Hlboko zakorenené príčiny, ďalekosiahle následky

„Bol som hladný a vy ste vytvorili komisiu, aby ste sa zaoberali mojím hladom. Bol som bez domova a vy ste zostavili správu o mojej vážnej situácii. Bol som chorý a vy ste usporiadali seminár o situácii znevýhodnených. Skúmali ste všetky aspekty mojej vážnej situácie, no ja som stále hladný, bez domova a chorý.“ — Neznámy autor.

HOCI svetové organizácie doteraz vynaložili už veľa úsilia na odstránenie podvýživy, výsledky nesplnili očakávania. Napríklad na Svetovom potravinovom summite, ktorý usporiadala Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) v roku 1996, bol stanovený cieľ znížiť do roku 2015 počet podvyživených ľudí vo svete o polovicu — asi o 400 miliónov. *

Je chvályhodné, že určitý pokrok sa dosiahol. Ale, žiaľ, FAO vo svojej nedávnej správe Stav potravinovej neistoty 2001 priznáva: „Je  zjavné, že tempo znižovania počtu podvyživených vo svete sa spomalilo.“ Zdá sa teda, že cieľ tohto summitu je stále nedosiahnuteľný. Ako pripúšťa správa, „počet podvyživených vo väčšine rozvojových krajín značne vzrástol“.

Prečo je také ťažké poraziť tohto nepriateľa? Aby sme našli odpoveď, najprv si môžeme podvýživu definovať a potom preskúmať jej ďalekosiahle následky i hlboko zakorenené príčiny.

Čo je príčinou podvýživy?

Podvýživu spôsobuje nedostatočný príjem výživných látok a obyčajne ju spúšťa kombinácia dvoch faktorov: (1) nedostatočný príjem bielkovín, kalórií, vitamínov a minerálnych látok a (2) časté infekcie.

Choroby ako hnačka, osýpky, malária a choroby dýchacích ciest značne zaťažujú organizmus a spôsobujú stratu výživných látok. Znižujú chuť do jedla a množstvo prijímanej potravy, a tak prispievajú k podvýžive. Na druhej strane podvyživené dieťa je náchylnejšie na infekcie. Tak vzniká začarovaný kruh, ktorý zvyšuje úmrtnosť následkom bielkovinovej podvýživy.

Prečo podvýživa viac hrozí deťom? Sú v období rýchleho rastu, ktorý si vyžaduje vyšší príjem kalórií a bielkovín. Z podobných dôvodov sú náchylné na podvýživu aj tehotné a dojčiace ženy.

Problém dieťaťa sa často začína už pred jeho narodením. Ak matka trpí podvýživou pred otehotnením a počas tehotenstva, dieťa bude mať nízku pôrodnú hmotnosť. Keď ho potom matka skoro prestane dojčiť a pridajú sa k tomu nesprávne stravovacie návyky a slabá hygiena, môže to viesť k podvýžive.

Nedostatok potrebných výživných látok spôsobuje, že dieťa prestáva rásť a správne sa vyvíjať. Veľa plače a je náchylné na choroby. Ako sa jeho stav zhoršuje, strata hmotnosti sa stáva zjavnejšou, oči a lupienok (mäkké miesto na temene hlavy) sú prepadnuté, koža a tkanivá strácajú pružnosť a zhoršuje sa schopnosť udržať telesnú teplotu.

Sú aj iné formy podvýživy. Aj tie môžu brzdiť rast detí. Taký účinok môže mať napríklad nedostatočný príjem minerálnych látok — hlavne železa, jódu a zinku — a vitamínov — hlavne vitamínu A. Detský fond OSN (UNICEF) uvádza, že nedostatok vitamínu A postihuje asi 100 miliónov malých detí na svete a spôsobuje slepotu. Nedostatok tohto vitamínu oslabuje tiež imunitný systém a znižuje odolnosť dieťaťa proti infekciám.

Ďalekosiahle následky

Podvýživa má na organizmus ničivý účinok — najmä u detí. Postihnutý môže byť každý orgán a systém tela — srdce, obličky, žalúdok, črevá, pľúca i mozog.

