Záhada  Cahokie

KEBY ste mali vymenovať niektoré historické mestá, ktoré by ste spomenuli? Rím, Londýn, Paríž? A čo Cahokia? ‚Cahokia?‘ možno sa spýtate. Áno, Cahokia — mesto situované v štáte Illinois, 13 kilometrov východne od St. Louis (štát Missouri, USA). * Toto veľké, dobre navrhnuté a vysoko rozvinuté mesto bolo 500 rokov významným mestom amerických Indiánov. Na vrchole svojho rozkvetu, okolo roku 1150 n. l., bola Cahokia väčšia, ako bol v tom čase Londýn alebo Rím.

Podľa jedného zdroja bola Cahokia, ktorá zaberala územie približne 13 štvorcových kilometrov, „nepochybne najväčším prehistorickým mestským centrom severne od Mexika“. (Encyclopedia of North American Indians) Okrem toho pozdĺž celého údolia rieky Mississippi sú pozostatky hlinených násypov a mohýl — tichých svedkov toho, že tu kedysi existovala prosperujúca civilizácia. St. Louis malo dokonca prezývku Mesto mohýl, predtým než sa rozširovaním mesta zničilo 26 násypov, ktoré sa nachádzali na jeho území.

Chránená kultúrna pamiatka

Niektorí Indiáni považujú Cahokiu za kolísku mnohých indiánskych kmeňov. Jedna kniha uvádza, že „z potomkov mississippských staviteľov mohýl pochádzajú Čikasovia, Seminolovia a Čoktovovia“. (The Native Americans) Iný zdroj uvádza, že títo stavitelia mohýl boli predkami Kríkov, Čerokíov, Načezov a iných.

Pôvodne bolo v Cahokii 120 hlinených násypov a mohýl. Ale teraz ich tu po mnohých rokoch obrábania pôdy a urbanizácie zostalo len 80. Šesťdesiatosem z nich je dnes súčasťou náleziska, ktoré má rozlohu 890 hektárov.

Od roku 1925 je Cahokia chránená ako kultúrna pamiatka štátu Illinois. A v roku 1982 Organizácia Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru vyhlásila násypy a mohyly v Cahokii za súčasť Svetového dedičstva pre ich dôležitosť v porozumení ranej histórie Severnej Ameriky.

Prečo práve tu?

Už v roku 700 n. l. bola oblasť v okolí Cahokie obývaná Indiánmi neskorej lesnej kultúry. Ale násypy sa začali stavať až asi o 200 rokov neskôr. Prečo bola Cahokia postavená práve tu? Z rovnakých dôvodov, z akých bolo neďaleko odtiaľto postavené mesto St. Louis. Toto miesto sa nachádza na úrodnom riečnom záplavovom území blízko sútoku troch veľkých riek — Mississippi, Missouri a Illinois.

Rieky a ich prítoky boli plné rýb a sťahovavého vodného vtáctva. Okolité lesy neposkytovali len drevo, ale aj lovnú zver; spomedzi nej treba spomenúť najmä jeleníka virgínskeho — hlavný zdroj mäsa. Iné prírodné zdroje, napríklad čadič, červený oker, galenit a žula, pochádzali z neďalekej plošiny Ozark. A blízke prérie poskytovali množstvo vysokej trávy, ktorá sa používala na stavbu domov a iných stavieb pre obyvateľov, ktorých vrcholný počet bol asi 20 000 alebo viac. Na záplavovej nížine rástlo veľké množstvo plodín vrátane kukurice, amarantu, tekvice, dýň a slnečnice. Cahokijčania mohli zbierať aj pekanové orechy, černice a divo rastúce slivky. Navyše rieky im umožňovali plaviť sa za obchodom všetkými smermi, a Cahokijčania obchodovali naozaj vo veľkom. Mušle z Mexického zálivu, meď od severoamerických Veľkých jazier a sľuda z Appalačských hôr — to všetko sa našlo v Cahokii.

Život a presvedčenie Cahokijčanov

V návštevnom stredisku pri nálezisku je výjav v životnej veľkosti, ktorý zobrazuje každodenné činnosti v Cahokii, medziiným sťahovanie kože z jeleňa a mletie kukurice. Vedomosti o pestovaní kukurice a tiež prístup k ostatným prírodným zdrojom boli základným kameňom cahokijskej civilizácie.

Jeden archeológ opísal Cahokiu ako „severoamerický Jeruzalem“, pretože sa zdá, že náboženstvo malo vplyv na každú zložku jej spoločnosti. Iný zdroj uvádza, že „Cahokia bola na svojom vrchole (1000–1150 A. D.) sídlom vysoko centralizovanej teokracie“. Artefakty, ktoré  sa tu našli, naznačujú, že v mysli Cahokijčanov boli náboženstvo a spoločnosť neoddeliteľne späté. Podľa jednej knihy „sa ich svet skladal z protichodných síl — temnoty a svetla, poriadku a anarchie, dobra, ktoré bolo odmeňované, a zla, ktoré sa trestalo“. — Cahokia—City of the Sun (Cahokia — mesto slnka).

