Veľké sťahovanie v Afrike

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V KENI

ZEM duní dupotom milióna kopýt. Vzdúvajúca sa masa tiel sa valí vpred a zanecháva za sebou oblak červeného prachu. Črieda štíhlonohých zvierat sa vlní údoliami a kopcami, prechádza trávnatými pláňami a prekračuje rieky a bystriny. Postupuje ako veľká vlna, pričom za sebou zanecháva široké pásy trávy spasenej až po korene. Táto obrovská črieda bučiacich a uháňajúcich tvorov poskytuje pozorovateľovi divej prírody jeden z najveľkolepejších pohľadov na zemi — veľké sťahovanie pakoňa pásavého známeho aj ako antilopa gnu.

Africká záhrada Eden

Serengeti je divočina. Je to obrovská trávnatá plocha s rozlohou približne 30 000 štvorcových kilometrov, ktorá sa rozprestiera na území Tanzánie a Kene. Je pokrytá vrstvou bohatej vulkanickej pôdy,  ktorá vytvára ideálne podmienky na rast hustého trávnatého koberca. Miestami sú tu lesíky akácií, inde má zas krajina charakter savany s tŕnistými stromami, ktoré poskytujú lístie pasúcim sa sloním rodinám. Dlhými, pomalými krokmi savanou ladne prechádzajú čriedy žiráf.

Na niektorých miestach vyčnievajúce žulové skaly vyhladené vetrom a dažďom poskytujú ideálnu vyhliadku pre levy a leopardy. Rýchlo tečúce rieky, ktoré sa vinú krajinou, sú plné hrochov a krokodílov. Na otvorenom priestranstve možno vidieť okrem pasúcich sa pakoní mnohé ďalšie druhy antilop. Smädné zebry sa zhromažďujú pri jazierkach a z výšky pôsobia ako náhrdelníky z čierno-bielych korálikov. Po pláňach sa ladnými dlhými skokmi pohybujú rôzne druhy gaziel. Veľké čriedy svalnatých pabyvolov s masívnymi zahnutými rohmi sa pomaly pasú, pričom širokou papuľou odtrhávajú chumáče trávy.

V Serengeti je mnoho svoriek levov. Za dennej horúčavy leňošia v tieni stromov a kríkov a čakajú, kým sa neochladí, aby mohli ísť na lov. Vysoko na konároch stromov ležia natiahnuté takmer neviditeľné škvrnité leopardy maskované svetlom presvitajúcim cez lístie. Otvorená pláň je ideálnym miestom pre bleskové šprinty geparda. Keď sa ženie pláňami za korisťou, jeho štíhle telo akoby strácalo jasné obrysy.

Ekosystém Serengeti poskytuje priam rajské podmienky pre veľké množstvo zvierat, ktoré sú naozaj pastvou pre oči pozorovateľa. Ale jedným z najväčších divov zvieracej ríše sú obrovské čriedy pakoní.

Klaun plání

Odhaduje sa, že v Serengeti žije asi 1,5 milióna pakoní. Pakôň je zvláštny tvor s pretiahnutou hlavou a vysoko umiestnenými lesklými očami, ktoré sú pomerne ďaleko od seba. Rohy sa podobajú rohom kravy a mierne sa zatáčajú nadol a von a potom nahor. Chrbát sa zvažuje k zadnej časti, ktorá sa javí slabá a neúmerná vzhľadom na silné plecia a krk zvieraťa. Váhu ťažkého tela držia štíhle a dlhé nohy. Pakôň má dlhú belavú bradu, tmavú hrivu a chvost ako kôň, čo vytvára dojem, že je kombináciou viacerých zvierat.

 Pakone často šantia ako klauni. Vo veľkej čriede vydávajú zvuk pripomínajúci koncert tisícov žiab. Keď stoja na otvorenej pláni, zdá sa, akoby sa na okolitý svet pozerali zmätene a prekvapene.

Samec pakoňa sa občas preháňa po pláňach. Poskakuje pritom do strán a behá do kruhu. Komicky pohadzuje hlavou, vyhadzuje zadnými nohami, poskakuje a vykopáva kúdoly prachu. Niektorí odborníci hovoria, že cieľom tohto konania je zapôsobiť na samice alebo zastrašiť iných samcov ukážkou zdatnosti. No zdá sa, akoby sa pakôň chcel niekedy iba vyšantiť.

Rodia sa do nehostinného sveta

Keď príde ten správny čas, pakone privádzajú na svet mladé. Majú jedinečnú schopnosť navzájom zladiť čas rodenia tak, že 80 až 90 percent mláďat príde na svet v priebehu troch týždňov. V tom čase je v čriede tisíce bľačiacich pakoníkov. Matka si musí s mláďaťom rýchle vytvoriť puto. Keby sa totiž črieda splašila, mláďa by sa mohlo od matky oddeliť a samo by nemalo veľkú šancu prežiť.

Pakone sa rodia do nehostinného sveta plného číhajúcich dravcov. Pred pôrodom samice čakajú, kým nepominú všetky známky bezprostredného nebezpečenstva. Ale ak ich dravec prekvapí, vďaka neuveriteľnej schopnosti prerušia pôrod a utekajú. Pôrod dokončia neskôr, keď nebezpečenstvo pominie.