Rôzne štúdie ukázali, že spomalený rast u dieťaťa je spojený s narušeným duševným vývinom a so slabými výsledkami v škole a zníženými rozumovými schopnosťami. Jedna správa OSN označuje tieto následky za najvážnejšie dlhodobé následky podvýživy.

U podvyživených detí, ktoré prežijú, môžu následky pretrvávať až do dospelosti. Preto UNICEF vyjadruje rozhorčenie: „Decimovanie ľudskej inteligencie v takom rozsahu — z dôvodov, ktorým sa dá takmer úplne predísť — je nesmierne mrhanie, dokonca zločin.“ Dlhodobé následky podvýživy sú teda veľmi znepokojujúce. Nedávny výskum spája podvýživu v dojčenskom veku s náchylnosťou na také chronické choroby v dospelosti, ako je ochorenie srdca, cukrovka a vysoký krvný tlak.

Ako priznáva UNICEF, ťažká podvýživa nepredstavuje najvážnejší problém: „Viac ako tri štvrtiny všetkých úmrtí následkom podvýživy nesúvisia s ťažkou, ale s miernou podvýživou.“ ​(Kurzíva od nás.) Je pravdepodobné, že deti s miernou podvýživou budú trpieť dlhodobými zdravotnými následkami. Preto je veľmi dôležité rozpoznať u detí príznaky podvýživy, aby mohla byť nasadená správna liečba. — Pozri rámček na strane 7.

 Hlboko zakorenené príčiny

Ako už bolo spomenuté, priamou príčinou podvýživy je nedostatok potravy. Existujú však aj hlbšie príčiny — sociálne, ekonomické, kultúrne a environmentálne. Spomedzi nich je hlavným problémom chudoba, ktorá postihuje milióny ľudí, a to najmä v rozvojových krajinách. Chudoba však nie je iba príčinou, ale i následkom, pretože podvýživa znižuje výkonnosť ľudí, a tak chudobu ešte prehlbuje.

K podvýžive prispievajú aj iné faktory. Nedostatok poznatkov vedie k nesprávnym stravovacím  návykom. Ako sme už videli, svoju úlohu zohrávajú aj infekcie. Potom sú tu aj sociálne a kultúrne príčiny, napríklad nespravodlivé rozdeľovanie potravy a diskriminácia žien. Ženy často jedávajú „posledné a najmenej“ — to znamená po mužoch a menej než muži. Ženám sa tiež odopierajú príležitosti na vzdelanie, ktoré by im pomohlo lepšie sa postarať o deti.

Okrem toho environmentálne faktory spôsobujú pokles produkcie potravín. Medzi ne patria prírodné katastrofy a vojny. Podľa správy Stav potravinovej neistoty 2001 iba od októbra 1999 do júna 2001 bolo 22 krajín postihnutých suchom, 17 hurikánmi alebo záplavami, 14 občianskou vojnou alebo nepokojmi, 3 extrémne studenými zimami a 2 zemetrasením.

Prevencia a liečba

Ako sa dá liečiť podvýživa u detí? Ak dieťa trpí ťažkou podvýživou, zrejme bude najlepšie umiestniť ho do nemocnice, kde dostane počiatočnú liečbu. Podľa lekárskej príručky, ktorú vydala Svetová zdravotnícka organizácia, lekári by mali zvážiť stav dieťaťa a liečiť prípadné infekcie alebo dehydratáciu. S podávaním jedla začnú postupne, často najprv pomocou hadičky. Táto počiatočná fáza môže trvať až týždeň.

Potom nasleduje rehabilitácia. Dieťa opäť dostáva materské mlieko a je povzbudzované jesť čo najviac. Počas tejto fázy je dôležitá citová a fyzická stimulácia. Dobrá opatera a prejavy náklonnosti môžu pre vývoj dieťaťa urobiť až prekvapivo veľa dobrého. Teraz je vhodná príležitosť na to, aby bola matka poučená o tom, akú stravu má dieťaťu podávať a ako sa o dieťa starať po stránke hygieny, aby sa jeho stav opäť nezhoršil. Potom je dieťa z nemocnice prepustené. Je dôležité, aby matka chodila s dieťaťom do nemocnice na kontroly.

