Sú hráči v nebezpečenstve?

Dvanásťročný chlapec „zahnal do kúta svojho neozbrojeného súpera, držiac zbraň priamo pri jeho hlave. ‚Neunikneš mi!‘ povedal chlapec s nepríčetným úškľabkom, posmievajúc sa postavičke na obrazovke. ‚Si môj!‘ Chlapec stlačil tlačidlo a strelil postavičke do tváre. Krv postriekala laboratórny plášť postavičky, ktorá sa zatackala a padla. ‚Je po tebe!‘ povedal chlapec so smiechom.“

TENTO opis istej situácie z jednej počítačovej hry, ktorý sa objavil v článku Stephena Barra s názvom „Počítačové násilie: Sú vaše deti v nebezpečenstve?“, vyvoláva otázku uvedenú v nadpise nášho článku. Na trhu je vyše 5000 rôznych počítačových hier a videohier. Časť z nich sa považuje za poučné hry a za neškodnú zábavu.

Jedna taká hra vyučuje zemepis, iná umožňuje naučiť sa lietať na lietadle. Ďalšie učia hráča logicky uvažovať a riešiť problémy. Existujú dokonca hry, ktoré sú vytvorené tak, aby mali na hráča terapeutický účinok. Jedna hra je napríklad určená na pomoc ľuďom s poruchou čítania. Niektoré hry môžu tiež pomôcť mladým  ľuďom lepšie sa oboznámiť s počítačmi, čo má v tomto veku techniky stále väčší význam.

Odborníci poukazujú na temnú stránku

„Niektoré hry obsahujú protispoločenské prvky, ako násilie, sex a hrubé slová,“ hovorí David Walsh, ktorý je prezidentom Národného inštitútu pre médiá a rodinu v Spojených štátoch. „Nanešťastie, zdá sa, že práve tieto hry sú medzi deťmi vo veku 8 až 15 rokov zvlášť obľúbené.“

Jedna štúdia v Spojených štátoch odhalila, že takmer 80 percent videohier, ktoré mladí ľudia uprednostňujú, obsahuje násilie. Rick Dyer, prezident spoločnosti Virtual Image Productions, hovorí: „Už to nie sú len hry. Sú to nástroje na vyučovanie. Tým najneuveriteľnejším spôsobom učíme deti, aké to je, stlačiť spúšť... No neučia sa, aké následky to prináša v skutočnom živote.“

Vlna verejných protestov proti násilníckym hrám sa zdvihla už v roku 1976 ako reakcia na vznik arkádovej hry Death Race. Náplňou hry bolo zrážať chodcov prechádzajúcich z jednej strany obrazovky na druhú a späť. Zvíťazil hráč, ktorý zrazil najviac chodcov. Nové, prepracovanejšie hry majú lepšiu grafiku, a tak umožňujú hráčovi zúčastňovať sa na páchaní ešte realistickejších násilných činov.

Napríklad kým hráč prejde cez všetky úrovne hry nazvanej Carmageddon, zrazí a zabije až 33 000 ľudí. Opis ďalšej verzie tejto hry hovorí: „Nielenže sa obete pod vašimi pneumatikami rozmliaždia, takže krv ostrieka predné sklo, ale môžu aj padnúť na kolená a prosiť o milosť alebo spáchať samovraždu. Ak chcete, môžete ich rozkúskovať.“

Je všetko toto simulované násilie neškodné? Touto otázkou sa zaoberalo asi 3000 rôznych štúdií. Mnohé z nich poukazujú na to, že medzi násilím v hrách a zvýšenou agresivitou hráčov existuje súvislosť. Za dôkaz tejto súvislosti sa často považujú násilné incidenty medzi mladými.

Niektorí odborníci zľahčujú vplyv týchto hier a hovoria, že do úvahy sa musia brať aj iné faktory, napríklad že deti, ktoré si vyberajú také hry, mohli mať násilnícke sklony už predtým. Ale nemohli by násilnícke hry k takým sklonom významne prispievať? Tvrdenie, že ľudia nie sú ovplyvňovaní tým, čo vidia, zjavne nezodpovedá skutočnosti. Veď keby to tak bolo, prečo by svet obchodu vynakladal miliardy dolárov ročne na televíznu reklamu?