Zdá sa, že samo mláďa si inštinktívne uvedomuje nebezpečenstvo a už po niekoľkých minútach dokáže stáť. Po týždni je mladý pakôň schopný uháňať pláňami rýchlosťou 50 kilometrov za hodinu.

Čas na odchod

Pakone sa sťahujú cez Serengeti vo veľkých čriedach. Hlavným dôvodom ich masového presunu je dážď, ktorý prichádza v pravidelných cykloch. Na týchto obrovských trávnatých pláňach počas roka obyčajne vždy niekde prší.

Pakone potrebujú vodu denne a musia mať aj neustále dostatok trávy. Kým majú potravu a vodu,  zostávajú na mieste. Ale v období sucha začínajú pláne postupne vysychať a zdroje vody miznú. Čriedy nemôžu nečinne čakať na dážď. Musia ísť za ním.

Tam, kde prší, suché pláne rýchlo ožívajú. Za niekoľko dní vyraší z pôdy tráva a celá pláň sa zazelenie. Táto mladá tráva je veľmi výživná a plná vody — čo pakone veľmi priťahuje.

Zdá sa, že tieto tvory majú schopnosť aj na veľkú vzdialenosť zistiť, kde prší. Nikto nemôže s istotou povedať, ako vedia, že v inej časti Serengeti prší — či v diaľke vidia vysoké búrkové mraky, alebo cítia vlhkosť v suchom vzduchu. Nech už je to akokoľvek, ak majú čriedy prežiť, musia sa sťahovať — a to aj robia.

Nebezpečná cesta

Putovanie sa začína postupne. Pakone sú spoločenské tvory, a preto keď sa jedno zviera vydá určitým smerom, ďalšie sa prestanú pásť a idú za ním. Zakrátko sa celá črieda hrnie vpred poháňaná smädom a hladom. Zvieratá niekedy bežia. Inokedy sa zas vlečú v dlhom rade a v prašnej pôde vytvárajú hlboké koľaje.

Ich putovanie je plné nebezpečenstiev. Čriedu sledujú dravce, ktoré striehnu na pomalé, zranené alebo choré zvieratá. Pakone vstupujú do teritória jednotlivých svoriek levov, ktoré čakajú ukryté vo vysokej tráve. Levy vbehnú medzi pasúce sa zvieratá a tie sa v panike rozpŕchnu. Leopardy, gepardy, psy hyenovité a hyeny využívajú zas príležitosť vrhnúť sa na ktorékoľvek zviera, ktoré zaostane alebo sa zatúla od hlavnej čriedy. Keď je zviera mŕtve, objavia sa supy. Hašteria sa a bojujú o zvyšky, kým nenechajú holú kostru, ktorá na horúcom africkom slnku vybledne.

Hrozivou prekážkou, ktorú musí črieda prekonať, sú rýchlo tečúce rieky. Prechod cez rieku je pôsobivá udalosť. Tisíce zvierat skáče z vysokých brehov do vody. Väčšina z nich sa bezpečne dostane na druhý breh. Ďalšie odnesie prúd alebo ich chytia krokodíly, ktoré čakajú hneď pod hladinou. Pakone podnikajú túto nebezpečnú púť každý rok. Celá cesta môže mať okolo 3000 kilometrov.

Človek — najnebezpečnejší dravec

Po tisícročia sťahovanie pakoní človek nijako neovplyvňoval. Teraz je preň najväčšou hrozbou. V posledných desaťročiach sa vlády Tanzánie a Kene snažia zvieratá v Serengeti chrániť. No napriek tomu, že pakone sa sťahujú v rámci chránených hraníc národného parku, pytliaci nelegálne chytia a zabijú tisíce zvierat. Pytliaci vyzbrojení drôtenými pascami, jedovatými šípmi a puškami lovia tieto zvieratá na mäso a pre trofeje, na ktoré dychtivo čakajú kupci. Chránené oblasti stráži celá armáda strážcov zveri, ale územie Serengeti je také veľké, že je takmer nemožné dokonale ho ustrážiť. S rastom ľudskej populácie sa zvyšuje tlak na využívanie týchto úrodných trávnatých plání. Vyhradiť pre divú zver dostatočne veľkú plochu je ťažký a stále diskutovaný problém.

Kedysi sa po pláňach Severnej Ameriky preháňali milióny bizónov. Už ich niet. Niektorí majú obavu, že rovnaký osud čaká posledné veľké čriedy pakoní v Afrike. Bolo by smutné, keby sme boli jedného dňa svedkami zmiznutia takého úžasného divu prírody. Túžime po dni, keď pod Božou spravodlivou vládou budú ľudia žiť so zvieratami v dokonalej rovnováhe a v súlade. (Izaiáš 11:6–9) Dovtedy nás bude ďalej udivovať fascinujúci pohľad na veľké sťahovanie pakoní.

[Obrázok na strane 18]

Čriedy musia prejsť cez rýchlo tečúce rieky