Ale najlepšia je evidentne prevencia. Preto vlády a mimovládne organizácie v mnohých krajinách zaviedli programy, ktorých cieľom je zabezpečiť chýbajúce potraviny alebo obohatiť stravu ľudí o výživné látky. Aj jednotlivé komunity mnohými spôsobmi prispievajú k prevencii podvýživy, napríklad tak, že organizujú vzdelávacie programy o výžive, chránia zdroje pitnej vody, stavajú latríny, udržiavajú čisté okolie, financujú očkovanie a dohliadajú na rast a vývin detí.

Ale čo môžu v prevencii podvýživy urobiť jednotlivci? Rámček na strane 8 obsahuje niekoľko užitočných návrhov. Odborníčka na výživu detí Georgina Toussaintová okrem týchto návrhov odporúča aj to, aby matka prišla na kontrolu s dieťaťom k lekárovi sedem dní po pôrode, po mesiaci a potom každý mesiac. Ak sa u dieťaťa prejavujú príznaky dehydratácie, silnej hnačky alebo horúčky, matka by mala vyhľadať odbornú zdravotnú pomoc.

Hoci tieto rady môžu prispieť ku skvalitneniu stravy detí, treba uznať, že podvýživa je veľkým problémom — takým veľkým, že jeho riešenie je nad ľudské schopnosti. Encyclopædia Britannica pripúšťa: „Zaistenie primeraného jedla a informácií o výžive pre všetkých ľudí však zostáva vážnym problémom.“ Existuje preto nádej, že tento „tichý zabijak“ bude niekedy odstránený?

[Poznámka pod čiarou]

 [Rámček na strane 7]

JE VAŠE DIEŤA PODVYŽIVENÉ?

Ako zdravotnícki špecialisti zisťujú, či je dieťa správne živené? Môžu analyzovať rôzne symptómy, pýtať sa na stravovacie návyky a môžu nariadiť, aby sa urobilo laboratórne vyšetrenie. No obvykle sa spoliehajú na dosť jednoznačné telesné miery. Dieťa odmerajú a odvážia a údaje porovnajú s tabuľkovými normami. To im pomáha určiť druh a závažnosť podvýživy.

Najdôležitejšími mierami sú hmotnosť, výška a obvod ramena. Porovnaním hmotnosti a veku sa dá zistiť stupeň podvýživy. Ak ide o ťažkú podvýživu, dieťa je zoslabnuté a veľmi chudé. Ochorenie sa považuje za ťažké, ak je hmotnosť dieťaťa viac ako 40 percent pod normálom. Ak je hmotnosť dieťaťa 10 až 40 percent pod normálom, ide o mierne ochorenie. Keď má dieťa na svoj vek veľmi malú výšku, môže ísť o chronickú podvýživu — dieťa je zakrpatené.

Najťažšími formami bielkovinovej podvýživy sú marazmus, kwashiorkor a kombinácia týchto dvoch foriem. Marazmus (postupné chradnutie) sa objavuje u dojčiat vo veku od 6 do 18 mesiacov. Prejavuje sa postupne ako chronický nedostatok kalórií a výživných látok a vyvíja sa ako následok nedostatočného dojčenia alebo používania veľmi zriedených náhrad materského mlieka. U dieťaťa je zjavná veľká strata hmotnosti. Dieťa má tak málo svalovej hmoty, že koža prilieha na kosti, a jeho rast je spomalený. Má starecký výraz, je podráždené a veľa plače.

Výraz kwashiorkor je prevzatý z jedného afrického nárečia a znamená „odsunuté dieťa“. To poukazuje na dieťa, ktoré matka predčasne odstaví a dojčí miesto neho jeho novonarodeného súrodenca. Kwashiorkor sa objavuje po odstavení, a hoci zahŕňa nedostatok kalórií, vzniká ako následok akútneho nedostatku bielkovín. Spôsobuje, že sa v tele hromadia tekutiny, a preto bruško dieťaťa je nafúknuté a končatiny sú opuchnuté. Niekedy sa tento stav prejaví aj na tvári, ktorá je potom okrúhla ako mesiac. Objavujú sa rany na koži a zmeny vo farbe a štruktúre vlasov. Deti choré na kwashiorkor majú zväčšenú pečeň, sú apatické a smutné. To bol aj prípad Erika spomenutého v úvode. Matka ho dojčila len prvý mesiac, potom mu dávala veľmi zriedené kravské mlieko. Keď mal tri mesiace, dostával zeleninové polievky a cukrovú vodu a starala sa o neho susedka.

