Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Paniolovia — havajskí kovboji

Paniolovia — havajskí kovboji

Paniolovia — havajskí kovboji

Od dopisovateľa Prebuďte sa! na Havajských ostrovoch

MNOHÍ návštevníci Havajských ostrovov sú prekvapení, keď zistia, že je tu prekvitajúci chov dobytka. Môžu sa s ním stretnúť najmä na Veľkom ostrove známom ako Havaj. Niekdajšie plantáže cukrovej trstiny a ananásu a kávu z oblasti Kony poznajú, ale skutočných živých kovbojov, čiže paniolov, by na tomto mieste naozaj nečakali. Pýtajú sa: „Ako sa vôbec dobytok a kovboji dostali na Havaj?“

Nevšedný dar

Na Veľký ostrov sa dobytok dostal v roku 1793, keď ho anglický lodný kapitán a bádateľ George Vancouver priviezol ako dar kráľovi Kamehamehovi I. Pre kapitána Vancouvera neboli Havajské ostrovy cudzie, pretože spolu s kapitánom Jamesom Cookom, známym britským moreplavcom, boli prvými Európanmi, ktorí precestovali tieto ostrovy.

Kráľ dar prijal a bol ním taký nadšený, že Vancouver sa nasledujúci rok vrátil a priviezol so sebou ďalší dobytok a ovce. Vancouver dúfal, že zvieratám sa tu bude dobre dariť, že sa tu rozmnožia a budú tak pre Sandwichove ostrovy, ako sa vtedy Havajské ostrovy nazývali, ekonomickým prínosom. Preto kráľovi Kamehamehovi navrhol, aby vyhlásil kapu (tabu) zakazujúce zabíjanie dobytka, ktorý sa tak mohol rýchlo rozmnožovať. Kráľ si hneď uvedomil, že to bude užitočné, a vyhlásil toto kapu na desať rokov.

Dobytčí problém

Plemeno, ktoré Vancouver priviezol, bol dlhorohý dobytok z Kalifornie. (Pozri obrázok na strane 18.) Boli to mohutné zvieratá s veľkým rozpätím rohov, ktoré svojím výzorom naháňali strach. Havajčania dobytok ihneď nazvali pua‘a pipi (doslovne hovädzie prasa) a z úcty ku kapu sa mu vyhýbali na sto honov. Zvieratá ponechané samy na seba sa túlali kade-tade a hojne sa množili.

Zanedlho sa stal z dobytka problém! Keďže tieto zvieratá mali úplnú voľnosť a nemali žiadnych prirodzených nepriateľov, začali vážne poškodzovať miestne lesy v hornatých oblastiach mauka a často sa pásli v záhradách prímorských nížinných oblastí makai, kde dedinčania pestovali svoje batáty, jamy, taro a iné plodiny. Ohrady zo sopečnej horniny a dokonca ani papipi (ploty z kaktusov) nestačili na ochranu pred týmito silnými, divokými a tvrdohlavými zvieratami.

Okolo roku 1815 dostal podnikavý John Palmer Parker z Nového Anglicka povolenie od kráľa Kamehamehu I., aby vystrieľal časť dobytka svojou novou americkou mušketou. V tom čase bol už dobytok premnožený a na Veľkom ostrove spôsoboval problémy. Prezieravý kráľ si čoskoro uvedomil, že mäso, loj a kože týchto zvierat by mohli byť cenným obchodným prínosom. A naozaj, solená hovädzina časom nahradila santalové drevo, ktoré bolo dovtedy hlavným vývozným produktom Veľkého ostrova.

Od vaquera k paniolovi

Začiatkom 30. rokov 19. storočia boli divé čriedy dobytka také obrovské a nebezpečné, že s tým bolo treba niečo urobiť. Kráľ Kamehameha III. si uvedomil, že je nutné dostať ich pod kontrolu. Preto poslal jedného významného náčelníka do španielskej Kalifornie, aby so sebou priviedol mužov skúsených v práci s dobytkom. Ich úlohou malo byť pozháňať stáda dobytka a zaučiť do tohto povolania aj Havajčanov. V tom čase boli zvieratá nielen na Veľkom ostrove, ale aj na Oahu, Maui a Kauai.

V roku 1832 prišli na Havaj španielski, mexickí a indiánski vaquerovia — skúsení kovboji, ktorí získali svoju zručnosť na španielsko-mexických haciendach. Títo vyparádení kovboji s typickými sombrerami, sedlami, lasami a ostrohami dostali pre svoj španielsky (español) pôvod čoskoro prezývku paniolovia. Táto prezývka im prischla a tak sú známi dodnes.

