Pozorujeme svet

Polárne medvede na ‚tenkom ľade‘

„Existenciu polárnych medveďov vážne ohrozuje otepľovanie atmosféry,“ uvádza sa v nemeckých novinách Nassauische Neue Presse, ktoré priniesli reportáž o jednej štúdii Svetového fondu na ochranu prírody (WWF). Podľa WWF sa v dôsledku teplejšieho počasia zmenšuje množstvo arktického morského ľadu alebo ľadovej triešte, čo je hlavný biotop a lovný revír polárnych medveďov. Odborníci hovoria, že priemerná teplota vzduchu v Arktíde „stúpla za posledných 100 rokov o 5 stupňov [Celzia]“. Okrem toho „plocha ľadovej triešte sa za posledných 20 rokov zmenšila o 6 percent“ a „do roku 2050 možno očakávať 60-percentné zmenšenie plochy morského ľadu v letnom období“. Menšia plocha morského ľadu a dlhšie obdobia bez ľadu oberajú polárne medvede o príležitosti na lov a na vytvorenie potrebných tukových rezerv. Najviac sú postihnuté gravidné samice a medvieďatá. V niektorých oblastiach ‚neprežije stále sa predlžujúce obdobie bez ľadu ani polovica mláďat,‘ uvádza sa v novinách. Medvede ohrozuje aj „lov, toxické látky a znečistenie ropou“.

 Eukalypty rušia signál mobilných telefónov

„V mnohých častiach [štátu Nový Južný Wales] je výkon vykrývačov pre mobilnú sieť často oveľa horší než výkon porovnateľných vykrývačov v Európe a Spojených štátoch,“ uvádza sa v austrálskych novinách Sydney Morning Herald. Problém je najvýraznejší pozdĺž rieky Murray na juhu štátu. Hoci oblasť je pomerne plochá, „je neslávne známa výpadkami hovorov alebo tým, že hovor ani nie je možné nadviazať“. Podľa reportáže sú vinníkom zrejme „husté porasty eukalyptov pozdĺž rieky“. Riaditeľ jednej telekomunikačnej firmy Roger Bamber „je presvedčený, že tvar, veľkosť a množstvo vody v eukalyptových listoch zohráva nejakú úlohu v tom, že sú schopné pohlcovať vysokofrekvenčné žiarenie mobilných telefónov oveľa účinnejšie ako listy iných stromov,“ uvádza sa v novinách.

Transfúzie krvi môžu poškodiť pľúca

„Ľudia, ktorí prijmú krvné produkty, zvlášť produkty obsahujúce plazmu, môžu sa vystaviť nebezpečenstvu vzniku akútneho poškodenia pľúc súvisiaceho s transfúziou,“ uvádza sa v časopise FDA Consumer, ktorý vydáva americký Úrad pre potraviny a liečivá. Ak sa tento stav nerozpozná a správne nelieči, môže viesť k smrti. „Toto poškodenie môže nastať, keď protilátky bielych krviniek v darcovej krvi reagujú s bielymi krvinkami príjemcu a zapríčinia zmenu v pľúcnom tkanive, takže do pľúc začne prenikať voda. Darcovia, ktorých krv spôsobuje toto poškodenie, sú zvyčajne spomedzi žien s viac ako dvoma deťmi alebo sú to darcovia, ktorí dostali viacero transfúzií.“ Príznakmi poškodenia „je horúčka, dýchavica a pokles tlaku krvi. Na röntgenových snímkach sú pľúca príjemcu [transfúzie] často úplne biele.“

Otrávené včely

„Budeme ešte o desať rokov môcť jesť francúzsky med?“ pýta sa francúzsky časopis Marianne. Každú jar sú otrávené milióny včiel, čo spôsobilo, že národná produkcia medu klesla zo 45 000 ton v roku 1989 na 16 000 ton v roku 2000. Istý včelár stratil za jediný týždeň všetkých 450 včelstiev — 22 miliónov včiel. Mnohí producenti medu pripisujú vinu chemikáliám používaným v poľnohospodárstve, najmä nelegálne dovážaným lacnejším a silnejším prostriedkom. Niektorí poľnohospodári dokonca zvyšujú účinok chemikálií tak, že pridávajú motorový olej alebo bieliaci prostriedok! Ak sa nič nepodnikne, „je tu riziko, že francúzsky med sa stane len súčasťou folklóru,“ píše sa v časopise.

