Tanečníci so žiarivým perím

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V KENI

TISÍCE hlasov. Po hladine odľahlého jazera sa nesie neutíchajúci vzrušený gagot. Trblietavou smaragdovozelenou vodou sa brodí tisíce ružových vtákov. Ich elegantne letiaci kŕdeľ napĺňa celú oblohu. Menia smer a krúžia nad vodou, mávajú vo vzduchu dlhými, úzkymi krídlami, pričom im vidno pásy sýtočerveného peria. Pohľad na kŕdeľ žiariaci jasnou farbou vyráža dych! Je to možno najväčší div vtáčej ríše — plameniaky ružové, ktorých domovom je africká Veľká priekopová prepadlina.

Elegancia na dlhých nohách

Už oddávna ľudia obdivujú plameniaka pre pôvabnú stavbu tela. Zobrazenia tohto vtáka s dlhým krkom nachádzame vytesané do kameňa a nachádzame ich aj v egyptských hieroglyfoch. Egypťania považovali vzhľad plameniaka za taký nezvyčajný a tak ho obdivovali, že tohto vtáka uctievali ako stelesnenie boha menom Ra. Štíhly a zahnutý krk a tenké, pôvabné nohy tohto vtáka nachádzame i na primitívnych jaskynných maľbách.

 Dnes nachádzame v oblasti Afriky, Eurázie, Indie, Južnej Ameriky a Karibského mora štyri druhy plameniaka. Najmenší je plameniak červenozobý. Má krásne sfarbenie — sýtoružové perie a jasnočervené nohy a prsty. Plameniak ružový je dvakrát väčší ako plameniak červenozobý a dosahuje výšku až 140 centimetrov. Všetky plameniaky majú spoločný znak — zobák, ktorý sa v prostriedku jemne zahýba nadol, vďaka čomu nadobúda nádherný tvar.

Keď chce vták vzlietnuť, ladne máva krídlami a rýchlo uteká po vode, čím naberá rýchlosť potrebnú na to, aby sa mohol vzniesť k oblohe. Elegantne letí nebom s hlavou a dlhým krkom natiahnutým dopredu a nohami nehybne vystretými dozadu. Vo Veľkej priekopovej prepadline v Afrike žije asi štyri milióny plameniakov.

Citlivý vták v drsnom prostredí

Toto obrovské množstvo plameniakov, ktoré žije vo Veľkej priekopovej prepadline, má veľmi dobré podmienky v reťazi sodíkových jazier. Tieto jazerá sú skutočne unikátne. Voda je v nich taká bohatá na uhličitan sodný, že na dotyk pripomína olej a trochu leptá pokožku. Teplota v okolí jazier môže vystúpiť až na 65 stupňov Celzia. Z perlivých vôd jazera stúpa silný zápach síry a slanej vody, ktorý nasycuje horúci vzduch. Vo vode je taká vysoká koncentrácia alkalických zložiek a solí, že tieto látky kryštalizujú a pozdĺž pobrežia vytvárajú biele kôrovité nánosy.

V takej leptavej vode dokáže prežiť len málo tvorov. No predsa tam prežívajú isté drobné tvory — mikroskopické modrozelené riasy. Horúce tropické slnko vyhrieva alkalickú vodu a vytvára ideálne podmienky na rast  obrovského množstva rias. Je ich tam toľko, že vodu jazera sfarbujú nazeleno. Reťaz sodíkových jazier pripomína krásny smaragdový náhrdelník a prekrásne zdobí údolia a vrchy, ktoré sa tiahnú pozdĺž Veľkej priekopovej prepadliny.

Je pozoruhodné, že v takom drsnom a nehostinnom prostredí dokáže existovať taký krehký tvor, ako je plameniak. No plameniakovi sa tu darí. Jeho dlhé a tenké nohy sú odolné voči leptavej vode a vďaka plávacím blanám medzi prstami sa nezabára do mäkkého mazľavého bahna. Plameniak červenozobý je na život v takom nehostinnom prostredí vynikajúco vybavený. Zobák s drobnými lamelami mu umožňuje prečerpávať a filtrovať vodu a zachytávať mikroorganizmy z hornej 5- až 7-centimetrovej vrstvy vody. Pri zbieraní potravy má zobák tesne pod hladinou obrátený smerom sebe. Jazykom pripomínajúcim piest čerpá vodu do zobáka a potom ju vytláča von cez drobné lamely, ktoré zachytia mikroskopické organizmy.

