Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Plot, ktorý ovplyvňuje počasie

Plot, ktorý ovplyvňuje počasie

Plot, ktorý ovplyvňuje počasie

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V AUSTRÁLII

TENTO plot v minulosti rozdelil Západnú Austráliu zo severu na juh. Keď bol tento 1833-kilometrový plot z drevených kolov a drôtu v roku 1907 dokončený, bol najdlhšou konštrukciou svojho druhu na svete. Oficiálny názov tohto plota bol Veľký králičí múr č. 1.

Ako naznačuje názov, plot bol vybudovaný predovšetkým ako ochrana pred pohromou králikov, ktoré sa koncom 19. storočia premnožili a presúvali sa smerom na západ. Dodnes je ešte veľká časť tejto zátarasy starej sto rokov stále na svojom mieste. V nedávnych rokoch sa však táto zátarasa stala predmetom záujmu vedcov z jedného prekvapujúceho dôvodu. Zdá sa, že táto zábrana vytvorená ľuďmi tu nepriamo ovplyvňuje charakter počasia.

Skôr než preskúmame, ako môže mať ohrada s výškou asi 1 meter taký vplyv, pozrime sa na niektoré fakty o histórii tejto pozoruhodnej konštrukcie.

Neúspešný boj

Na budovaní Veľkého králičieho múru č. 1, ktorý bol súčasťou boja proti invázii králikov, od roku 1901 do roku 1907 tvrdo pracovalo až 400 pracovníkov. Podľa Ministerstva poľnohospodárstva Západnej Austrálie „asi 8000 ton materiálu bolo privezených loďou a potom prepravených železnicou na skladiská, a ďalej na koňoch, ťavách a osloch k odľahlým miestam budovania plota“.

Po oboch stranách plota robotníci odstraňovali prekážajúci porast z pása zeme širokého asi tri metre. Niektoré zoťaté stromy použili pri stavbe plota ako koly a tam, kde žiadne stromy neboli, boli privezené kovové stĺpy. Po dokončení plot neslúžil iba ako zábrana proti králikom, ale vznikla tu aj hrboľatá cesta, ktorá sa vinie naprieč kontinentom.

Tým, že tento plot usmerňoval postupujúce králiky do uzavretých ohrád, kde králiky uhynuli, pôsobil ako obrovská sieť. Králiky však ponad niektoré časti plota preliezli. Ako je to možné? Pri svojom neúnavnom postupe na západ vyliezali na mŕtve telá iných králikov nahromadené vysoko popri naťahanom drôte a húfne preskakovali cez plot. Boli vybudované ešte dva ďalšie ploty, ktoré nadväzovali na prvý plot. Ich celková dĺžka dosahovala 3256 kilometrov.

Hold ľudskej vytrvalosti

Pozdĺž tejto rozsiahlej bariéry hliadkovala hŕstka jazdcov. Jedným z nich bol F. H. Broomhall. Vo svojej knihe The Longest Fence in the World (Najdlhší plot na svete) hovorí: „Povinnosťou strážcu... bolo udržiavať v dobrom stave plot a cestu, ktorá viedla pozdĺž neho... vytínať kríky a stromy v rámci požadovanej šírky na oboch stranách plota [a] udržiavať v poriadku brány, ktoré boli umiestnené zhruba každých 20 míľ [32 kilometrov] pozdĺž plota, a vyprázdňovať ohrady slúžiace ako pasce [na králiky].“

Práca strážcu istotne patrila medzi najsamotárskejšie zamestnania na svete. Strážcovi robili spoločnosť iba jeho ťavy, pričom bol poverený starostlivosťou o niekoľkokilometrový úsek plota, ktorý sa tiahol zdanlivo nekonečne ďaleko až k obzoru. Niektorí pri hliadkovaní nemali dokonca ani spoločnosť tiav, keďže sa od nich vyžadovalo, aby sa trmácali po ceste pozdĺž svojho prideleného úseku plota na bicykli. Dnes hliadky prechádzajú popri plote, ktorý tu zostal, na pomerne pohodlných terénnych vozidlách.

Nebola to totálna prehra

Aj keď plot nedokázal zastaviť pohromu králikov, ukázal sa ako účinná bariéra proti inému zvieraťu spôsobujúcemu škody — proti jednému z pôvodných vtákov Austrálie, ktorým je emu. V roku 1976 sa viac ako 100 000 týchto obrovských nelietavých vtákov rozhodlo presunúť k poliam s úrodou západne od tohto plota. Plot zastavil ich postup, a hoci muselo zahynúť 90 000 vtákov, pred zničením bola zachránená väčšina úrody v tom roku.

Po tejto kríze bolo 1170 kilometrov tohto plota zosilnených alebo prestavaných tak, aby plot chránil zraniteľné územia fariem pred migrujúcimi emu a pred potulnými svorkami divých psov. * Tým sa plot stal akousi deliacou čiarou. Na východ od neho leží nekultivovaná divočina austrálskeho vnútrozemia. Západne od neho sa rozprestierajú obrábané polia, poľnohospodárska krajina.

Neočakávané rozhranie počasia

Zjavný vplyv, ktorý má plot na počasie, možno azda vysvetliť ostrým rozdielom v poraste. Vo vedeckom časopise The Helix sa hovorí: „Zdá sa to neuveriteľné, ale množstvo zrážok sa východne od plota zvýšilo a na západ od neho kleslo.“ Preto sa voľne rastúce pôvodné rastlinstvo na východe teší pravidelným zrážkam, zatiaľ čo farmári na západe sa musia stále viac spoliehať na zavlažovanie. Časopis uvádza jednu z možných príčin týchto zmien, keď vysvetľuje: „Z plytko zakorenených poľnohospodárskych rastlín vo farmárskych oblastiach sa neodparuje toľko vody ako z tunajšieho pôvodného rastlinstva, ktoré je hlbšie zakorenené.“

Tom Lyons, profesor meteorológie, sa vyjadruje k ďalšiemu faktoru. Hovorí: „Keďže tunajšie pôvodné rastlinstvo má oveľa tmavšiu farbu ako poľnohospodárska krajina, naša téza je, že sa z neho uvoľňuje do atmosféry viac tepla, čo vedie k... turbulencii, ktorá zas prispieva k tvorbe oblakov.“

Veľký králičí múr azda neuchránil farmárov Západnej Austrálie pred pohromou králikov, ale to, že má zjavný vplyv na počasie, odovzdáva cenné poučenie o potrebe predvídavého zaobchádzania s krajinou.

[Poznámka pod čiarou]

^ 15. ods. Tento plot sa označuje aj ako štátny zátarasový plot.

[Mapa na stranách 14, 15]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Veľký králičí múr č. 1

[Obrázok na strane 15]

Králiky

[Obrázok na strane 15]

Hliadkovanie pozdĺž plota začiatkom 20. storočia

[Obrázok na strane 15]

Vtáky emu

[Obrázok na strane 15]

Veľký králičí múr č. 1 s dĺžkou 1833 kilometrov bol v istom čase najdlhším súvislým plotom na svete. Plot oddeľuje divočinu od poľnohospodárskej krajiny a tvorí rozhranie počasia

[Pramene ilustrácií na strane 15]

Všetky farebné fotografie: Department of Agriculture, Western Australia; hore v strede: s láskavým dovolením Battye Library Image number 003582D