Spánok — luxus, alebo nevyhnutnosť?

PODĽA NIEKTORÝCH ĽUDÍ je spánok strata času. Každý deň sa snažia stihnúť množstvo pracovných a spoločenských aktivít, a tak spávať chodia až vtedy, keď sú mimoriadne unavení. Naproti tomu iní, ktorí sa noc čo noc prehadzujú v posteli až do skorých ranných hodín, by za dobrý nočný spánok dali čokoľvek.

Prečo má niekto taký problém zaspať, kým iný robí všetko pre to, aby zostal bdelý? Mali by sme spánok považovať za luxus, alebo za nevyhnutnosť? Skôr ako si na tieto otázky odpovieme, pozrime sa, čo sa deje počas nášho spánku.

Tajomstvá zaspávania

Nevieme presne povedať, čo spôsobuje, že človek stratí vedomie a zaspí. Výskumníci však zistili, že spánok je zložitý proces riadený mozgom a že ho ovplyvňujú akési 24-hodinové biologické hodiny.

S vekom sa naše spánkové návyky menia. Napríklad novorodenec spí v krátkych, ale častých intervaloch a denne prespí až 18 hodín. Niektorí odborníci v oblasti spánkovej medicíny hovoria, že hoci sa zdá, že niektorým dospelým ľuďom stačia len tri hodiny spánku denne, iní potrebujú až desať hodín.

 Nedávne výskumy ukazujú, že odchýlky v biologických hodinách sú vysvetlením aj toho, prečo sa ráno niektorým tínedžerom tak ťažko vstáva. Zdá sa, že v puberte sa biologické hodiny posunú dopredu, a preto sa mladým ľuďom nechce ísť tak skoro spať a ráno by si dlhšie pospali. Tento spánkový posun je bežný a ku koncu puberty sa často upraví.

Naše biologické hodiny sú riadené chemickými látkami, z ktorých mnohé už boli objavené. Jednou z nich je hormón melatonín, ktorý podľa doterajších poznatkov spôsobuje ospanlivosť. Melatonín sa tvorí v mozgu a niektorí vedci tvrdia, že práve tento hormón je zodpovedný za spomaľovanie metabolizmu, ku ktorému dochádza pred zaspaním. Pri vylučovaní melatonínu sa znižuje telesná teplota, spomaľuje sa krvný obeh a svaly postupne strácajú svoj tonus (napätie) a uvoľňujú sa. Čo sa deje ďalej, keď sa človek ponára do záhadného sveta spánku?

‚Hlavný živiteľ‘

Približne dve hodiny po zaspaní sa naše oči začnú rýchlo pohybovať sem a tam. Pozorovanie tohto javu viedlo vedcov k tomu, že spánok rozdelili na dve základné fázy: REM spánok (spánok spojený s rýchlym pohybom očí) a NREM spánok (pomalý, pokojný spánok). NREM spánok možno rozdeliť na štyri štádiá, počas ktorých človek upadá do stále hlbšieho spánku. Pri zdravom nočnom spánku sa REM spánok vyskytuje niekoľkokrát a strieda sa s NREM spánkom.

Sny sa väčšinou objavujú v čase REM spánku. V tejto fáze sa svaly najviac uvoľnia, vďaka čomu sa človek po zobudení cíti fyzicky odpočinutý. Niektorí výskumníci sú toho názoru, že v tejto fáze spánku sa novozískané informácie ukladajú do našej dlhodobej pamäti.

Počas hlbokého spánku (3. a 4. štádium NREM spánku) sa nám znižuje krvný tlak a spomaľuje sa srdcový tep. To prináša úľavu  nášmu obehovému systému a pomáha to odvrátiť riziko srdcovo-cievnych chorôb. V priebehu NREM spánku sa okrem toho zvyšuje tvorba rastového hormónu na maximum, pričom niektorým dospievajúcim sa v noci tvorí až 50-krát viac rastového hormónu ako cez deň.

Ako sa zdá, spánok ovplyvňuje aj našu chuť do jedla. Vedci zistili, že Shakespeare mal pravdu, keď tvrdil, že spánok je „hlavný živiteľ na hostine života“. Nedostatok spánku si náš mozog vysvetľuje ako nedostatok jedla. V spánku vylučuje náš organizmus hormón leptín, ktorý nášmu telu oznamuje, že sme sa už dosť najedli. Keď zostaneme hore dlhšie, ako by sme mali, naše telo vytvára menej leptínu a nám sa žiada viac cukrov. Teda nedostatok spánku môže spôsobiť zvýšenú konzumáciu cukrov, čo zas môže viesť k obezite. — Pozri rámček „Aj vám sa žiada popoludní si zdriemnuť?“ na 6. strane.

