Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Pozorujeme svet

Pozorujeme svet

Pozorujeme svet

Stromy znižujú znečistenie vzduchu

„Po prvý raz sa odborníkom podarilo zistiť, v akej miere dokážu jednotlivé druhy stromov znižovať znečistenie,“ píše sa v londýnskych novinách The Sunday Times. V štúdii, ktorá sa v priebehu troch rokov uskutočňovala v oblasti West Midlands, vedci z Anglicka a Škótska vyhodnotili vzorky pôdy odobraté v blízkosti asi 32 000 stromov, aby zistili, ktoré druhy stromov absorbovali najviac škodlivých čiastočiek. Výskumníci okrem toho zmerali množstvo čiastočiek v atmosfére a v ozónovej vrstve. Najviac čiastočiek pohltili jaseň, smrekovec a borovica lesná; najmenej účinné boli dub, vŕba a topoľ. Z výsledkov štúdie vyplynulo, že „stromy odstraňujú znečistenie atmosféry až trikrát účinnejšie ako lúky“. A počítačové zobrazenie ukázalo, že keby iba na polovici otvorených priestranstiev oblasti West Midlands boli vysadené stromy, znečistenie vzduchu škodlivými čiastočkami by sa znížilo o 20 percent.

Objavovanie nových druhov

Marc van Roosmalen, ktorý sa zaoberá výskumom primátov, neočakávane objavil v amazonskom dažďovom pralese dva nové druhy opíc, ktoré pribudli k ôsmim druhom objaveným v tejto oblasti od roku 1990. V interview uverejnenom v National Geographic Today povedal: „Kým som neobjavil všetky tieto nové druhy zvierat, neuvedomoval som si, že amazonský prales je tak málo preskúmaný.“ Pátranie po neidentifikovaných druhoch „vôbec nesúvisí s množstvom skúseností,“ dodáva van Roosmalen, ktorý si od roku 1996 na svoje konto pripísal objavenie piatich nových primátov. Mnoho druhov sa našlo pri návštevách odľahlých indiánskych dedín a pri prehliadke ich domácich miláčikov. V súvislosti s týmito najnovšími objavmi zoológ Anthony Rylands v brazílskych novinách Folha de S. Paulo povedal: „Vzhľadom na ničenie biotopov v amazonskom pralese je veľmi pravdepodobné, že ďalšie druhy vyhynú ešte skôr, ako ich objavíme.“

V Gruzínsku sa stupňuje náboženská neznášanlivosť

„Na dnes plánovali Jehovovi svedkovia neďaleko jedného riečneho koryta letné stretnutie, ale včera večer sem prišiel dav ľudí,“ uvádza sa v novinách The New York Times. Autobusmi prišlo vyše dvadsať mužov s krížmi gruzínskej pravoslávnej cirkvi a prehľadali dom Ušangiho Bunturiho, usporiadateľa tohto stretnutia. Biblie, letáky s náboženskou tematikou a veci pána Bunturiho dali na dvore na kopu a zapálili... Do bazéna na krst naliali motorovú naftu. Prišli aj policajti s náčelníkom miestnej polície... Nikto nebol zatknutý... Útoky sa odohrali ako podľa vopred pripraveného scenára.“ I keď napätie medzi náboženstvami vládne „v mnohých bývalých republikách Sovietskeho zväzu vrátane Ruska,“ píše sa v novinách, „Gruzínsko je v intenzite násilia zameraného proti náboženským menšinám a v dokázateľnej spoluúčasti úradov na útokoch unikátne. V postsovietskej ústave Gruzínsko garantuje slobodu náboženstva. Ale rastúce násilie sa prejavuje početnými útokmi davu, podpaľačstvom a bitím.“

Mladí na „zábavnej bohoslužbe“

Pod titulkom „Mladí prijímajú ‚zábavnú bohoslužbu‘“ sa v nemeckých novinách Nassauische Neue Presse písalo o prvom náboženskom festivale mládeže, ktorý organizovala protestantská cirkev v Hesensku a Nassau. Na päťdňovom festivale sa zúčastnilo asi 4400 mladých. Na programe boli tvorivé dielne a skupinové rozhovory, nočné bohoslužby pri sviečkach so spevom, množstvo športových podujatí, spoločenské stretnutia a živá hudba. „Medzi viac než 220 podujatiami nebolo konvenčné štúdium Biblie ani tradičné bohoslužby,“ písalo sa v novinách. Jeden farár, ktorý sa venuje mladým ľuďom, povedal: „Niektorí, napodiv, požiadali o štúdium Biblie, ktoré sa bežne považuje za suché.“ Istý tínedžer povedal: „Program v podstate nemá veľa spoločného s klasickou bohoslužbou, ale atmosféra je dobrá.“

