Sýria — po stopách zaujímavej minulosti

NACHÁDZALA sa na jednej z križovatiek starovekého sveta — na mieste, kde sa stretávali karavánové cesty, ktoré viedli zo Stredomoria do Číny a z Egypta do Anatólie. Jej územím kedysi pochodovali vojská Akkadu, Babylona, Egypta, Perzie, Grécka a Ríma. O niekoľko storočí neskôr tade prechádzali Turci a križiaci. V novodobej histórii tu o nadvládu bojovali armády Francúzska a Británie.

Časť tohto územia dnes ešte stále nesie meno, pod ktorým bolo známe pred tisíckami rokov — Sýria. Aj keď táto oblasť prešla mnohými zmenami, stále sú tu viditeľné stopy dejín. Táto krajina je zvlášť zaujímavá pre tých, ktorí študujú Bibliu, keďže Sýria zohrala istú úlohu v biblickej histórii.

Damask — staroveké mesto

Vezmime si napríklad Damask, hlavné mesto Sýrie. Údajne patrí k najstarším mestám na svete, ktoré boli nepretržite obývané od svojho založenia. Damask, ktorý sa nachádza na úpätí pohoria Antilibanon a preteká cezeň rieka Barada, bol po stáročia obľúbenou oázou na okraji veľkej Sýrskej púšte. Patriarcha Abrahám na svojej ceste na juh do Kanaanu pravdepodobne prechádzal popri tomto meste. A ako služobníka si vzal do svojej domácnosti Eliezera, ‚muža z Damasku‘. — 1. Mojžišova 15:2.

Takmer o tisíc rokov nato sýrski králi Cóby bojovali proti prvému izraelskému kráľovi, Saulovi. (1. Samuelova 14:47) Aj druhý izraelský kráľ, Dávid, bojoval s kráľmi Aramu (hebrejský názov pre Sýriu), porazil ich a „umiestnil... do damašskej Sýrie posádky“. (2. Samuelova 8:3–8) Izrael a Sýria sa tak na dlhý čas stali nepriateľmi. — 1. Kráľov 11:23–25.

V prvom storočí n. l. sa nepriateľstvo medzi Sýrčanmi a Židmi očividne zmiernilo. V Damasku bolo v tom čase dokonca niekoľko židovských synagóg. Možno si spomínate, že Saul (neskôr známy ako Pavol) z Tarzu bol na ceste z Jeruzalema do Damasku, keď sa obrátil na kresťanstvo. — Skutky 9:1–8.

 V dnešnom Damasku sa nenachádza nijaký dôkaz, že tadiaľ prechádzal Abrahám, ani nijaký dôkaz o Dávidovom víťazstve. Ale sú tu pozostatky starého rímskeho mesta, ako aj hlavná ulica prechádzajúca cez staré mesto, na ktorú sa napája staroveká rímska cesta Via Recta (Priama ulica). Na tejto ulici stál dom, v ktorom Ananiáš našiel Saula po tom, čo sa pred príchodom do Damasku vďaka zázraku obrátil na kresťanstvo. (Skutky 9:10–19) Hoci dnes sa táto ulica už veľmi líši od toho, aká bola v čase Ríma, je práve tým miestom, kde apoštol Pavol začal svoju výnimočnú životnú cestu. Na konci Priamej ulice je rímska brána Bab-Sharqi. Mestské hradby s domami postavenými navrchu nám pomáhajú pochopiť, ako mohol Pavol utiecť tak, že ho v koši spustili cez otvor v múre. — Skutky 9:23–25; 2. Korinťanom 11:32, 33.

Palmýra — historická oáza

Asi na tri hodiny cesty autom severovýchodne od Damasku je pozoruhodné archeologické miesto: mesto Palmýra, v Biblii nazývané Tadmor. (2. Paralipomenon 8:4) Táto oáza, ktorá leží na polceste medzi Stredozemným morom a riekou Eufrat, je zavlažovaná podzemnými prameňmi, ktoré prýštia z hôr na severe. Staroveká obchodná cesta medzi Mezopotámiou a krajinami na západe prechádzala oblasťou Úrodného polmesiaca, a preto viedla ďaleko na sever od Palmýry. No v prvom storočí pred n. l. politická nestabilita na severe spôsobila, že sa stala výhodnou  kratšia, južnejšia cesta. Palmýra tak vstúpila do obdobia svojho rozkvetu.

Palmýra, ktorá bola Rímu užitočná ako nárazníková zóna na východnom okraji ríše, bola pričlenená k rímskej provincii Sýria, ale nakoniec bola vyhlásená za slobodné mesto. Veľké chrámy, monumentálne oblúky, kúpele a divadlo boli postavené popri veľkolepej kolonáde. Portiky pre chodcov na oboch stranách boli vydláždené, ale hlavná prostredná ulica bola ponechaná neupravená, aby tadiaľ mohli prechádzať karavány s ťavami. V Palmýre si robili zastávky karavány, ktoré podnikali obchodné cesty z Číny a Indie na východe do grécko-rímskeho sveta na západe. Tu museli platiť dane z hodvábu, korenia a ďalšieho tovaru, ktorý prevážali.

