Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Nezvyčajná práca, ale mám ju rád

Nezvyčajná práca, ale mám ju rád

Nezvyčajná práca, ale mám ju rád

RANNÉ ticho prerušuje zvuk mojej špeciálnej lode, v ktorej opúšťam spiaci prístav v meste Gibsons. Svitá — a to je môj čas vydať sa hľadať „korisť“.

Na západnom pobreží Kanady je veľa zamestnaní, ktoré súvisia s lesníctvom a ťažbou dreva, tak ako aj moja práca. Ale iba máloktorá práca je taká nezvyčajná ako tá moja. Zachraňujem drevo. Nie je to nijaké nové zamestnanie. Niektorí z nás sú už štvrtou generáciou ľudí, ktorí robia túto prácu. Možno povedať, že sme sa zaoberali určitou formou recyklácie skôr, než to prišlo do módy. Pracujem v oblasti zálivu Howe Sound a prielivu Strait of Georgia, medzi ostrovom Vancouver a pobrežím Britskej Kolumbie. Tento región je len jednou časťou oblasti spadajúcej pod správu Vancouver Log Salvage District.

Medzi základné spôsoby, ktorými spoločnosti ťažiace drevo dopravujú zoťaté kmene stromov nazývané guľatina, patrí spájanie kmeňov do zväzkov a ich splavovanie alebo doprava na nákladných lodiach. Dopravovať drevo po vode je ekonomicky výhodné. A vody je tu vďaka Tichému oceánu dosť. Existuje však veľa faktorov, ktoré tento proces tak trochu sťažujú. Sú to napríklad náhle zmeny vetra, striedanie prílivu a odlivu a dosť nečakané búrky. Preto sa veľa dreva stráca. A tu prichádzajú na scénu hľadači odplaveného dreva.

Znovuzískanie strateného dreva

Použiteľné kmene stromov, ktoré sa uvoľnili pri splavovaní alebo spadli z nákladných člnov, môžu zbierať iba tí, ktorí majú licenciu hľadačov odplaveného dreva v mori. Títo hľadači každoročne platia za licenciu, ku ktorej pri jej prvom vydaní dostanú číslovačku s prideleným licenčným číslom. Akýkoľvek kmeň, ktorý nájdeme buď vo vode, alebo na pláži pod hranicou prílivu, môžeme zobrať na predaj. Najprv ho označíme svojím identifikačným číslom.

Nevyhnutná je aj dobre vybavená loď. Nie je to bežný výletný čln. Používame masívne, silné malé člny, od tých poháňaných závesným motorom až po remorkéry — ale musia mať veľmi silný trup. Železné zuby na prove sa používajú na tlačenie kmeňov a máme vždy aj primeranú zásobu silných lán dlhých asi 4,5 metra, s kovovým hrotom pripevneným na konci. Keď nájdeme kmeň, ktorý možno vytiahnuť a použiť, pevne doň zabodneme hrot a lano pripevníme o priväzovací stĺpik na lodi. Nosíme si tiež všetko, čo patrí k potrebnému bezpečnostnému vybaveniu.

Ten, kto je v tejto práci nový, rýchlo zistí, že toto zamestnanie zahŕňa oveľa viac, ako sa na prvý pohľad zdá. Prácu začíname na úsvite za každého počasia a v každom ročnom období. V zime musíme niekedy prerážať ľad, aby sme sa vôbec dostali z prístavu.

Kde môžeme nájsť odplavené kmene? Veľa závisí od dvoch hlavných faktorov: od prílivových vĺn a od vetra. Skôr ako sa skúsený hľadač odplaveného dreva vydá ráno na more, prezrie si údaje v tabuľke prílivov a odlivov. Veľmi vysoké prílivové vlny sú najlepšie, pretože nám prinášajú viac kmeňov. Okrem toho, keď je príliv vysoký, je aj oveľa ľahšie dostať kmene z pláže.

Je dôležité neustále sledovať počasie. Stále zisťujeme rýchlosť, silu a smer vetra, pozorujeme oblohu a pohyb oblakov a všímame si farbu vody. Juhovýchodný vietor prináša dážď, zatiaľ čo západný vietor zvyčajne znamená, že obloha bude síce jasná, ale more bude búrlivejšie. Severovýchodný vietor, ktorý je tu známy ako squamishský vietor, je v zime predzvesťou mrazov, búrlivého mora, snehu a — ako dúfame — stratených kmeňov stromov.

Zabodávať hrot do plávajúceho dreva je vždy vzrušujúce, ale skutočne napínavé je to, keď sa usilujeme dostať kmene z pláže. Skryté skaly pod vodnou hladinou by mohli prederaviť trup lode a spôsobiť veľké škody. Preto musíme byť stále ostražití.

Nájdenú guľatinu vlečieme na rôzne miesta, kde ju zhromažďujeme a uskladňujeme. Tam zostane až do dňa, v ktorý sa každý týždeň odváža. V ten deň vezmeme všetku nájdenú guľatinu — môže to byť 50 až 100 kmeňov — a odovzdáme ju do zberných staníc, kde sa drevo váži a odhaduje sa jeho trhová hodnota. Potom nám zaplatia podľa hodnoty nájdeného dreva.

