Zlaté ovocie so zaujímavou minulosťou

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! NA FIDŽI

JE ROK 1789. Obrovským oceánom sa plaví 7-metrová otvorená loď s posádkou. Cestujúci sú zoslabnutí následkom hladu a sú aj vyčerpaní, lebo pre vysoké vlny a silný vietor museli niekoľko dní vylievať vodu z lode. Majú pred sebou ešte 5000 kilometrov plavby neznámym oceánom, v ktorom sú roztrúsené nebezpečné koralové útesy. Jedla majú málo — každý muž dostáva ako denný prídel 30 gramov chleba (lodných suchárov) a trochu vody. Zdá sa, že majú len malú nádej na prežitie.

V priebehu niečo vyše týždňa sa na lodi odohrá viacero udalostí. Dochádza k vzbure, niekoľkí muži sú vysadení do záchranného člna a jeden z nich je pri útoku domorodcov zabitý. Muži na člne zažívajú prudkú búrku a pri  ostrovoch, ktoré boli vtedy známe ako kanibalské ostrovy, len o vlások unikajú pred ľuďmi, ktorí ich naháňajú na kanoe.

Čo podnietilo týchto mužov, aby sa plavili do tejto odľahlej a nebezpečnej časti Južného Pacifiku — ďaleko od svojho rodného Anglicka, krajiny pekne upravených sadov a záhrad? Ich cieľom bolo získať vzácny chlebovník. Dovoľte nám vysvetliť, ako tento krásny strom a jeho výživné ovocie zohrali kľúčovú úlohu nielen v tomto príbehu, ale aj v skorších hrdinských objavných plavbách.

Možno ste už prišli na to, že v uvedenom príbehu sa hovorí o mužoch, ktorí prežili neslávne známu vzburu na lodi Bounty. Britská 215-tonová námorná loď Bounty pod velením kapitána Williama Bligha sa vydala z Anglicka na Tahiti. Po príchode do cieľa Bligh vzal na palubu lode skupinu veľmi nezvyčajných „cestujúcich“ — takmer 1000 mladých stromčekov chlebovníka. Keby sa podarilo previezť tieto rastliny v črepníkoch do ich nového domova v britských kolóniách v karibskej oblasti, ich výživné zlaté ovocie by finančne vynahradilo náklady na podniknutú cestu.

 Podnet na túto plavbu dal Sir Joseph Banks, keď britská vláda súrne potrebovala nový zdroj potravy pre otrokov pracujúcich na poliach s cukrovou trstinou. Banks, ktorý bol v tom čase poradcom v botanických záhradách v Kew neďaleko Londýna v Anglicku, sa už predtým plavil ako botanik na lodi kapitána Jamesa Cooka na objavnej plavbe Tichým oceánom. On i Cook predpokladali, že chlebovník by sa dal dobre využiť.

Hoci Banks teraz osobne nesprevádzal Bligha, vypracoval pokyny, ako sa treba o tieto rastliny na palube počas dlhej cesty cez oceán starať. Pozornosť venoval zvlášť potrebe sladkej vody. Niektorí pisatelia predpokladajú, že pozornosť venovaná stromom a štedrý prídel vody pre ne — na úkor posádky — boli tou poslednou kvapkou, ktorá spôsobila, že už aj tak nespokojní muži sa vzbúrili. Zavčas rána 28. apríla 1789 vysadili pri pobreží Tongy pod hrozbou smrti Bligha a 18 mužov, ktorí mu boli verní, do záchranného člna. Ostatných „spolucestovateľov“ — chlebovníky — hodili škodoradostní vzbúrenci pravdepodobne cez palubu a nechali ich napospas vode.

Bligh však bol mužom, ktorý sa len tak ľahko nevzdal. Vydal sa na cestu, ktorú možno nazvať „najslávnejšou výpravou na otvorenom člne v dejinách námorníctva“. Sedem úmorných týždňov sa plavil na malom člne vyše 5800 kilometrov na severozápad cez súostrovie Fidži až k východnému pobrežiu Nového Holandska (Austrálie) a ďalej do bezpečia na ostrov Timor.

Po návrate do Anglicka mu bolo zverené velenie na iných dvoch lodiach, na ktorých sa vrátil na Tahiti po nové chlebovníky. Tentoraz,  v roku 1792, sa mu podarilo dopraviť približne 700 týchto „cestovateľov“ v črepníkoch do karibskej oblasti na ostrovy Svätý Vincent a Jamajka. Chlebovníkom sa tu dodnes darí — vo svojich zelených korunách prinášajú zlatú úrodu.

Hoci Blighova výprava je určite hrdinským príbehom o prežití a objavnej plavbe, je len jednou z posledných kapitol histórie chlebovníka. Keby mohol chlebovník hovoriť, porozprával by nám príbehy o veľkých objavných plavbách, na ktorých sa pred tisícami rokov plavil so starovekými námorníkmi!

