Rozpor v otázke súkromia

„AJ TEN NAJCHUDOBNEJŠÍ ČLOVEK SA MÔŽE VO SVOJEJ CHALUPE POSTAVIŤ NA ODPOR VŠETKÝM KRÁĽOVSKÝM JEDNOTKÁM.“ — BRITSKÝ POLITIK WILLIAM PITT, 1759–1806.

PITT týmito slovami vyjadril, že každý človek by mal mať právo na istú mieru súkromia, právo postaviť si okolo určitej oblasti svojho života ochranný múr, ktorý by ho chránil pred nežiaducim dohľadom.

Súkromie môže pre ľudí z odlišných kultúr znamenať niečo iné. Napríklad na tichomorských ostrovoch Samoy domy nemávajú vôbec žiadne múry a väčšina činností rodiny sa dá ľahko sledovať zvonku. Ale aj tam sa považuje za neslušné vkročiť do domu bez pozvania.

 Ľudia si už dávno začali uvedomovať potrebu istej miery súkromia. Tisíce rokov predtým ako William Pitt vyslovil svoj známy výrok, Biblia ukázala, že je potrebné rešpektovať súkromie druhých. Kráľ Šalamún napísal: „Nech je vzácna tvoja noha v dome tvojho blížneho, aby ťa nemal dosť a určite ťa neznenávidel.“ ​(Príslovia 25:17) A apoštol Pavol nabádal kresťanov, ‚aby bolo ich cieľom starať sa o svoje záležitosti‘. — 1. Tesaloničanom 4:11.

Právo na súkromie je také dôležité, že časopis The UNESCO Courier ho nazýva „základom občianskych práv“. Významný latinskoamerický politik podobne povedal: „Všetky ľudské práva sú v istom zmysle aspektmi práva na súkromie.“

Ale dnes, keď narastá zločinnosť a celosvetový terorizmus, sa vlády a orgány dohliadajúce na dodržiavanie zákona čoraz viac domnievajú, že ak majú chrániť svojich občanov, musia narušiť ochranný múr ich súkromia. Prečo? Lebo kriminálne živly v spoločnosti využívajú právo na súkromie na zastretie zla. Preto sa vlády snažia nájsť rovnováhu medzi svojou zodpovednosťou chrániť občanov a právom jednotlivca na súkromie.

Súkromie kontra bezpečnosť

Teroristické útoky z 11. septembra 2001, ktoré otriasli svetom, zmenili názor mnohých ľudí na právo vlády narušiť niektoré stránky ich súkromia. „Jedenásty september zmenil situáciu,“ povedal pre časopis BusinessWeek bývalý člen Federálnej obchodnej komisie Spojených štátov. Uviedol: „Teroristi sa pohybujú v spoločnosti, ktorá chráni ich súkromie. Ak sú potrebné isté zásahy do súkromia na to, aby boli odhalení, väčšina ľudí povie: ‚Dobre, pokračujte.‘“ Časopis ďalej uvádza: „Prieskumy verejnej mienky, ktoré sa uskutočnili po 11. septembri, ukazujú, že 86 % Američanov súhlasí so širším používaním systémov rozpoznávania tváre; 81 % si želá starostlivejšie sledovanie bankových transakcií a operácií s kreditnými kartami; a 68 % súhlasí s používaním preukazov totožnosti.“

Niektoré vlády západných krajín uvažujú o takom druhu preukazu totožnosti, ktorý by obsahoval majiteľove odtlačky prstov a snímku jeho sietnice a ktorý by poskytoval prístup k registru trestov a k finančným záznamom majiteľa. Technicky je tiež možné, aby informácie z preukazu totožnosti boli prepojené s informáciami z kreditnej karty a aby boli spojené so snímacími kamerami s technológiou rozpoznávania tváre. To by umožnilo zatknúť zločincov po nákupe materiálu určeného na ich zločineckú činnosť.

Zločincov možno chytiť, i keď sa pokúsia vyhnúť odhaleniu tým, že bomby, zbrane alebo nože ukryjú pod šatami alebo dokonca za pevnými múrmi domu. Zariadenia, ktoré majú k dispozícii niektoré bezpečnostné agentúry, môžu zobraziť čokoľvek, čo máte pod šatami. Novovyvinuté radarové zariadenia umožňujú polícii, aby identifikovala ľudí, ktorí sa pohybujú alebo dokonca len dýchajú vo vedľajšej miestnosti. Ale vedú narastajúce možnosti na sledovanie nevyhnutne k zníženiu zločinnosti?

Odstrašujú kamery zločincov?

Keď začala v Bourke, v austrálskom meste vo vnútrozemí, prudko stúpať zločinnosť, boli v meste nainštalované štyri kamery pripojené na uzavretý televízny okruh (CCTV). Viedlo to k prudkému zníženiu zločinnosti. Ale takýto úspech sa nedosahuje v každej oblasti. V snahe znížiť zločinnosť bolo v roku 1994 v Glasgowe v Škótsku nainštalovaných 32 takýchto kamier. V štúdii, ktorú uskutočnila Centrálna výskumná jednotka škótskej vládnej  kancelárie, sa zistilo, že v roku po inštalácii kamier sa počet niektorých trestných činov znížil. Ale správa uviedla: „Páchanie mravnostných deliktov vrátane prostitúcie stúplo o 120 prípadov; počet podvodov sa zvýšil o 2185 prípadov; a rôzne iné priestupky (vrátane priestupkov súvisiacich s drogami) sa zvýšili o 464 prípadov.“

Hoci dohľad znižuje zločinnosť v jednej oblasti, neredukuje celkovú mieru zločinnosti. Noviny The Sydney Morning Herald zdôraznili fenomén, ktorý polícia a kriminalisti volajú „premiestnenie“. Noviny uviedli: „Keď zločinci vidia, že ich v istej oblasti môžu zachytiť kamery alebo zadržať policajné hliadky, premiestnia sa do inej oblasti a zločin spáchajú tam.“ Možno vás v tejto súvislosti napadne niečo podobné, čo Biblia uviedla už dávno: „Kto robí hanebné veci, nenávidí svetlo a neprichádza k svetlu, aby neboli pokarhané jeho skutky.“ — Ján 3:20.

