Čo o tom hovorí Biblia?

Čo je hmotárstvo?

ĽUDIA majú vrodenú schopnosť zmýšľať duchovne a prirodzenú potrebu uctievať Boha. No zároveň bol človek vytvorený z hmotných prvkov, a má teda aj telesné potreby a schopnosť tešiť sa z hmotných vecí. Niektorí kresťania majú veľké hmotné bohatstvo. Je to samo osebe dôkazom hmotárstva a nedostatku duchovnosti? A sú naproti tomu chudobní ľudia v menšom nebezpečenstve, že budú hmotársky zameraní, a majú väčšie predpoklady na duchovné zmýšľanie?

Určite budete súhlasiť s tým, že hmotárstvo znamená viac ako len mať veľký majetok. Pouvažujte o nasledujúcich biblických príkladoch, ktoré ukazujú, čo je hmotárstvo a ako môžeme zabrániť tomu, aby hmotárske zmýšľanie neohrozilo našu duchovnosť.

Boli bohatí a slávni

Niektorí verní Boží služobníci v biblických časoch boli bohatí a slávni. Napríklad Abrahám „bol bohato zaopatrený stádami a striebrom a zlatom“. (1. Mojžišova 13:2) Jób bol známy ako ‚najväčší zo všetkých Orientálcov‘, lebo mal veľké stáda hospodárskych zvierat a početné služobníctvo. (Jób 1:3) Izraelskí králi, napríklad Dávid a Šalamún, nadobudli obrovský majetok. — 1. Paralipomenon 29:1–5; 2. Paralipomenon 1:11, 12; Kazateľ 2:4–9.

V prvom storočí patrili do zboru aj bohatí kresťania. (1. Timotejovi 6:17) O Lýdii čítame, že bola ‚predavačkou purpuru z mesta Tyatíry a ctiteľkou Boha‘. (Skutky 16:14) Purpur a šaty farbené purpurom boli veľmi drahé a obyčajne si ich kupovali len bohatí ľudia alebo ľudia vo vysokom postavení. Preto aj Lýdia sama bola zrejme dosť bohatá.

Naproti tomu niektorí verní ctitelia Jehovu v biblických časoch boli veľmi chudobní. Prírodné pohromy, nehody a prípady úmrtia boli príčinou, prečo niektoré rodiny schudobneli. (Kazateľ 9:11, 12) Pre takýchto ľudí to muselo byť veľmi ťažké, keď videli, že iní majú dostatok hmotných vecí alebo sú bohatí. No aj tak by bolo nesprávne, keby sa na bohatých ľudí pozerali ako na hmotárov alebo keby si mysleli, že chudobní slúžia Bohu viac. Prečo? Zamyslime sa nad tým, čo je koreňom hmotárstva.

Láska k peniazom

Jeden slovník definuje hmotárstvo ako „prílišný záujem o hmotné veci alebo zdôrazňovanie hmotných vecí na úkor duševných alebo duchovných vecí“. Teda koreňom hmotárstva sú naše túžby, to, čomu dávame v živote prednosť  a na čo sme zameraní. Jasne to potvrdzujú nasledujúce dva biblické príklady.

Jehova dal v tejto veci dôraznú radu Báruchovi, ktorý bol tajomníkom proroka Jeremiáša. Báruch bol pravdepodobne chudobný, a to jednak pre vtedajšie podmienky v Jeruzaleme a jednak pre svoje blízke spoločenstvo s nepopulárnym prorokom. Napriek tomu ho Jehova napomenul: „Ty, ty stále hľadáš pre seba veľké veci. Nehľadaj ďalej.“ Báruch zrejme nadobudol hmotársky postoj, lebo sa začal príliš zaoberať bohatstvom alebo hmotným zabezpečením iných ľudí. Jehova mu povedal, že ho zachráni, keď bude Jeruzalem zničený, ale nezachráni jeho majetok. — Jeremiáš 45:4, 5.

Ježiš rozprával podobenstvo o mužovi, ktorý sa podobne začal príliš zaoberať hmotnými vecami. Tento muž sa zameral na svoje bohatstvo namiesto toho, aby ho využil na rozšírenie svojej služby Bohu. Tento bohatý muž si povedal: „Zbúram svoje sýpky a postavím väčšie... a poviem svojej duši: ‚Duša, nahromadila si si veľa dobrých vecí na dlhé roky; urob si pohodu, jedz, pi a teš sa.‘“ Ježiš potom uzavrel toto podobenstvo slovami: „Ale Boh mu povedal: ‚Ty nerozumný, túto noc ťa požiadajú o tvoju dušu. Kto bude mať veci, ktoré si nahromadil?‘ Tak sa darí mužovi, ktorý si hromadí poklad pre seba, ale nie je bohatý voči Bohu.“ — Lukáš 12:16–21.

Aká je hlavná myšlienka týchto dvoch správ? Pomáhajú nám pochopiť, že hmotár nie je ten, kto má v hmotnom ohľade veľa, ale ten, kto dáva hmotné veci na prvé miesto v živote. Apoštol Pavol napísal: „Tí, ktorí sú rozhodnutí zbohatnúť, upadajú do pokušenia a osídla a do mnohých nezmyselných a škodlivých žiadostí, ktoré vrhajú ľudí do zničenia a skazy. Lebo láska k peniazom je koreňom škodlivých vecí každého druhu a tým, že sa niektorí o túto lásku usilovali, boli odvedení od viery a celí sa prebodali mnohými bolesťami.“ ​(1. Timotejovi 6:9, 10) Príčinou problémov je teda rozhodnutie zbohatnúť a láska k hmotným veciam.

Potrebné je sebaskúmanie

Kresťania si na pascu hmotárstva dávajú pozor bez ohľadu na to, aká je ich ekonomická situácia. Moc bohatstva je podvodná a môže zničiť našu duchovnosť. (Matúš 13:22) Hoci sme predtým boli zameraní duchovne, hmotárstvo nás môže ovládnuť, skôr ako si to stihneme uvedomiť, a môže to mať smutné následky. — Príslovia 28:20; Kazateľ 5:10.

Preto kresťania urobia dobre, keď preskúmajú, čomu dávajú v živote prednosť a na čo sú zameraní. Či už má niekto v hmotnom ohľade málo, alebo veľa, duchovne zmýšľajúci ľudia sa snažia držať Pavlovho nabádania, aby nevkladali nádej „do neistého bohatstva, ale v Boha, ktorý nám bohato zaobstaráva všetko na naše potešenie“. — 1. Timotejovi 6:17–19.