Muž, ktorý si zvolil poslúchať Boha

V TEMNÝCH dňoch roku 1937, keď rozličné ideológie spôsobovali v mnohých európskych krajinách napätie, praví kresťania stáli pred neľahkou voľbou. Budú poslúchať Boha, alebo ľudí? (Skutky 5:29) Mladí muži vo veku, v ktorom podliehali brannej povinnosti, vedeli, že poslušnosť Bohu by ich mohla stáť život.

Španiel Antonio Gargallo mal 19 rokov, keď stál pred takouto voľbou. Občianska vojna v Španielsku sa ťahala už asi rok, keď dostal povolávací rozkaz, aby nastúpil do nacionalistickej armády generála Franca. V predchádzajúcom roku sa Antonio dal pokrstiť ako Jehovov svedok, a tak už poznal biblickú radu, že Boží služobníci majú zostať neutrálni a nemajú sa ani učiť bojovať. (Izaiáš 2:4; Ján 17:16) Nebol ochotný stať sa vojakom a zabíjať svojich krajanov, a tak sa pokúsil utiecť do Francúzska. Bol však zatknutý a odvedený do kasární v Jace v provincii Huesca blízko francúzskych hraníc.

Vojenský tribunál mu dal len dve možnosti: Buď sa chopí zbrane, alebo bude popravený. Antonio sa rozhodol poslúchať Boha. Krátko predtým ako bol popravený, napísal svojej matke a sestre, ktoré neboli Jehovovými svedkyňami, takýto list:

„Bol som zatknutý a bez vypočúvania odsúdený na smrť. Dnes v noci opustím život tu na zemi. Nesmúťte ani neplačte... pretože som poslúchol Boha. V skutočnosti nestrácam tak veľa, pretože ak to bude Božia vôľa, dostanem nový a lepší život... Blíži sa moja posledná hodina, ale ja cítim úplný pokoj. Naposledy Vás objíma Váš syn a brat, ktorý Vás veľmi miluje.“ *

Traja vojaci uviedli, že cestou na popravu Antonio spieval piesne na Jehovovu chválu. Takéto obete si Boh i jeho Syn všímajú. Môžeme si byť istí, že verní kresťania, ako bol aj Antonio, dostanú odmenu tým, že budú vzkriesení. — Ján 5:28, 29.

[Poznámka pod čiarou]