Môže to vyzerať ako príjemný spôsob zarábania si na živobytie, ale pozor! Toto je práca iba pre smelých ľudí. Predstavuje veľa nebezpečenstiev a rizík. Podcenenie počasia môže vyjsť draho. Našťastie v oblasti Howe Sound je mnoho úkrytov, v ktorých môžeme prečkať búrku. Ďalšie nebezpečenstvo: ak by v zime nepozorný hľadač dreva spadol cez palubu, už niekoľko minút v ľadovej vode by mohlo byť osudných. A spomínate si na laná s hrotom, ktoré sme predtým opisovali? Ak hrot nie je pevne zabodnutý do kmeňa, môže sa uvoľniť a vystreliť smerom k lodi. Našťastie iba niekoľkí hľadači zažili zásah týmto hrotom — ale je to skúsenosť, na ktorú sa nezabúda.

Práca, ktorá je odmeňujúca pre mňa a užitočná pre životné prostredie

Prečo mám svoju prácu rád? Záliv Howe Sound je obľúbenou rekreačnou oblasťou, kde sa ľudia preháňajú na plachetniciach a na kanoe s bočným plavákom. A keďže je tu veľa ostrovov, sú tu stovky domov, ktoré ľudia používajú ako letné sídlo, a teda aj mnoho motorových člnov. Po celý deň je v prevádzke prievozná loď na prevážanie dochádzajúcich i návštevníkov. Keďže plávajúce drevo by predstavovalo nebezpečenstvo, ľahko sa dá pochopiť, prečo je naša práca taká dôležitá.

Tým, že vyťahujeme z vody zatúlané kmene stromov, prispievame k bezpečnosti lodnej dopravy. Niektoré kmene, ktoré sú vo vode dlhý čas, sa začnú ponárať. Niekedy vyčnieva z vody azda iba niekoľko centimetrov z kmeňa, čo pre cestujúcich na lodi znamená vážne nebezpečenstvo. Taký kmeň je však hodnotný pre nás, ak ho vytiahneme a predáme. Svojou činnosťou tak prispievame k tomu, aby vodné cesty boli bezpečnejšie — a zároveň pomáhame udržiavať čisté životné prostredie.

Považujem túto prácu za vzrušujúcu a fascinujúcu. Je každý deň iná. Keď som na mori, panoráma navôkol mňa sa z minúty na minútu mení. Videl som strhujúco krásne zimné východy slnka, pri ktorých sa sneh na horách mení na žiarivo ružový. V takých chvíľach milujem ostrosť studeného slaného vzduchu.

Bežné sú stretnutia s voľne žijúcimi zvieratami. Videl som vydry, kuny, uškatce a množstvo tuleňov. Pozoroval som orliaky, ako lovia ryby, i jeleníky, ako plávajú od ostrovov k pobrežiu alebo opačne. A vidieť delfína šantiaceho vo vlnách, ktoré vytvára lodná skrutka mojej lode, veľrybovce pomaly plávajúce popri mne či húfy kosatiek rozrážajúcich vlny, to skutočne vzbudzuje bázeň!

Môj starý otec začal s prácou hľadania odplaveného dreva v 30. rokoch 20. storočia. Svoju lásku k vode a záľubu v prehľadávaní pláží preniesol aj na svojich synov. Mimochodom, prehľadávač pláží je ten, kto hľadá pozdĺž pobrežia vyplavené veci, ktoré sú užitočné a ktoré možno predať. Môj otec zasa preniesol lásku a úctu k tomuto zamestnaniu na svoje deti. Keď som dosiahol dostatočný vek, tiež som sa rozhodol pre túto prácu. Samozrejme, nie je to najdôležitejšia práca v mojom živote. Na prvom mieste je moja služba Bohu — a je aj omnoho odmeňujúcejšia. Ale som tiež šťastný, že môžem pociťovať radosť zo svojej svetskej práce — a teším sa z nej už takmer 50 rokov. Stále ešte pociťujem vzrušené očakávanie, keď idem do práce hľadať drevo.

Spolu so mnou pracuje aj moja rodina. V niektoré horúce letné večery všetci vyjdeme prehľadávať pláž. Vlečieme kmene za loďou do prístavu, za naším chrbtom je úchvatný západ slnka, nad hlavou sa nám ozýva volanie čajok, za loďou nechávame trblietajúcu sa brázdu a na pobreží sa začínajú mihotať svetlá — to všetko vyvoláva v človeku pocit pokoja a približuje ho to k Stvoriteľovi. Neviem si predstaviť lepší dôvod, pre ktorý by som mohol mať rád svoju prácu. — Poslané.

[Obrázok na strane 10]

Hľadač odplaveného dreva upevňuje kmeň na pláži

[Obrázky na strane 10]

Pri hľadaní dreva sú stretnutia s voľne žijúcimi zvieratami bežné

[Obrázok na strane 11]

Zberná stanica Howe Sound je v prevádzke aj v zime