Tragédia veľkého rozsahu

Erik * má šesť mesiacov, ale meria a váži sotva toľko ako dvojmesačné dieťa. Napriek takej nízkej váhe má opuchnuté nohy a tvár a nafúknuté bruško. Je bledý, jeho vlasy sú lámavé a matné a na koži má rany. Zdá sa veľmi podráždený. Keď lekár skúma Erikove oči, musí byť veľmi opatrný, lebo by mu mohol ľahko natrhnúť viečko. Erikov duševný vývin je pravdepodobne spomalený. Žiaľ, jeho prípad nie je ani zďaleka ojedinelý.

„PODPISUJE sa pod viac ako polovicu všetkých detských úmrtí na svete, čo je rozsah, ktorý sa nedá porovnať so žiadnou infekčnou chorobou od čiernej smrti. No nie je to infekčná choroba. Milióny tých, ktorí jej nepodľahnú, musia znášať jej ničivé následky — zmrzačenie, zníženú odolnosť proti chorobám, ale aj duševné postihnutie. Ohrozuje ženy, rodiny a v konečnom dôsledku aj životaschopnosť celých spoločností.“ — Stav detí vo svete, Detský fond OSN.

Aké ochorenie opisujú tieto slová? Podvýživu — zvlášť bielkovinovú podvýživu, ktorú Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) nazvala „tichým zabijakom“. Aký rozsah má táto tragédia? WHO tvrdí, že podvýživa „je spoluvinníkom v prípade najmenej polovice z celkového počtu 10,4 milióna detských úmrtí každý rok“.

Podvýživa zahŕňa široké spektrum chorôb, ktoré sú spôsobené nedostatkom jednej alebo viacerých výživných látok —  napríklad nedostatkom vitamínov a minerálnych látok. Naproti tomu mnohí trpia obezitou a inými chronickými chorobami následkom nesprávnej výživy. Avšak bielkovinová podvýživa „je jednoznačne najsmrteľnejšou formou podvýživy,“ uvádza WHO. Jej hlavnými obeťami sú deti do päť rokov.

Zamyslime sa na chvíľu nad Erikom spomenutým v úvode a nad miliónmi detí, ktoré trpia podvýživou. Tieto deti za svoj stav nemôžu a nemôžu ho ani zmeniť. Odborníčka na výživu detí Georgina Toussaintová pre časopis Prebuďte sa! povedala: „Tí, ktorí trpia a pykajú, nesú na tom najmenšiu vinu, a pritom sú najviac postihnutí.“

Niektorí sa azda domnievajú, že tomuto problému sa nedá vyhnúť — že jednoducho nie je dostatok potravín pre všetkých. Je paradoxné, že podľa WHO „dnes žijeme vo svete hojnosti“. Na zemi je viac než dosť potravín pre všetkých. Navyše podvýžive sa zo všetkých ľudských chorôb dá najľahšie predísť a jej liečba je najlacnejšia. Nevyvolávajú vo vás tieto fakty pocit rozhorčenia?

 Koho postihuje?

Podvýživou netrpia len deti. Podľa správy WHO z júla 2001 „podvýživa je veľmi rozšírená, postihuje takmer 800 miliónov ľudí — čo je 20 % všetkých ľudí v rozvojom svete“. To znamená, že ňou trpí každý ôsmy človek na svete.

Zatiaľ čo najväčší počet podvyživených ľudí žije v Ázii — hlavne v južnej a strednej —, najvyšší podiel podvyživených ľudí vzhľadom na počet obyvateľov má Afrika. Hneď za ňou nasledujú niektoré rozvojové krajiny v Latinskej Amerike a v karibskej oblasti.

A čo rozvinuté krajiny? Dá sa povedať, že tam podvýživa nie je? Nie. Ako uvádza správa Stav potravinovej neistoty vo svete 2001, podvýživou trpí 11 miliónov ľudí v priemyselných krajinách. Ďalších 27 miliónov podvyživených ľudí žije v takých krajinách v procese zmien, ako sú krajiny vo východnej Európe a republiky bývalého Sovietskeho zväzu.

Prečo je podvýživa takým vážnym problémom? Môže niečo už teraz zlepšiť podmienky podvyživených ľudí? Bude niekedy podvýživa z našej planéty odstránená? Týmito otázkami sa budú zaoberať nasledujúce články.

[Poznámka pod čiarou]

[Tabuľka/mapa na strane 4]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

KRAJINY, KTORÝCH OBYVATEĽOM HROZÍ NEDOSTATOČNÁ VÝŽIVA

VYSOKÉ RIZIKO

STREDNÉ RIZIKO

NÍZKE RIZIKO

BEZ RIZIKA ALEBO NEÚPLNÉ ÚDAJE

[Obrázok na strane 3]

Čakanie na potravinovú pomoc v Sudáne

[Prameň ilustrácie]

UN/​DPI Photo by Eskinder Debebe