‚Schopnosť a túžba zabíjať‘

Vojenský psychológ David Grossman, autor knihy On Killing (O zabíjaní), tvrdí, že násilie  v počítačových hrách školí deti rovnakým spôsobom, ako vojenský výcvik školí vojakov, aby potlačili vrodený odpor k zabíjaniu. V armáde sa napríklad zistilo, že u väčšiny ľudí v pechote bolo možné odbúrať túto prirodzenú zábranu jednoducho tým, že pri výcviku streľby sa bežné terče nahradili terčmi v tvare ľudských postáv. David Grossman tvrdí, že násilnícke hry podobným spôsobom učia deti „schopnosti a túžbe zabíjať“.

Podľa prieskumu, ktorý uviedol časopis Journal of Personality and Social Psychology, násilie vo videohrách a počítačových hrách môže byť dokonca nebezpečnejšie ako násilie zobrazované v televízii alebo vo filmoch, keďže hráč sa stotožňuje s postavou, ktorá pácha násilie. Televízia z nás môže urobiť pozorovateľov násilia; počítačové hry dokážu spôsobiť, že sa cítime ako jeho účastníci. Okrem toho, kým si dieťa pozrie film, zaberie mu to azda iba zo dve-tri hodiny, ale kým zvládne typickú videohru, môže pri nej stráviť až 100 hodín.

Niektoré krajiny zaviedli určitý klasifikačný systém, ktorého cieľom je upozorniť na to, že hry obsahujúce brutálne násilie sú určené iba pre dospelých. Ale takýto systém je užitočný iba do takej miery, do akej sa podarí presadiť jeho využívanie. Jedna štúdia vedená v Spojených štátoch ukázala, že 66 percent opýtaných rodičov o tomto systéme klasifikácie ani nevedelo. Predseda Klasifikačnej komisie zábavného softvéru hovorí, že hlavným cieľom tohto systému nie je zabrániť deťom v prístupe k určitým hrám. Vysvetľuje: „Našou úlohou nie je diktovať vkus. Dávame rodičom pomôcky, na základe ktorých sa môžu rozhodnúť, čo pre svoje deti chcú a čo nie.“

Návykové hry?

Nové on-line hry, ktoré sa hrajú cez internet s ľuďmi z celého sveta, umožňujú každému hráčovi zvoliť si, že bude hrať úlohu určitej postavy, ktorá môže postupovať cez rôzne prekážky, takže hráč sa cíti stále úspešnejší. Čas, ktorý hráč investuje do svojej postavy, sa stáva cennou investíciou, a preto hranie dáva hráčovi pocit uspokojenia a ťahá ho to, aby hral ďalej. Zdá sa, že u niektorých je hranie takmer návykové — to je možno jeden z dôvodov, prečo on-line hry môžu trvať celé mesiace, ba dokonca aj roky.

Časopis Time uviedol, že v Južnej Kórei je v poslednom čase veľký záujem o on-line hru nazvanú Lineage. V tejto hre zúčastnení bojujú o víťazstvo v prostredí stredoveku.  Hráč postupuje cez rôzne úrovne, pričom sa snaží dosiahnuť zvláštne postavenie. Niektorí mladí hrávajú celú noc a potom nasledujúci deň majú problém, aby v škole nezaspali. Rodičia sú znepokojení, ale nie vždy vedia, ako tento problém riešiť. Jeden mladý hráč v interview povedal: „Keď sa so mnou ľudia skontaktujú cez internet, považujú ma za bystrého, ale keď sa stretneme osobne, radia mi, že by som mal schudnúť.“

Kórejský psychológ Džun-mo Kwon ponúka vysvetlenie, keď hovorí, prečo podľa neho hra Lineage získala takú obľubu: „V skutočnom svete musíte v Kórei svoje sklony a skryté túžby potláčať. V hre vychádzajú na povrch.“ Mladí ľudia teda unikajú pred realitou do sveta fantázie. Jeden pozorný komentátor opisuje týchto hráčov takto: „Pre hráča je svet hry oveľa príťažlivejší ako skutočnosť. Skutočnosť je iba časový úsek, v ktorom zarobí trochu peňazí potrebných na to, aby mohol pokračovať v hre.“