Paniolovia boli pracovití kovboji, ktorí mali radi zábavu. Nevynikali len vo svojej práci, ale radi aj spievali a hrali na hudobných nástrojoch. Na splnenie svojej náročnej úlohy si so sebou priniesli skúsenosť, odvahu, vytrvalosť a neotrasiteľnú hrdosť na svoju prácu. Jeden starý paniolo vyjadril ich pocity takto: „Ak tvrdo pracuješ, budeš dlho žiť.“ A veruže pracovali tvrdo! Celé dni od svitu do mrku zháňali stáda, oddeľovali od nich jednotlivé kusy dobytka, chytali ich lasom a značkovali. A, samozrejme, museli stavať a opravovať ohrady, pretože dobytok bolo potrebné skrotiť a zdomácniť.

Ale aký by to bol kovboj bez koňa? Prvé kone priviezol na Havaj v roku 1803 Richard J. Cleveland na plachetnici Lelia Byrd. Boli to arabské a berberské kone. A prvým Havajčanom, ktorý jazdil na koni, bol sám kráľ Kamehameha I.

Tieto kone boli rýchle, živé a húževnaté a dobre sa prispôsobili nerovnému terénu. Pre paniolov boli nenahraditeľnými pomocníkmi pri ich náročnej práci s dobytkom.

Niektoré kone sa spočiatku podobne ako dobytok voľne potulovali po krajine a párili sa s koňmi privezenými z Veľkej Británie a Spojených štátov, medzi ktorými boli aj anglické plnokrvníky a arabské kone. Z tohto kríženia vzniklo veľa zaujímavých typov koní, z ktorých si paniolovia mohli vybrať. Ale ak by ste sa spýtali dnešného paniola, ktorého koňa by si vybral na lasovanie a rodeo, bolo by to pravdepodobne plemeno quarter horse. Prečo? Pretože ako paniolovia poznajú z vlastnej skúsenosti, tieto kone dokážu veľmi rýchlo vyštartovať i zastaviť a poslušne reagujú na povely. V tom sa im iné kone nemôžu rovnať.

Svetový šampionát v rodeu

Havajskí paniolovia sa stali majstrami v umení, ktorým sú kovboji všeobecne známi — v obratnej a rýchlej jazde na koni a v narábaní s lasom. Paniolovia boli takí obratní, že v roku 1908 sa niekoľko z nich, medziiným Ikua (Ike) Purdy a Archie Ka‘au‘a, zúčastnilo na najväčšom rodeu v Spojených štátoch. Boli to Pohraničné dni rodea v Cheyenne vo Wyomingu — skutočne prestížne podujatie.

Títo paniolovia v pestrom, štýlovom oblečení s havajskými kvetinovými vencami lei upútali pozornosť západného sveta kovbojov. A ako sa vyznamenali! Ike Purdy sa stal svetovým šampiónom v chytaní mladých býkov lasom a ani Archie sa v rodeu nedal zahanbiť. Udivený svet spozornel a všimol si Havaj a jeho fascinujúcich paniolov. Neskôr, v roku 1996, dokonca Ika Purdyho nominovali do Národnej kovbojskej siene slávy.

Život dnešného paniola

Ako vyzerá život dnešného paniola? Nie je možno až taký dobrodružný ako kedysi, ale na dnešnom ranči je stále veľa ťažkej práce. Príkladom je Parkerov ranč vo Waimei na Veľkom ostrove. Je naozaj rozsiahly, má stovky kilometrov oplotenia a mnoho tisíc kusov dobytka. Pre paniola je tu množstvo práce. Má čo robiť, keď na svojom obľúbenom koni zaháňa dobytok z jedného pasienka na druhý.

Vo Waimei môžete nájsť aj dnes skupinu paniolov, ako oddychujú po celodennej práci v nejakom obľúbenom hostinci — v modrých džínsoch, kovbojských čižmách a klobúku, možno aj ovinutom kvetinovým vencom lei. Môžete ich vidieť, ako počúvajú hudbu havajských gitár, takú typickú pre toto miesto, alebo ako spievajú nejakú starú obľúbenú havajskú pieseň.

[Obrázok na strane 17]

Kráľ Kamehameha I.

[Obrázok na strane 18]

Značkovanie dobytka

[Obrázok na strane 18]

Dlhorohý dobytok

[Obrázok na stranách 18, 19]

Zľava doprava: Archie Ka‘au‘a, Eben Low a Ike Purdy

[Prameň ilustrácie]

Paniolo Preservation Society/​Dr. Billy Bergin

[Prameň ilustrácie na strane 16]

Havajské ostrovy: Mountain High Maps® Copyright © 1997 Digital Wisdom, Inc.

[Prameň ilustrácie na strane 17]

Parker Ranch/​John Russell

[Prameň ilustrácie na strane 18]

Parker Ranch/​John Russell