Dávne námorné plavby chlebovníka

Archeológovia hovoria o viacerých migračných vlnách v západnom Pacifiku. Posledná z nich sa začala okolo roku 1500 pred n. l. * Ľudia z lokality Lapita v juhovýchodnej Ázii sa na kanoe s dvojitým trupom sťahovali na územia, ktoré sú dnes známe ako Indonézia, Nová Guinea, Nová Kaledónia, Vanuatu a Fidži, ako aj ďalej do stredného Pacifiku. Vzhľadom na to, že medzi niektorými ostrovmi sa museli plaviť stovky kilometrov po otvorenom mori, tieto plavby boli naozaj pozoruhodným výkonom v navigácii.

Do ich kanoe s dvojitým trupom, ktoré bolo skonštruované na plavbu po mori, sa zmestilo veľké množstvo ľudí, ako aj domáce zvieratá, zásoby jedla a rôzne semená, odrezky rastlín a stromov i rastliny v črepníkoch. Ako sa títo ľudia plavili cez Pacifik, objavovali a zaľudňovali ostrovy Melanézie, Polynézie a Mikronézie na severe až po Nový Zéland na juhu. Okolité oblasti zaplavili ako prílivová vlna. Napokon sa dostali až na Veľkonočný ostrov a Havajské ostrovy. * Kamkoľvek sa plavili, ich významným „spolucestovateľom“ bol odolný chlebovník.

Mnohostranne použiteľný a výživný

Dnes si ľudia na Fidži, ako aj v mnohých iných častiach sveta veľmi cenia chlebovník ako výživné a lacné jedlo. Niektoré druhy chlebovníka sú odolné a dokážu prinášať úrodu aj tri razy do roka, a to až počas 50 rokov, i keď počasie nie je vždy ideálne. Plody majú chlebovú konzistenciu a rôzne odrody majú rôznu príchuť. Ich chuť sa však obyčajne opisuje ako niečo medzi chlebom a zemiakom. Dajú sa variť, dusiť, piecť aj smažiť a často sa z nich robí dezert. Možno ich vysušiť a pomlieť na múku. Keď sa dužina nechá vykysnúť, možno ju skladovať aj niekoľko rokov.

Do listov chlebovníka možno zabaliť napríklad ryby alebo kura, aby nevyschli a nestratili svoju chuť, keď z nich pripravujete jedlo. Aj vylúpané semená sa dajú jesť a chutia ako oriešky. Niekedy sa zo stromu zbiera aj miazga, ktorú deti rady žujú ako žuvačku. Chlebovník má naozaj mnohostranné využitie! Nie je ťažké pochopiť, prečo si ho niektorí obyvatelia tichomorských ostrovov tak obľúbili.

Ledua, ktorá žije na Fidži, hovorí, že pri zmienke o chlebovníku sa jej vynoria príjemné i menej príjemné spomienky z detstva. Jej rodina mala pri dome päť veľkých chlebovníkov. Leduinou prácou bolo hrabať ich lístie — túto prácu však nemala rada. Na druhej strane po príchode zo školy často zbierala so svojimi súrodencami plody chlebovníkov, prechádzala od domu k domu a snažila sa čo najviac z nich predať. Jej rodičia potom zo získaných prostriedkov kupovali veci, ktoré potrebovali pri návšteve kresťanských zjazdov — jedlo, lístky na autobus alebo nové topánky.

Možno žijete v časti zeme, kde sa dnes nachádza tento veľký „cestovateľ“ so vznešene znejúcim menom Artocarpus altilis. Možno ste predtým toto úžasné stvorenie nepovažovali za niečo cenné a krásne. V mysliach mnohých ľudí v oblasti Pacifiku sa však slovo chlebovník spája s pozoruhodným výkonom v navigácii a s objavnými plavbami — jednak ľudí z lokality Lapita a jednak kapitána Bligha.

[Poznámky pod čiarou]

[Rámček/obrázok na strane 25]

Strom, ktorý dáva mnoho darov

Chlebovník je mohutný vždyzelený strom. Jeho domovom sú malajské lesy. Patrí do čeľade morušovitých, a tak je príbuzným figovníka a moruše. Môže narásť až do výšky 12 metrov a vyháňa prízemné výhonky, ktoré možno odrezať a zasadiť. Chlebovník vytvára samčie a samičie kvety v oddelených súkvetiach. Opelenie kvetov i roznášanie semien závisí vo voľnej prírode od malých netopierov živiacich sa ovocím. Po odkvitnutí sa na strome objavujú veľké, guľaté alebo oválne plody veľkosti približne malého melóna, ktoré sú zvonka zelené a vnútri majú krémovú až zlatožltú farbu.

Chlebovník má tiež veľmi veľké, lesklé tmavozelené listy, ktoré poskytujú vyhľadávaný tieň v páľave tropického slnka. Jeho mäkké ľahké drevo sa používa pri výrobe nábytku a kanoe. Zo spodnej časti kôry sa niekedy vyrába druh tkaniny, ktorý je v oblasti Pacifiku známy ako tkanina tapa. Mliečnu miazgu možno použiť ako impregnačnú látku a na niektorých miestach ľudia používajú tento latex pri ošetrení zlomenín, či dokonca ako lep na chytanie vtákov.

[Obrázok na strane 24]

Maľba Roberta Dodda zobrazujúca vzburu na lodi „Bounty“

[Prameň ilustrácie]

National Library of Australia, Canberra, Australia/​Bridgeman Art Library

[Obrázky na strane 26]

Chlebovník možno pripraviť na rôzne spôsoby