Vplyv na zdravie

Štatistiky zo Spojených štátov ukazujú, že bežný žiak šiestej triedy každý deň pozerá štyri hodiny televíziu — a v tom ešte nie je zahrnutý čas, ktorý strávi hraním hier, pričom uprene sleduje obrazovku počítača či televízora. V prieskume z roku 1995 sa viac ako 60 percent detí priznalo, že často hrali dlhšie, než pôvodne zamýšľali. To môže ľahko viesť k zanedbávaniu školských úloh. Štúdia uskutočnená v Japonsku odhalila, že počítačové hry stimulujú iba určitú časť detského mozgu. Podľa tejto štúdie deti potrebujú viac čítať, písať a počítať. Ale na to, aby sa ich mozog mohol v plnej miere rozvíjať, potrebujú tiež také podnety, aké získavajú, keď sa hrajú vonku s inými deťmi, pestujú vzťahy a komunikujú s inými.

V Spojených štátoch údajne asi u 40 percent detí vo veku päť až osem rokov diagnostikovali obezitu. K tomuto problému pravdepodobne prispieva nedostatok pohybu, pretože deti trávia priveľa času pred obrazovkou televízora či počítača. Jedna spoločnosť dokonca vyvinula zariadenie na cvičenie, ktoré možno používať počas hrania počítačových hier. Je však zjavné, že by bolo oveľa lepšie obmedziť čas trávený hraním takých hier a radšej vyhradiť dostatok času na iné činnosti, ktoré pomôžu dieťaťu rozvinúť si vyrovnanú osobnosť.

Ďalší zdravotný problém: keď človek pridlho uprene pozerá na obrazovku, môže to viesť k očným problémom. Prieskumy ukazujú, že najmenej štvrtina používateľov počítačov má problémy s videním. Jednou z príčin je menej časté žmurkanie, čo spôsobuje v očiach sucho a pocit dráždenia. Žmurkanie totiž oči čistí, podporuje tvorbu sĺz a odstraňuje nečistoty.

 Keďže konanie detí nie je natoľko uvedomené, dokážu hrať počítačové hry celé hodiny, a to iba s niekoľkými prestávkami. To môže spôsobiť únavu očí a problémy so zaostrovaním. Odborníci navrhujú pravidelne si urobiť niekoľkominútovú prestávku po každej hodine strávenej pri počítači. *

Celosvetový obchod na vzostupe

Zdá sa, že záujem o on-line hry vzrastá na celom svete. Miest, kde sa otvárajú internetové kaviarne, stále pribúda. Tieto kaviarne sú vybavené viacerými počítačmi a hostia platia za hranie hier na sieti. Nie je nezvyčajné počuť o mladých, ktorí minú v takých kaviarňach aj 200 eur mesačne.

Niet pochýb, že počítačový hráčsky priemysel je na vzostupe. Očakáva sa, že odbyt on-line hier v najbližších piatich rokoch stúpne o viac ako 70 percent.

Je však zjavné, že tento vzmáhajúci sa priemysel má aj svoju temnú stránku. Nebezpečenstvá sú reálne. Nikto z nás nemôže ohrozovať svoje zdravie, márniť nadmerné množstvo času a peňazí alebo stať sa ľahostajným k násiliu a zabíjaniu bez toho, aby nepocítil následky. Naše deti sú v tomto ohľade ešte zraniteľnejšie. Teda sotva možno povedať, že počítačové hry sú vždy poučné alebo že sú vždy len neškodnou zábavou. David Walsh, ktorého sme už citovali, upozorňuje: „Tieto médiá majú pravdepodobne väčšiu moc, než si uvedomujeme.“ A dodáva: „Ak sú rodičia zodpovední za starostlivosť o svoje deti, potom v našom chápaní starostlivosti musíme brať do úvahy meniaci sa svet médií.“