Dvorenie plné farieb

Keď nad nefritovozelenú vodu jazera vystúpi ranné slnko, je to, akoby sa zodvihla obrovská  opona. Zlatisté slnko odhaľuje obrovský kŕdeľ plameniakov žiariacich na hladine jazera ako plamene ohňa. Vtáky sú v hustých kŕdľoch. S napriameným krkom predvádzajú skupinový pochod, pričom pohybujú zobákom zo strany na stranu.

Ako sa pochodujúce vtáčie čaty míňajú v protismere, slnečné svetlo sa odráža od ich jemného peria a vytvára mozaiku kontrastujúcich odtieňov šarlátovej a ružovej. Vtáky poskakujú, tancujú a rozprestierajú krídla, aby bolo vidno sýtočervené perie na krídlach. Pri behu vodou predvádzajú jasné farby, vzlietajú a zasa pristávajú, a tak to ide dookola. Plameniaky sú tak blízko seba, že jednotlivo nemôžu vzlietnuť, ale musia čakať, kým nevzlietnu tie na kraji. Vzrušene gagocú, čím vytvárajú veľký hluk.

Pod rúškom tmy potom zrazu hromadne vzlietajú a odlietajú. V dlhom rade alebo v tvare písmena V letia stovky kilometrov až do cieľa — k sodíkovému jazeru, ktoré je ideálnym miestom na hniezdenie a výchovu mláďat. Je zvláštne, že táto migrácia prebieha súčasne s migráciou plameniakov na iných sodíkových jazerách Veľkej priekopovej prepadliny.

Zo škaredého vtáčatka nádherný vták

Plameniaky si na stavbu hniezda vyberajú odľahlé a neprístupné jazerá. Táto izolácia je dôležitá, lebo kolónia je v čase hniezdenia mimoriadne citlivá. Ak rodičov niečo vyruší, môže sa stať, že opustia vajíčka a už nikdy sa k nim nevrátia.

V kolónii je rušno. Rodičia začínajú s veľkým nadšením stavať hniezdo. Ohýbajú dlhý krk a zhŕňajú k sebe bahno s vtáčím trusom a trochou peria do kužeľovitej hromady vysokej asi 40 centimetrov. Na vrchole tejto hromady je malá preliačina, v ktorej je vajíčko chránené pred plytkou alkalickou vodou. Zakrátko sa začnú liahnuť státisíce vtáčat. Rodičia húfne prilietajú na hniezdisko a odlietajú z neho, zamestnaní vyčerpávajúcim kŕmením a starostlivosťou o žobroniace mláďatá.

Keď mladé vtáky podrastú a naučia sa chodiť, rodičia ich náhle opustia a odletia na iný koniec jazera, kde sú modrozelené riasy výživnejšie a kde ich je viac. Tam, ďaleko od náročných vtáčat, môžu sa nakŕmiť a doplniť si energiu. Obrovské množstvo mladých sa v tom čase zhromaždí do opatery niekoľkých zostávajúcich dospelých vtákov. Pod starostlivým dohľadom dospelých opatrovníkov sa hlučná mlaď preháňa po soľných plochách, kým sa opäť nestretne so svojimi rodičmi. Je úžasné, že v celom tomto zmätku dokážu rodičia spoznať svoje mláďa a ďalej sa oň starať.

Vtáčatá sú ťarbavé a takmer vôbec nepripomínajú nádherných rodičov. Nožičky a krk majú krátke, zobáčik rovný a perie biele. Po nejakom čase im krátke nohy začnú rásť, krk sa im začne predlžovať a zakrivovať a zobák sa im začne ohýbať nadol, čím nadobudne elegantne zakrivený tvar, aký majú iba plameniaky. Z neobratného vtáčaťa sa stane prekrásny plameniak so žiarivým perím asi až po dvoch alebo troch rokoch. Potom si nájde druha a začlení sa do veľkého ružového kŕdľa plameniakov, ktoré sú nádhernou ozdobou sodíkových jazier vo Veľkej priekopovej prepadline.

Pôvab a krása plameniakov je úžasným príkladom inteligentného projektu. Pozorovanie týchto rozkošných tvorov v divej prírode lahodí oku i uchu. Ale čo je dôležitejšie, prehlbuje vďačnosť a lásku, ktorú pociťujeme voči ich úžasnému Stvoriteľovi, Jehovovi Bohu.

[Obrázok na strane 17]

Plameniak ružový

[Obrázok na strane 17]

Plameniak červenozobý

[Obrázky na strane 18]

Mláďatá takmer vôbec nepripomínajú nádherných rodičov