Cahokijčania verili v život po smrti. Preto mŕtvych pochovávali dôstojne a pohreb často sprevádzal pompézny obrad, najmä ak išlo o ľudí spomedzi elity. Niektoré mohyly mali zrejme podobnú úlohu ako pyramídy egyptských faraónov.

Prehliadka mohýl

Pozrime sa na mohyly bližšie. Hoci sa líšia tvarom i veľkosťou, všetky sú urobené z hliny, ktorá bola privezená na staveniská v košoch. Odhaduje sa, že takýmto spôsobom bolo prevezených približne jeden a pol milióna kubických metrov pôdy!

Existujú tri typy mohýl a násypov: podlhovasté strechovité násypy, ktoré mohli slúžiť ako orientačné značky, hoci niektoré obsahovali hroby; kužeľovité mohyly, ktoré mohli takisto slúžiť na pochovávanie; a ploché násypy, ktoré sú vysoké od jedného do 30 metrov a slúžili ako  základy na stavbu budov. Na vrchole plochých násypov boli často chrámy, zasadacie siene alebo obydlia privilegovanej vrstvy.

Všimnime si najprv mohylu označenú ako Mohyla 72, ktorá bola postavená na vrchole troch menších pohrebných mohýl. Je 43 metrov dlhá, 22 metrov široká a ani nie 2 metre vysoká. V porovnaní s ostatnými mohylami nie je príliš veľká, ale skrývala neuveriteľné množstvo vzácnych artefaktov, ktoré vrhli svetlo na Cahokiu. Bola v nej hrobka jedného muža, zrejme popredného vodcu, súdiac podľa takmer 20 000 koráľov z mušlí z Mexického zálivu, ktoré boli pod ním porozkladané. Navyše s ním boli pochované hrobové dary vrátane 800 hrotov na šípy, 15 miskovitých kameňov, ktoré sa používali pri indiánskych hrách, veľké množstvo sľudy a hruda medi. Do tohto hrobu bolo pochovaných aj okolo 300 ďalších ľudí, väčšinou mladých žien — mnoho z nich zrejme ako ľudské obete.

 Mníchova mohyla — čím je taká výnimočná?

Poďme teraz na sever cez centrálne námestie Cahokie k Mníchovej mohyle. Je pomenovaná po trapistických mníchoch, ktorí začiatkom 19. storočia žili v jej blízkosti a urobili si na nej záhradu. Je to najväčší násyp v Cahokii a má tvar zrezanej pyramídy so štyrmi terasami v rôznych úrovniach. Bola postavená až v 14 fázach a predpokladá sa, že jej výstavba prebiehala v období rokov 900 až 1200 n. l. Jej základňa pokrýva plochu približne 6 hektárov, „väčšiu, ako má základňa ktorejkoľvek pyramídy v Egypte alebo v Mexiku“. Vypína sa do výšky asi 30 metrov a dlhá je viac ako 300 metrov, čím je najväčšou predkolumbovskou hlinenou stavbou na západnej pologuli. Na južnej strane Mníchovej mohyly je dlhá naklonená plošina, ktorá vedie k plochým terasám. Vykopávky naznačujú, že na tejto naklonenej plošine boli pôvodne schody.

Na vrchol týchto schodov nebolo dovolené vystúpiť žiadnemu radovému občanovi. Navrchu stála veľká budova — príbytok vládcu Cahokie, náčelníka známeho pod menom Veľké slnko. Podľa jednej knihy „na tomto mieste náčelník a jeho kňazi pravdepodobne vykonávali náboženské rituály a administratívne povinnosti, prezerali si odtiaľto svoje panstvo a prijímali tu poslov z iných oblastí“. (Cahokia—City of the Sun) Z tohto vyvýšeného miesta mohol náčelník pozorovať rôzne obecné budovy — zasadacie siene, sýpky, sklady potravín, sauny, márnice a obydlia občanov.

Náčelník mohol tiež kontrolovať palisády s početnými rozhľadňami, ktoré obkolesovali mesto. Približne trojkilometrová hradba palisád bola trikrát prestavaná a na každú prestavbu bolo potrebných až 20 000 stromov. Niektorí archeológovia sa nazdávajú, že táto hradba slúžila ako sociálna bariéra. Ale bola zrejme postavená aj na obranu. Avšak otázka, kto mohol byť nepriateľom Cahokijčanov, zostáva záhadou.

Čo sa stalo s Cahokijčanmi?

Je tu ešte jedna záhada, ktorá zostáva nevyriešená. Okolo roku 1500 n. l. už bola Cahokia opustená. Čo sa stalo? Existuje množstvo teórií. Doterajšie vykopávky nesvedčia o žiadnej epidémii, invázii ani prírodnej katastrofe. Možno nejaká kombinácia faktorov, azda aj klimatická zmena a odlesňovanie, vyvolala sucho, hlad a spoločenský prevrat.