Skutočne, „scéna tohto sveta sa mení“, ako hovorí Biblia. (1. Korinťanom 7:31) A zdá sa, že nič sa nemení rýchlejšie ako médiá sprostredkujúce zábavu. Je veľa rodičov, ktorí sa cítia vyčerpaní už tým, že sa snažia byť neustále v obraze vzhľadom na meniace sa trendy a vplyvy, ktorými sú deň čo deň bombardované ich deti. Ale nestrácajte odvahu. Mnohí rodičia dosahujú vo výchove svojich detí úspech, keď im pomáhajú zameriavať sa na veci, na ktorých naozaj záleží. Deti, tak ako každý z nás, potrebujú chápať, že naše najdôležitejšie potreby neuspokojí zábava — či už je to zábava, ktorá prichádza cez počítač, alebo zábava z televízie, či z iného média. Pravé šťastie, ako raz povedal Ježiš, zažívajú tí, ktorí si „uvedomujú svoje duchovné potreby“. — Matúš 5:3.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček na strane 6]

ELEKTRONICKÉ HRY — zhrnutie reálnych nebezpečenstiev

▸ Hranie násilníckych počítačových hier a videohier môže podnietiť k agresívnemu správaniu.

▸ Elektronické hry z vás môžu urobiť viac ako len pozorovateľa násilia; sú vytvorené tak, aby ste sa cítili ako účastník.

▸ U ľahšie ovplyvniteľných ľudí môžu hry zastrieť hranice medzi realitou a fantáziou.

▸ Tak ako závislosť, aj hranie hier môže viesť k zanedbávaniu dôležitých povinností a vzťahov.

▸ Hry môžu pohlcovať čas, ktorý by deti mali tráviť inými dôležitými činnosťami, napríklad štúdiom, činnosťami, ktoré si vyžadujú osobný kontakt s inými, a hrami, ktoré podnecujú tvorivosť.

▸ Keď človek pridlho uprene pozerá na obrazovku, môže to spôsobiť únavu očí.

▸ Nedostatok pohybu, pravdepodobný následok hrania počítačových hier, môže viesť k obezite.

▸ Hry vás môžu oberať o peniaze i o čas.

[Rámček/obrázok na strane 8]

Príklad toho, ako sa zbaviť návyku

Thomas, 23-ročný kresťan, spomína: „Keď som bol ešte školák, pre hry som zanedbával domáce úlohy. Neskôr v živote to ovplyvnilo ďalšie veci. Pokračoval som v hraní dokonca aj po tom, čo som sa stal dobrovoľným služobníkom celým časom. Nakoniec som si uvedomil, že ma to oberá o príliš veľa času a energie. Občas, keď som hral predtým, než som šiel do služby alebo na kresťanské zhromaždenie, bolo pre mňa veľmi ťažké sústrediť sa. Takmer stále som premýšľal, ako budem riešiť problém v určitej hre, keď sa vrátim domov. Trpelo tým moje osobné štúdium i pravidelné čítanie Biblie. Začal som strácať radosť zo služby Bohu.

Raz neskoro v noci, keď som bol už v posteli, uvedomil som si, že takto to jednoducho nemôže ísť ďalej. Vstal som, zapol som počítač, naselektoval som všetky hry a stlačil som tlačidlo na vymazávanie. V sekunde boli preč! Bolo to naozaj ťažké. Uvedomil som si, že som na tých hrách lipol viac, ako som si myslel. Ale zároveň som mal úžasný pocit víťazstva, pretože som vedel, že to, čo som urobil, bolo na moje dobro. Priznávam, že odvtedy som si nejaké hry kúpil. No teraz som k sebe oveľa prísnejší. Len čo zistím, že je pre mňa ťažké zachovať si pri hraní vyrovnanosť, ihneď znova stlačím tlačidlo na vymazávanie.“

[Obrázok na strane 6]

Niektorí hovoria, že medzi násilím v hrách a agresivitou hráčov existuje súvislosť

[Obrázok na strane 7]

Herňa s internetovými hrami v Soule v Kórei