 Nevyhnutný pre zdravie

To ale nie je všetko. Spánok pomáha nášmu telu lepšie spracovať voľné radikály — molekuly, ktoré údajne ovplyvňujú starnutie buniek a dokonca spôsobujú rakovinu. V jednej štúdii, ktorú nedávno uskutočnila Chicagská univerzita, bolo 11 zdravým mladým mužom dovolené spať iba štyri hodiny denne. Po šiestich dňoch mali bunky ich tela výkonnosť ako u 60-ročných ľudí a hladina inzulínu v ich krvi bola porovnateľná s hladinou inzulínu u diabetikov. Nedostatok spánku dokonca znižuje tvorbu bielych krviniek a hormónu kortizolu, takže človek sa stáva náchylnejším na infekcie a srdcovo-cievne choroby.

Niet pochýb, že spánok je nevyhnutný pre fyzické i duševné zdravie. Podľa mienky jedného amerického profesora, ktorý sa zaoberá výskumom spánku, „je spánok zrejme najvýznamnejším ukazovateľom toho, ako dlho budete žiť“. Deborah Suchecki, ktorá pracuje v centre na výskum spánku v São Paule v Brazílii, hovorí: „Keby ľudia vedeli, čo sa odohráva v tele, ktoré nemá dostatok spánku, dvakrát by si rozmysleli, či budú spánok považovať za stratu času alebo za niečo pre lenivých ľudí.“ — Pozri rámček „K čomu vedie nedostatok spánku“.

Ale je spánok vždy občerstvujúci? Prečo sa niektorí ľudia necítia odpočinutí napriek tomu, že spia celú noc? Nasledujúci článok vás oboznámi s niektorými z hlavných porúch spánku a ukáže vám, čo môžete urobiť vy sami pre dobrý spánok.

[Rámček/obrázok na strane 6]

K ČOMU VEDIE NEDOSTATOK SPÁNKU

KRÁTKODOBÉ NÁSLEDKY:

▪ ospanlivosť

▪ náhle zmeny nálady

▪ zábudlivosť

▪ strata tvorivosti, schopnosti plánovať a vykonávať činnosti

▪ strata koncentrácie

DLHODOBÉ NÁSLEDKY:

▪ obezita

▪ predčasné starnutie

▪ vyčerpanosť

▪ zvýšené riziko infekcií, cukrovky, srdcovo-cievnych a žalúdočno-črevných chorôb

▪ výpadky pamäti

[Rámček na strane 6]

AJ VÁM SA ŽIADA POPOLUDNÍ SI ZDRIEMNUŤ?

Cítili ste niekedy po obede neprekonateľnú ospalosť? To nemusí byť vždy znakom toho, že trpíte nedostatkom spánku. Cítiť sa ospalý v skorých popoludňajších hodinách je normálne, lebo teplota nášho tela sa vtedy prirodzene znižuje. Okrem toho je tu ešte jeden faktor. Vedci pred časom objavili proteín hypokretín, ktorý sa vytvára v mozgu a pomáha nám zostať bdelými. Aká je spojitosť medzi hypokretínom a jedlom?

Keď jeme, telo si vytvára leptín, ktorý v nás vyvoláva pocit sýtosti. Leptín však zároveň bráni tvorbe hypokretínu. Inými slovami, čím viac je v mozgu leptínu, tým menej je v ňom hypokretínu a tým viac sa cítime ospalí. Možno práve preto si ľudia v niektorých krajinách dožičia v pracovné dni siestu — prestávku, ktorá im umožňuje trochu si po obede zdriemnuť.

[Graf na strane 5]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

ŠTÁDIÁ SPÁNKU

Zjednodušený graf

Štádiá spánku

Bdenie

REM

NREM

Ľahký spánok 1

2

3

Hlboký spánok 4

1 2 3 4 5 6 7 8

Dĺžka spánku v hodinách

[Obrázok na stranách 4, 5]

Dostatočný spánok je nevyhnutný pre fyzické i duševné zdravie

[Obrázok na strane 5]

Najviac rastového hormónu sa tvorí v spánku