Niektorí vedci sú presvedčení, že Cahokia trpela mnohými sociálnymi neduhmi, ktoré postihujú aj dnešné mestá — znečistením, preľudnením, nedostatočnou likvidáciou odpadu a možno dokonca občianskym konfliktom. No keďže tu nemáme Cahokijčanov, aby opísali svoj spôsob života, mnoho záhad nám zostáva nezodpovedaných.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček/obrázky na stranách 14, 15]

AKO SA ZRODILA CAHOKIA?

O pôvode cahokijskej civilizácie existuje veľa dohadov a odborníci nemajú na túto otázku jednotný názor. Francis Jennings, bývalý riaditeľ Strediska histórie amerických Indiánov Newberryho knižnice, je presvedčený, že raní kolonisti z Mezoameriky priniesli do údolia rieky Mississippi kukuricu a svoju architektúru. Napísal: „Kolonisti získali nad domácimi kmeňmi v údolí Mississippi takú očividnú obchodnú prevahu, že jej rozsah na mape veľmi pripomína ríšu. Z Mezoameriky si priniesli zvyk stavať zrezané pyramídy a umiestňovať na najvyššie plošiny chrámy a administratívne stavby.“

No Francis Jennings pripúšťa, že veľa faktov zostáva nejasných. „Archeológovia polemizujú o tom, či Mississippčania boli skutočne kolonistami z Mexika. V tejto otázke sú veľmi váhaví a nie sú schopní ponúknuť nejakú presvedčivú alternatívu.“

George E. Stuart v knihe Ancient Pioneers—The First Americans (Dávni priekopníci — prví Američania) uvádza: „Podľa mnohých archeológov a historikov umenia ploché násypy starostlivo rozmiestnené okolo námestí“ a niektoré hrnčiarske výrobky „dokazujú jasný, hoci nepriamy vplyv z Mezoameriky — čo dokazujú aj odrody kukurice a fazule, ktoré sa našli v náleziskách“. Ale v jeho ďalších slovách cítiť určitú neistotu: „Na juhovýchode sa nikdy nenašiel jediný artefakt nesporne mezoamerickej výroby.“ Záhada teda zostáva nevyriešená. Kto ovplyvnil obyvateľov Cahokie? Boli to kolonisti z Mezoameriky? Čas a archeológia možno jedného dňa poskytnú odpoveď.

[Obrázky]

Hroty šípov a kamene z Mohyly 72

[Rámček/obrázky na stranách 16, 17]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

ASTRONOMICKÉ CENTRUM CAHOKIE

Ďalšou unikátnou črtou Cahokie je skupina „presných kruhov, z ktorých kedysi vyčnievali rovnomerne rozmiestnené masívne koly“. (Časopis National Geographic z decembra 1972) Tieto kruhy boli nazvané woodhenge, pretože sa podobajú starovekému slnečnému kalendáru z kameňa v Stonehenge v Anglicku.

Jeden woodhenge bol zrekonštruovaný. Je to kruh s priemerom 125 metrov a je vytvorený zo 48 obrovských kolov z borievky virgínskej. Podľa niektorých slúžil ako slnečné observatórium. Koly sú „rozostavené ako podľa stupnice kompasu a sú usporiadané tak, že štyridsiaty deviaty kôl v kruhu umožňoval pozorovateľovi vnútri kruhu sledovať východ slnka v čase rovnodennosti a slnovratu v roku 1000 nášho letopočtu“.

Archeológovia boli schopní určiť účel len troch kolov. Jeden označuje rovnodennosť, teda prvý jarný a jesenný deň, keď slnko vychádza na rovnakom mieste. Ďalšie dva označujú prvý východ slnka pri zimnom a letnom slnovrate. Účel ostatných kolov ešte nie je známy.

[Obrázok]

Woodhenge

[Prameň ilustrácie]

Cahokia Mounds State Historic Site

[Obrázky]

Pozdrav vychádzajúcemu slnku

Cahokijský trh

Spoločné činnosti

[Prameň ilustrácií]

Tri maľby uprostred: Cahokia Mounds State Historic Site/​Michael Hampshire

[Obrázok]

Umelcova predstava Cahokie, ako asi vyzerala okolo roku 1200 n. l. Na vrchole rozkvetu malo mesto približne 20 000 obyvateľov

1. Mníchova mohyla

2. Centrálne námestie

3. Sesterské mohyly

4. Palisády

[Prameň ilustrácie]

Cahokia Mounds State Historic Site/​William R. Iseminger

[Mapy na strane 14]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Zväčšená oblasť

Illinois

Mississippi

Missouri

St. Louis

Cahokia

[Prameň ilustrácie]

Mountain High Maps® Copyright © 1997 Digital Wisdom, Inc.

[Obrázok na strane 15]

Tabuľa zobrazujúca vtáčieho bojovníka

[Obrázok na strane 17]

Podlhovastý strechovitý násyp

[Obrázok na strane 17]

Kužeľovitá mohyla

[Obrázok na strane 17]

Plochý násyp

[Obrázky na strane 18]

Cahokijské návštevné stredisko

Mníchova mohyla

[Prameň ilustrácií]

Horný a dolný obrázok: Cahokia Mounds State Historic Site

[Prameň ilustrácií na strane 15]

Všetky fotografie: Cahokia Mounds State Historic Site