorská scenéria

„Druhý deň našej návštevy sme strávili skúmaním sveta pod morskou hladinou. Teplota vody pri tomto súostroví nikdy neklesne pod 24 stupňov Celzia a dobrá viditeľnosť môže byť až do hĺbky 15 metrov. Na skúmanie pokojnej plytkej vody blízko ostrovov nie je potrebný nijaký nákladný potápačský výstroj. Všetko, čo na to potrebujete, je trubica na dýchanie, maska a potápačské plutvy. Ako slnko preniká do tohto podmorského sveta, jeho svetlo sa odráža od húfov rýb, zelených, fialových  a žltých koralov, červených hubiek a rias. Priam sa kúpeme v pestrofarebnom svetle. Hoci v porovnaní s inými tropickými koralovými útesmi je tu počet druhov koralov malý, niektoré z týchto druhov možno nájsť iba tu.

Pozoruhodne modrá voda okolo ostrovov sa hemží viac ako 160 druhmi rýb. Sú tu tvory všetkých možných tvarov a veľkostí: príležitostne sa tu ukáže korytnačka kareta veľkohlavá, žije tu koralová ryba Pomacanthus paru, tŕňovec Acanthurus leucosternon, ihlicovitá ryba Strongylura marina, papagájovec Calotomus, obrovská morská ryba z čeľade Serranidae i muréna. Tieto ryby sú také krotké, že vám doslova žerú z ruky, a keď zjedia potravu, jemne vám obhrýzajú prsty, hľadajúc ďalšiu.“

Návrat

„Na tretí deň popoludní sme so zmiešanými pocitmi zamierili späť k mestu Caravelas. Bol som súostrovím Abrolhos očarený, ale aj sklamaný, pretože až dovtedy sme nevideli ani jedinú veľrybu. Keď sme však boli na mori asi 30 minút, Manoel zrazu vykríkol: ‚Veľryba, holahó! Veľryba, holahó!‘ Tri vráskavce dlhoplutvé — dve dospelé veľryby a jedno mláďa — sa objavili asi 200 metrov od nás. Jasne sme mohli vidieť bielu spodnú stranu ich obrovských prsných plutiev. Možno zo zvedavosti sa jeden z vráskavcov priblížil a niekoľko minút plával vedľa nás. Nemohol som uveriť vlastným očiam, keď sa veľryba vyhodila nad hladinu. Svoje obrovské telo dopoly vymrštila z vody a potom sa pleskla chrbtom o hladinu. Vytvorilo to v oceáne obrovskú brázdu! Zatiaľ čo sa ostrovy v diaľke za nami zmenšovali, stále sme mohli vidieť chvostové plutvy veľrýb a občas aj výdychový oblak vystreknutý z hladiny. Boli sme radi, že sme mohli byť svedkami návratu vráskavca.“

Neistá budúcnosť

Hrozba zo strany lovcov veľrýb možno pominula, no iné hrozby pretrvávajú. Je nerealistické domnievať sa, že tieto ostrovy sa môžu vyhnúť problémom životného prostredia. Jeden oceánograf to vyjadril takto: ‚Nestačí len chrániť súostrovie a obmedziť k nemu prístup, ak sa všetko naokolo ničí.‘

Veľa vedcov si myslí, že globálne otepľovanie je príčinou blednutia koralového Múrovitého útesu, čo je znakom toho, že sa vytrácajú jeho drobné riasy. Zdá sa, že odlesňovanie na pevnine a erózia pôdy, ktorou sa zvyšuje množstvo naplaveniny prichádzajúcej do mora z riek, nakoniec nevyhnutne ovplyvní aj koralové ostrovy. A, samozrejme, ako sa počet návštevníkov súostrovia každý rok zvyšuje, ochrancovia prírody musia zostať bdelí a chrániť Abrolhos, aby nepadol za obeť vlastnej neporušenej kráse, ktorú tu možno vidieť.

Žiadne z týchto mračien nad súostrovím Abrolhos však ešte nezatieňuje jeho nedotknutú krásu — jeho úžasné veľryby s ich akrobatickými kúskami, fascinujúce vtáctvo a jedinečné koraly. Takmer 500 rokov po objavení je Abrolhos stále miestom, na ktorom otvárate oči. Návšteva na ňom je pastvou pre oči. Je to skutočne nezabudnuteľný zážitok.

[Mapa na strane 15]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

BRAZÍLIA

ABROLHOS

[Mapa na strane 15]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

SÚOSTROVIE ABROLHOS

Siriba

Redonda

Santa Bárbara

Guarita

Sueste

[Obrázok na strane 15]

Maják súostrovia Abrolhos postavený v roku 1861

[Obrázok na strane 16]

Fregata

[Obrázok na strane 16]

Koral mozgovitého tvaru „Mussismilia brasiliensis“

[Prameň ilustrácie]

Enrico Marcovaldi/​Abrolhos Turismo

[Obrázok na strane 16]

Koralová ryba „Pomacanthus paru“

[Obrázok na stranách 16, 17]

Sula modrotvárová

[Obrázok na stranách 16, 17]

Redonda

[Prameň ilustrácie]

Foto da ilha: Maristela Colucci

[Obrázok na strane 17]

Muréna

[Obrázok na strane 17]

Tŕňovec „Acanthurus leucosternon“

[Obrázok na strane 17]

Faeton červenozobý

[Obrázok na strane 18]

Vráskavec s mláďaťom