Pozorujeme svet

Strach z cudzích ľudí

„Viac ako 80 percent motoristiek by radšej strávilo noc v zamknutom pokazenom vozidle, než by malo prijať pomoc cudzieho človeka,“ píše sa v londýnskych novinách The Independent. Z istého prieskumu, do ktorého bolo zapojených 2000 motoristov a ktorý uskutočnila organizácia Direct Line Rescue, vyplynulo, že 83 percent žien a 47 percent mužov by odmietlo pomoc pri poruche vozidla. Podobne by väčšina motoristov nezastavila a nepomohla vodičovi odstaveného automobilu. Zvlášť ženy sa boja o svoju bezpečnosť a majú obavy, že porucha môže byť predstieraná. Hovorca Nick Cole povedal: „Je smutným svedectvom našej doby, že pre mnohých vodičov je predstava presedieť celú noc osamote v aute lepšia ako strach, ktorý pocítia, keď stretnú cudzieho človeka.“

 Neveriaci vedú veriacich

Farárky v anglikánskej cirkvi sa „vo všeobecnosti stavajú k... ústredným kresťanským náukám skeptickejšie než ich kolegovia,“ píše sa v londýnskych novinách The Times. Z výskumu uskutočneného medzi takmer 2000 duchovnými v anglikánskej cirkvi vyplynulo, že „osem z desiatich farárov verí, že Ježiš zomrel, aby sňal hriechy sveta“, no farárok tomu verí iba 6 z 10. A zatiaľ čo 7 z 10 mužov verí vo vzkriesenie Ježiša Krista, zo žien tomu verí len 5 z 10. Robbie Low, hovorca organizácie Cost of Conscience, ktorá si dala urobiť tento prieskum, povedal: „Je zrejmé, že v anglikánskej cirkvi pôsobia dve cirkvi: cirkev veriacich a cirkev neveriacich, a to je hanba. V stále väčšom rozsahu sa dostávajú na vplyvné posty ľudia, ktorí veria čoraz menej. Stav, keď veriacich vedie stále viac neveriacich, nemožno tolerovať.“

Pesimizmus napriek bohatstvu a zdraviu

Napriek informácii z istej správy, že v roku 2001 sa „hospodárske a sociálne pomery už tretí rok za sebou zlepšujú“, Kanaďania sa do budúcnosti stále pozerajú pesimisticky, píše sa v novinách The Toronto Star. Výskumníci z Rady pre sociálny rozvoj Kanady zistili, že „Kanaďania sa cítia horšie finančne zabezpečení, cítia viac stresu v práci, menej dôverujú, že im pomôže záchranná sociálna sieť, a cítia sa menej chránení pred zločinnosťou“. Medzi príčinami obáv sa uvádzalo „zvyšovanie miezd, ktoré len-len že zodpovedalo inflácii, vyššie zaťaženie osobnými dlhmi... dlhé čakacie lehoty na niektoré zdravotnícke úkony, zvyšovanie cien liekov, viac zranení pri dopravných nehodách a neoprávnené obavy zo vzrastu kriminality“. Autori správy uvádzajú: „Ak istotu definujeme ako stav mysle, potom spoločnosť nenapreduje.“

Nižšia úmrtnosť

„Zlepšenia v pohotovostnej starostlivosti za posledných 40 rokov pomohli [v Spojených štátoch] znížiť úmrtnosť obetí násilných trestných činov,“ uvádza sa v správe agentúry Associated Press. Výskumníci zistili, že od roku 1960 do roku 1999 klesla úmrtnosť v Spojených štátoch takmer o 70 percent, hoci počet násilných trestných činov sa za to isté obdobie zvýšil takmer šesťnásobne. Zo štúdie tiež vyplynulo, že v roku 1960 skončilo smrťou 5,6 percenta prípadov ťažkého ublíženia na zdraví, ale v roku 1999 to bolo iba 1,7 percenta. Výskumníci pripisujú znižovanie úmrtnosti pokroku vo viacerých oblastiach medicíny vrátane „rozšírenia pohotovostnej služby, rýchlej stabilizácie stavu obete, lepšieho vyškolenia pracovníkov rýchlej záchrannej služby a vyššieho počtu nemocníc a traumatológií“. Profesor Anthony Harris z Massachusettskej univerzity v Amherste povedal: „Ľudí, ktorí by boli pred 20 rokmi skončili v márnici, dnes jednoducho v nemocnici ošetríme a prepustíme, často v priebehu niekoľkých dní.“