Tretí typ bielkovinovej podvýživy má príznaky marazmu aj kwashiorkoru. Všetky tieto tri typy podvýživy sú smrteľné, ak sa včas neliečia.

[Rámček/obrázok na strane 8]

CHRÁŇTE SVOJE DIEŤA PRED PODVÝŽIVOU!

▪ Je nevyhnutné zlepšiť stravu matky. Tehotné a dojčiace ženy musia prijímať viac kalórií a bielkovín. Najmä bielkoviny pomáhajú pri tvorbe materského mlieka. Preto ak máte málo jedla, dajte prednosť ženám v plodnom veku a malým deťom.

▪ Pre malé dieťa je takmer vo všetkých prípadoch najlepšou potravou materské mlieko. Platí to najmä v prvých dňoch po narodení, pretože materské mlieko obsahuje protilátky, ktoré dieťa chránia pred infekciou. Zhruba počas prvých štyroch mesiacov poskytuje materské mlieko všetky výživné látky, ktoré dieťa potrebuje, aby mohlo správne rásť a vyvíjať sa.

▪ Medzi štvrtým a šiestym mesiacom už môže dieťa prijímať aj inú stravu, hoci materské mlieko zostáva hlavnou zložkou potravy. Postupne mu začnite dávať ovocie a zeleninu v kašovitej forme. Nech dieťa vyskúša najprv len jedno jedlo. O dva alebo tri dni, keď je už s jedlom oboznámené, dajte mu ochutnať iné jedlo. Pravda, často si to vyžaduje trpezlivosť a viacero pokusov, kým dieťa prijme nové jedlo. Keď také jedlo pripravujete, pamätajte na to, že všetko musí byť úplne čisté. Potraviny a nádoby dôkladne umyte.

▪ Medzi piatym a deviatym mesiacom už dieťa obyčajne potrebuje viac kalórií a bielkovín, než mu môže poskytnúť mlieko. Vytrvalo mu predkladajte nové pokrmy. Začať môžete s obilninovou a zeleninovou detskou výživou, neskôr to môže byť aj mäso a mliečne výrobky. Spočiatku by ste mali pokrm vždy prepasírovať, ale keď vek dieťaťa presiahne šesť mesiacov, stačí jedlo už len nadrobno nakrájať. Dochucovať jedlo soľou alebo cukrom nie je potrebné a ani sa to neodporúča.

▪ Po ôsmich mesiacoch už materské mlieko nie je základnou zložkou stravy dieťaťa, ale skôr doplnkom. Dieťa začína jesť takú stravu, akú aj ostatní členovia rodiny. Úzkostlivo by sa malo dbať na to, aby potrava bola čistá. Mali by ste ju nadrobno pokrájať, aby ju dieťa mohlo ľahšie požuť. K ideálnej strave patrí ovocie a zelenina, obilniny a strukoviny a mäso a mliečne výrobky. * Deti potrebujú najmä stravu bohatú na vitamín A. Ten obsahuje napríklad materské mlieko, tmavozelená listová zelenina a také oranžové a žlté ovocie a zelenina, ako je mrkva, mango a papája. Deti do troch rokov by mali jesť päť- alebo šesťkrát za deň.

▪ Pestrá strava v rôznych kombináciách poskytuje výživné látky, ktoré chránia vaše dieťa. Matka by sa mala zamerať na to, aby poskytla dieťaťu kvalitnú stravu, ale nemala by ho nútiť jesť, keď už nevládze, a nemala by mu jedlo ani odopierať, keď ešte chce jesť.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok]

Odborníci sa zhodujú na tom, že pre novorodencov je takmer vždy najlepšou stravou materské mlieko

[Prameň ilustrácie]

© Caroline Penn/​Panos Pictures

[Obrázok na strane 7]

Deti v Bhutáne jedia pri škole praženú pšenicu so zeleninou

[Prameň ilustrácie]

FAO photo/​WFP Photo: F. Mattioli

[Obrázok na strane 9]

Aj vy môžete podniknúť kroky na skvalitnenie stravy vášho dieťaťa

[Prameň ilustrácie]

FAO photo