 Orgány dohliadajúce na dodržiavanie zákona si uvedomujú, že dokonca ani ten najpokrokovejší radar alebo röntgenový systém na sledovanie nemôže odhaliť, čo je v mysli a srdci človeka; a práve tam sa musí viesť skutočný boj za zníženie zločinnosti, nenávisti a násilia.

Je tu však istá forma dohľadu, ktorá je oveľa prenikavejšia než akákoľvek technológia, ktorú doteraz vynašiel človek. O tejto forme dohľadu a tom, aký pozitívny vplyv môže mať na ľudské správanie, sa bude hovoriť v nasledujúcom článku.

[Zvýraznený text na strane 6]

„Teroristi sa pohybujú v spoločnosti, ktorá chráni ich súkromie“

[Rámček/obrázok na strane 7]

Nakoľko súkromné sú vaše lekárske záznamy?

Mnoho ľudí si azda myslí, že ich lekárske záznamy — informácie zaznamenané pri návšteve lekára či nemocnice — sú zaručene uchovávané ako dôverné. Ale ako varuje Stredisko informácií o právach na súkromie, organizácia, ktorá sa snaží chrániť súkromie, „možno máte falošný pocit bezpečia“. Simson Garfinkel vo svojej knihe Database Nation—The Death of Privacy in the 21st Century (Národ databáz — smrť súkromia v 21. storočí) o situácii v Spojených štátoch píše: „V súčasnosti majú lekárske záznamy širšie použitie... Zamestnávatelia a poisťovacie spoločnosti ich využívajú pri rozhodovaní, koho by mali zamestnať alebo poistiť. Nemocnice a náboženské organizácie sa na základe informácií z nich snažia získať finančné dary. Aj obchodníci kupujú množstvo lekárskych záznamov v snahe zistiť informácie o potenciálnych zákazníkoch.“

Garfinkel tiež poznamenáva: „Zachovávanie dôvernosti informácií komplikuje fakt, že počas bežného pobytu v nemocnici potrebuje prístup k záznamom pacienta asi 50 až 75 ľudí.“ Na niektorých miestach sa samotní pacienti možno nevedomky vzdajú práva na súkromie, keď pri prijímaní do nemocnice podpíšu formulár o celkovom zrieknutí sa svojich práv alebo formulár všeobecného súhlasu. Keď podpíšete tieto formuláre, „dovolíte tomu, kto poskytuje zdravotnú starostlivosť, aby sprístupnil vaše lekárske záznamy poisťovniam, vládnym orgánom a ďalším,“ uvádza Stredisko informácií o právach na súkromie.

[Rámček/obrázky na strane 8]

Súkromie kontra obchodné záujmy

Ľudia, ktorí používajú internet, sú zvlášť zraniteľní, pokiaľ ide o nežiadaný dohľad. Stredisko informácií o právach na súkromie uvádza: „Žiadne on-line operácie či služby v skutočnosti nezaručujú absolútne právo na súkromie... Užívatelia internetu môžu získavať informácie alebo dokumenty zo stránok... alebo si môžu tieto stránky jednoducho ‚prehliadať‘ bez akejkoľvek ďalšej interakcie. Mnohí užívatelia predpokladajú, že takéto operácie sú anonymné. Nie sú. Dá sa zaznamenať množstvo on-line operácií vrátane toho, ku ktorým newsgroups alebo súborom mal účastník prístup a ktoré webové stránky navštívil... Záznamy o ‚prehliadaných stránkach‘ účastníka... môžu byť cenným zdrojom príjmu... Tieto informácie sú užitočné pre obchodníkov ako základ na vypracovanie zoznamov s konkrétnou cieľovou skupinou užívateľov internetu, ktorí majú podobné záľuby alebo návyky.“

Akým spôsobom sa ešte môže vaše meno ocitnúť na zozname adresátov, ktorým sú zasielané obchodné ponuky? Vaše meno sa tam môže dostať, keď urobíte ktorúkoľvek z nasledujúcich vecí:

▪ Vyplníte záručný list alebo formulár na registráciu produktu.

▪ Stanete sa členom klubu, organizácie či charity alebo im darujete peniaze.

▪ Predplatíte si časopisy, zaplatíte za členstvo v klube čitateľov alebo v hudobnom klube.

▪ Sprístupníte svoje meno a adresu v telefónnom zozname.

▪ Zúčastníte sa lotérie alebo inej súťaže.

Navyše, keď pri nákupe potravín použijete debetnú kartu, kreditnú kartu alebo kartu používanú pri platbe šekom, predajca môže pri tom, ako tovar prechádza cez snímač čiarového kódu, pripojiť k zoznamu kúpených potravín aj vaše meno a adresu. Takýmto spôsobom sa dá zostaviť detailná databáza tovaru, ktorý obyčajne nakupujete, a túto databázu možno potom použiť na obchodné účely. *

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázky na stranách 6, 7]

Vedie sledovanie ľudí k zníženiu zločinnosti?