Diaľkové ovládanie a skleníkové plyny

Austrália je vo svete najväčším producentom skleníkových plynov na jedného obyvateľa, píše sa v austrálskych novinách The Sydney Morning Herald. Jednou z hlavných príčin tohto problému je „posadnutosť Austrálčanov diaľkovým ovládaním“. Ako diaľkové ovládanie súvisí s produkciou skleníkových plynov? Ak má diaľkové ovládanie fungovať, treba televízor, videorekordér a ďalšie elektronické zariadenia nechávať v pohotovostnom režime. Teda úplne sa vypínajú len zriedka. Výsledkom toho je vyššie množstvo oxidu uhličitého, ktoré uvoľňujú elektrárne do atmosféry. Ročne je to päť miliónov ton. Inými slovami, výroba energie potrebnej na chod elektrických zariadení v pohotovostnom režime v Austrálii je príčinou toho, že sa uvoľní také množstvo skleníkového plynu, aké vyprodukuje jeden milión áut. O tom, čo to stojí austrálskych spotrebiteľov, noviny napísali: „V roku 2000 energia, ktorú spotrebovali zariadenia v pohotovostnom režime, tvorila 11,6 percenta elektrickej energie spotrebovanej domácnosťami — čo predstavuje 500 miliónov amerických dolárov.“

Blíži sa „titánový vek“?

Titán je ľahký a pevný kov, vysoko odolný voči korózii. Prvý raz ho vedci získali v čistej podobe v roku 1910. Pre svoju trvácnosť je ideálnym materiálom pre letectvo a medicínu. Keď sa voperuje do ľudského tela, zriedka je príčinou zápalu, a tak je možné používať ho na výrobu umelých kostí. Zástupca Japonskej titánovej spoločnosti povedal: „Titán je takmer trvale odolný voči korózii, nevyžaduje si skoro žiadnu údržbu (v prípade výrobkov z titánu) a netreba ho po jednom použití vyhodiť. Z hľadiska životného prostredia bude v 21. storočí najvyhľadávanejším kovom.“ Jeho najväčšou nevýhodou je to, že je desaťnásobne drahší ako nerezová oceľ. No očakáva sa, že keď sa bude titán viac používať, jeho cena klesne. Podľa japonských novín Daily Yomiuri „sa počas dejín prešlo od medi k oceli a od ocele k hliníku. Zdá sa, že 21. storočie bude titánovým vekom.“

Slabá príprava do manželstva

Viac ako 40 percent dvojíc, ktoré žili spolu pred uzavretím manželstva, sa rozviedlo ešte pred desiatym výročím svadby, uvádza sa v newyorských novinách Daily News. Údaje, ktoré zozbieralo Národné centrum pre zdravotnícku štatistiku v Spojených štátoch, tiež ukazujú, že u tých párov, ktoré žijú spolu pred uzavretím manželstva a zostanú v manželstve viac ako desať rokov, je dvakrát väčšia pravdepodobnosť rozvodu. „Ak dvaja ľudia uvažujú, že sa vezmú, [a] sú presvedčení, že spolužitie pred manželstvom nie je správne,“ hovorí Matthew Bramlett, vedúci kolektívu autorov správy, „pravdepodobne sa nerozvedú.“ Okrem toho ľudia, ktorí žijú spolu pred manželstvom, „sú podľa všetkého menej ochotní znášať bolesť súvisiacu s nápravou vzťahu,“ uvádza poradkyňa v otázkach manželstva Alice Stephensová.

Hľadanie cirkvi

„Kedysi sa hovorilo: Kto je už raz metodistom, zostane ním navždy. To už dnes neplatí,“ uvádza sa v novinách The Sacramento Bee. Podľa riaditeľa Kancelárie ekumenických bohoslužieb Dextera McNamaru „dnes už nie je väzba na vlastnú cirkev pre ľudí taká dôležitá... Ľudia ochotnejšie skúšajú iné cirkvi.“ Pri hľadaní cirkvi veriaci často zvažujú také veci, ako je hudba, spôsob uctievania, dĺžka bohoslužieb, programy pre mladých, veľkosť zboru a vzdialenosť od domu. „Je to ako nákup v supermarkete,“ hovorí vedúci Howardovho centra pre rodinu, náboženstvo a spoločnosť Allan Carlson. „V roku 1950 bolo 85 percent dospelých v tej istej cirkvi ako ich rodičia“, ale teraz „majú veľa iných možností“.