Keď bola Palmýra na vrchole slávy, čo bolo v treťom storočí n. l., mala asi 200 000 obyvateľov. Bolo to v čase, keď jej ambiciózna kráľovná Zenóbia skrížila zbrane s Rímom a nakoniec bola v roku 272 n. l. porazená. Zenóbia tak nevedomky naplnila časť proroctva, ktoré zapísal prorok Daniel asi 800 rokov vopred. * (Daniel, 11. kapitola) Po Zenóbiinej porážke Palmýra ešte určitý čas slúžila ako strategická základňa Rímskej ríše, ale už nikdy nezískala svoju niekdajšiu moc a lesk.

Ďalej smerom k Eufratu

Smerom na severovýchod, vzdialené asi na tri hodiny cesty autom cez púšť, je mesto Dayr az Zawr, kde možno vidieť mohutnú rieku Eufrat. Táto historická rieka pramení v horách východnej Anatólie (ázijská časť Turecka), do Sýrie vstupuje severne od Karkemiša a tečie na juhovýchod cez Sýriu do Iraku. Neďaleko irackých hraníc ležia pozostatky dvoch starovekých sýrskych miest.

Asi sto kilometrov juhovýchodne, v zákrute rieky Eufrat, ležia zrúcaniny starovekej pevnosti mesta Dura-Európos. Ešte o 25 kilometrov ďalej na juhovýchod sa nachádza miesto, kde ležalo mesto Mari. Toto kedysi prosperujúce mesto s čulým obchodným ruchom zničil v 18. storočí pred n. l. babylonský kráľ Chammurapi. Archívy jeho kráľovského paláca obsahovali najmenej 15 000 popísaných hlinených tabuliek — dokumentov, ktoré boli veľkým prínosom v oživení tejto minulosti.

Keď Chammurapiho oddiely zničili mesto, zvalili vrchnú časť hradieb a spodné priestory naplnili tehlami a zeminou. Vďaka tomu sa nástenné maľby, sochy, keramika a nespočetné množstvo ďalších artefaktov zachovali až do času, keď ich v roku 1933 odhalil francúzsky tím archeológov. Tieto nálezy možno vidieť v múzeách v Damasku a v Aleppe, ako aj v parížskom Louvri.

Staroveké mestá na severozápade Sýrie

Pozdĺž rieky Eufrat smerom na severozápad sa dostanete k mestu Aleppo (Halab). O meste Aleppo sa podobne ako o Damasku tvrdí, že patrí k najstarším nepretržite obývaným mestám na svete. Aleppské trhoviská, nazývané aj kryté bazáre, patria medzi najpôsobivejšie na Blízkom východe.

Južne od Aleppa je Tell Madrích, miesto, kde sa nachádzal staroveký mestský štát Ebla. Ebla bola vplyvným obchodným mestom, ktoré ovládalo severnú Sýriu v druhej polovici tretieho tisícročia pred n. l. Vykopávky tu odhalili pozostatky chrámu zasväteného babylonskej bohyni Ištar. Bol objavený aj kráľovský palác a v priestoroch jeho archívu sa našlo vyše 17 000 hlinených tabuliek. Artefakty z Ebly možno vidieť v múzeu v meste Idlib asi 25 kilometrov od tohto náleziska.

Na juhu sa na damaskej ceste nachádza Hama, biblický Chamat. (4. Mojžišova 13:21) Cez Hamu sa vinie rieka Orontes, vďaka čomu je to jedno z najkrajších miest Sýrie. Potom je tu Ras Šamra, miesto, kde sa nachádzalo staroveké mesto Ugarit. V treťom a druhom tisícročí pred n. l. bol Ugarit prosperujúcim prístavným mestom s prekvitajúcim obchodom, ktoré bolo presiaknuté uctievaním Baala a Dágona. Od roku 1929 francúzski archeológovia vykopali mnoho hlinených tabuliek a bronzových predmetov s nápismi, ktoré odhalili veľa o zvrátenom charaktere uctievania Baala. To nám pomáha lepšie porozumieť, prečo Boh prikázal vyhladiť Kanaančanov, ktorí Baala uctievali. — 5. Mojžišova 7:1–4.

Áno, v dnešnej Sýrii možno ešte stále vidieť stopy zaujímavej minulosti.

[Poznámka pod čiarou]

 [Mapa na stranách 24, 25]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

STREDOZEMNÉ MORE

‐‐ Hranice, ktoré sú však predmetom sporu

EGYPT

IZRAEL

JORDÁNSKO

LIBANON

SÝRIA

DAMASK

Barada

Orontes

Hama (Chamat)

Ugarit (Ras Šamra)

Ebla (Tell Madrích)

Aleppo (Halab)

Karkemiš (Džerablus)

Eufrat

Zenobia (Zajnab)

Dayr az Zawr

Dura-Európos

Mari

Palmýra (Tadmor)

IRAK

TURECKO

[Obrázky na strane 24]

Damask (dole) a Priama ulica (hore)

[Obrázok na strane 25]

Domy v tvare úľov

[Obrázok na strane 25]

Ugarit

[Obrázok na strane 25]

Hama

[Obrázok na strane 26]

Mari

[Obrázok na strane 26]

Aleppo

[Prameň ilustrácie]

© Jean-Leo Dugast/​Panos Pictures

[Obrázok na strane 26]

Kráľovský palác, Ebla

[Obrázok na strane 26]

Pastieri pri Zajnabe (Zenobia)

[Obrázky na strane 26]

Palmýra

[Obrázok na strane 26]

Eufrat pri meste Dura-Európos

[Pramene ilustrácií na strane 25]

Deti: © Jean-Leo Dugast/​Panos Pictures; domy v tvare úľov: © Nik Wheeler