Náboženstvo a vojna

„Najkrvavejšie a najnebezpečnejšie konflikty súčasnosti... súvisia s náboženstvom,“ uvádza sa v novinách USA Today. Okrem toho sa veľmi ťažko riešia. „Štandardné prostriedky diplomacie — napríklad ochota pristúpiť na kompromis a odpustiť staré krivdy — sa využívajú oveľa ťažšie, keď bojujúce strany tvrdia, že na ich strane je Boh,“ píše sa ďalej v novinách. „To platí zvlášť vtedy, keď náboženstvo je skôr nástrojom na zmobilizovanie podpory konfliktu než jeho príčinou, pričom ciele konfliktu môžu byť menej duchovné — získanie pôdy a moci.“ Náboženské rozdiely sťažujú aj uzavretie prímeria. Príkladom toho sú nedávne boje v Kosove. Uvažovalo sa o prímerí počas veľkonočných sviatkov, ale nebolo možné ho uzavrieť, lebo dátumy osláv veľkonočných sviatkov sa v katolíckej a pravoslávnej cirkvi líšia. „Nakoniec nebolo z prímeria nič,“ píše sa v USA Today.

Epidémia HIV/AIDS sa „vymkla spod kontroly“

„Na celom svete je 40 miliónov ľudí infikovaných vírusom HIV, 20 miliónov zomrelo na AIDS a 750 000 detí sa ročne rodí s infekciou HIV,“ uvádza britský lekársky časopis The Lancet. Len v roku 2001 sa vyskytlo päť miliónov nových prípadov infekcie a na následky AIDS zomrelo tri milióny ľudí. Podľa Petra Piota, ktorý je výkonným riaditeľom Spoločného programu na boj proti HIV/AIDS, sa táto epidémia „vymkla spod kontroly“, a pritom je ešte len v „počiatočných štádiách“. Piot odhaduje, že v najbližších 20 rokoch zomrie na AIDS 70 miliónov ľudí. V subsaharskej Afrike je v niektorých mestách HIV-pozitívnych 30 až 50 percent populácie. Vzhľadom na to, že na AIDS zomiera toľko ľudí v produktívnom veku, vznikajú obavy, že do roku 2020 tam ubudne viac ako 25 percent práceschopného obyvateľstva. „Vplyv, ktorý to má na deti, sa výrazne prejaví na oživení ekonomiky v budúcnosti,“ píše sa v časopise The Lancet. V Zimbabwe „možno očakávať, že jedno z piatich detí, skôr ako začne dospievať, stratí prinajmenšom jedného rodiča“.

Úžitok z dojčenia

„Pre novorodencov nejestvuje lepšia strava“ ako materské mlieko, píše neurochirurg Dr. Sanjay Gupta v časopise Time. „Dojčené deti nie sú tak často hospitalizované, nemajú tak často infekciu uší, hnačku, vyrážky, alergie a ďalšie zdravotné problémy ako deti kŕmené umelou výživou.“ Dojčenie okrem toho údajne chráni pred ochorením dýchacích ciest. Z jednej dánskej štúdie vyplynulo, že „dospelí, ktorých v detstve dojčili sedem až deväť mesiacov, mali vyššie IQ ako ľudia, ktorých dojčili dva týždne alebo menej“. Americká akadémia pediatrie odporúča dojčiť deti aspoň šesť mesiacov, a ak je to možné, rok alebo viac. „Ukazuje sa, že z dojčenia nemajú úžitok iba deti,“ píše sa v časopise U.S. News & World Report. Zo štúdie, do ktorej bolo zapojených 150 000 žien z 30 krajín, vyplynulo, že za „každý rok, keď žena dojčí, zníži u seba riziko vzniku rakoviny prsníka o 4,3 percenta“. No len „polovica amerických matiek dojčí, a to v priemere dva až tri mesiace“.

Rodinné vzťahy ako prevencia zneužívania drog

Z výskumu medzi dospievajúcimi v Británii, Írsku, Holandsku, Nemecku a Taliansku „vyplýva, že u mnohých mladých ľudí v západnej spoločnosti je jadrom problému s drogami kvalita rodinného života alebo jeho absencia,“ uviedol výskumník Dr. Paul McArdle z univerzity v Newcastle v Anglicku. Podľa toho, čo sa píše v londýnskych novinách The Daily Telegraph, keď mladí ľudia žili s oboma rodičmi a mali v rodine veľmi dobré vzťahy, najmä s matkou, iba 16,6 percenta z nich začalo užívať drogy. Keď však tieto faktory chýbali, začalo užívať drogy 42,3 percenta mladých. „Deťom cez televíziu zdôrazňujeme nebezpečenstvá zneužívania drog a organizujeme v školách iniciatívy na prevenciu zneužívania drog, ale zdá sa, že nikto sa vážne nevenuje otázke rodičovskej zodpovednosti,“ hovorí McArdle. „Som presvedčený, že účinná prevencia užívania drog súvisí so vzťahmi v rodine viac než s ktorýmkoľvek iným faktorom.“