Deti nemajú istotu v otázke smrti

„Myslíte, že keď raz človek zomrie, môže znovu ožiť?“ Túto otázku položil profesor Hiroši Nakamura zo Ženskej univerzity v Japonsku 372 žiakom z druhého stupňa základnej školy. Jedna tretina odpovedala kladne a ďalšia tretina nemala v tejto otázke istotu, píše sa v tokijských novinách Sankei Šimbun. „Táto predstava môže pochádzať z počítačových hier, v ktorých aj keď hrdina zomrie, stačí stlačiť reset a začať všetko od nuly,“ píše sa v novinách. Podľa slov profesora Nakamuru z prieskumu „vyplýva, že mnoho žiakov dokonca aj na druhom stupni základnej školy nechápe presne, čo je smrť“. Profesor odporúča rodičom, aby učili deti o smrti tak, že im dovolia zažiť smrť domáceho miláčika a navštíviť zomierajúcich príbuzných.

Európa bez detskej obrny

Pre 870 miliónov ľudí žijúcich v európskom regióne je potvrdenie z júna 2002 o tom, že táto oblasť je bez detskej obrny, „v tomto tisícročí najvýznamnejším míľnikom v oblasti zdravia verejnosti,“ uvádza Svetová zdravotnícka organizácia. V európskom regióne, v ktorom je 51 štátov, „sa už viac ako tri roky nevyskytla domáca forma detskej obrny“. Tento stav je výsledkom 14-ročného projektu, ktorého cieľom bolo koordinovane celoštátnymi imunizačnými kampaňami odstrániť obrnu. Túto chorobu sa už podarilo odstrániť v Severnej a Južnej Amerike a v západnej časti Tichomoria. Obrnu spôsobuje istý vírus napádajúci nervový systém; je veľmi infekčná a môže spôsobiť úplné ochrnutie, dokonca smrť. V súčasnosti je možné jej predchádzať, ale nie je možné ju liečiť.

Kritický nedostatok vody

„Ak sa okamžite niečo nepodnikne, do roku 2032 bude viac ako polovica svetovej populácie trpieť nedostatkom vody, čo bude mať vážne zdravotné následky,“ píše časopis BMJ (predtým British Medical Journal). Z jednej správy Organizácie Spojených národov vyplýva, že hoci počet ľudí, ktorí majú čistejšiu vodu, „vzrástol zo 4,1 miliardy v roku 1990 na 4,9 miliardy v roku 2000, v rozvojovom svete je ešte stále 1,1 miliardy ľudí, ktorí nemajú prístup k bezpečnej pitnej vode. Až 2,4 miliardy ľudí v súčasnosti nemá primerané hygienické zariadenia.“ To vedie „každoročne k štyrom miliardám prípadov hnačky a k 2,2 milióna prípadov úmrtia“, nehovoriac už o utrpení, ktoré ľuďom spôsobujú črevné parazity, schistozomiáza a trachóm.

Náhradná koža

Koža je najväčší orgán tela a je prvou obrannou líniou proti choroboplodným organizmom, dehydratácii a podchladeniu. Preto ľudia s popáleninami a diabetici s otvorenými vredmi sú vo veľkom nebezpečenstve. Ako náhrada sa bežne používa koža mŕtvych ľudí, ale tej je nedostatok. Ďalšou nevýhodou je, že takými transplantátmi sa môžu prenášať choroby alebo ich môže telo príjemcu odmietnuť. V novinách The News, ktoré vychádzajú v meste Mexiko, sa píše, že na štepy pacientom so zraneniami, ktoré sa ťažko hoja, sa úspešne používa biomateriál získaný z tenkého čreva prasiat. Je zaujímavé, že používaná časť prasacieho čreva, takzvaná submukóza tenkého čreva, sa veľmi podobá na ľudskú kožu a je jej dostatok. Jorge Olivares, ktorý sa venuje rekonštrukčnej chirurgii a uskutočňuje experimenty s touto náhradnou kožou, uvádza: „Pacientom, ktorých som liečil, nezostali skoro žiadne jazvy a bežne sa im rany hojili za niekoľko týždňov. Najlepšie je to, že pacientom takmer okamžite ustúpili bolesti a zápal.“

Štvormesačná plavba do neznáma

Tauaea Raioaoa, 56-ročný rybár, prežil štyri mesiace vydaný napospas moru v južných častiach Tichého oceánu. Túto správu uviedli tahitské noviny Les Nouvelles de Tahiti. Z Tahiti vyplával 15. marca 2002 „na palube malého zeleného osemmetrového člna s názvom ‚Tehapiti‘, ale neďaleko od pobrežia Tahiti sa mu pokazil motor“. Po 1200-kilometrovej plavbe do neznáma ho 10. júla zachránili blízko Aitutaki, jedného z Cookových ostrovov. Mal o 20 kilogramov menej, než keď vyplával. Skúsený a vynachádzavý rybár Raioaoa prežil vďaka tomu, že „jedol surové alebo sušené ryby a zbieral dažďovú vodu do vedra a nádoby na chladenie jedla“.