Keď je detstvo skrátené

POD zamračenou oblohou burácal motor malého lietadla, ktoré naberalo rýchlosť, aby vzlietlo zo štartovacej dráhy. Bola to udalosť, ktorá pútala pozornosť médií. Fotoaparáty cvakali, reportéri kládli otázky plné obdivu a nešetrili komplimentmi. Kto vzbudzoval takú pozornosť? Nebol to ani jediný pilot s licenciou na palube lietadla, ani jediný cestujúci — dospelý muž —, ale jeho sedemročná dcéra.

Dievčatko malo riadiť lietadlo. Išlo o zdolanie rekordu a splnenie prísneho časového limitu. Zástupcovia médií mali čakať na mieste medzipristátia. A tak napriek zamračenému počasiu všetci traja nastúpili do lietadla. Dievčatko sedelo na poduške, aby videlo cez ovládací panel, a na pedáloch boli nadstavce, aby na ne dosiahlo.

Let bol veľmi krátky. V náhlej búrke lietadlo neočakávane zmenilo smer, začalo strácať výšku a zrútilo sa. Všetci traja ľudia na palube zahynuli. Médiá boli zrazu plné správ o veľkej tragédii, a nie očakávaného volania na slávu. Niekoľko reportérov a novinárov uvažovalo nad tým, či v tejto tragédii nezohrali svoju úlohu aj médiá. Mnohí trvali na tom, že žiadne dieťa by nemalo riadiť lietadlo. V Spojených štátoch boli kvôli tomu prijaté zákony. Ale za honbou za senzáciami a jednoduchými riešeniami sa skrývali hlbšie problémy.

Táto tragédia prinútila mnohých ľudí, aby sa vážne zamysleli nad jedným novodobým trendom.  Deti majú dnes v mnohých prípadoch skrátené detstvo, pretože sú podnecované, aby sa už vo veľmi nízkom veku chopili povinností dospelých. Je pravda, že dôsledky nie sú vždy také dramatické a tragické. Ale môžu byť ďalekosiahle a dlhotrvajúce. Pouvažujme o niekoľkých činiteľoch, ktoré môžu urýchliť detstvo.

Učiť sa, učiť sa, učiť sa!

Rodičia, pochopiteľne, túžia po tom, aby ich deti boli úspešné. Ale keď ich túžba prerastie až do úzkostlivosti, začnú svoje deti preťažovať a poháňať ich dopredu príliš prísne a priskoro. Často sa to začína celkom nevinne. Napríklad je čoraz bežnejšie, že rodičia svoje deti prihlásia na rôzne mimoškolské činnosti, či už je to šport, hodiny hudby alebo baletu. A často im zariadia aj doučovanie.

Samozrejme, na rozvíjaní talentu alebo záujmov dieťaťa nie je nič zlé. Ale hrozí tu nebezpečenstvo, že by to mohlo prekročiť zdravú mieru? Evidentne áno, pretože sa zdá, že niektoré deti majú takmer toľko povinností ako uponáhľaní dospelí. Časopis Time upozorňuje: „Deti, ktoré predtým mali detstvo, sú teraz spútané učebným programom; deti, ktoré by mali pobehovať plné nespútanej energie, teraz kráčajú životom zamerané na vyšší cieľ.“

Niektorí rodičia dúfajú, že ich potomok odštartuje kariéru ako zázračné dieťa vo svete športu, hudby alebo filmu. Ešte pred narodením rodičia zapisujú svoje deti do špeciálnych materských škôl a dúfajú, že to zlepší ich vyhliadky na úspech. Navyše, niektoré mamičky sa prihlasujú na „prenatálne univerzity“, ktoré ponúkajú hudobnú výchovu pre ich ešte nenarodené deti. Cieľom je stimulovať ich vyvíjajúci sa mozog.

V niektorých krajinách skúšajú z čítania a počítania deti, ktoré ešte nemajú ani šesť rokov. Takéto postupy vyvolávajú znepokojenie, že deťom spôsobia citovú škodu. Čo sa napríklad stane s dieťaťom, ktoré „prepadne“ v materskej škole? David Elkind, autor knihy The Hurried Child, poukazuje na to, že školy majú tendenciu zaraďovať deti do jednotlivých kategórií príliš rýchlo a predčasne. Elkind tvrdí, že to robia skôr z organizačných dôvodov, než kvôli efektívnejšiemu vyučovaniu detí.

Zanechá to na deťoch nejaké následky, keď sú nútené, aby sa z nich predčasne stali schopní malí dospelí? Elkind vyjadruje znepokojenie nad tým, že spoločnosť považuje za správne viesť deti k tomu, aby niesli náklad dospelých. Hovorí: „Odráža to náš sklon prijímať  rastúci a sústavný tlak na dnešných mladých ľudí ako ‚normálny‘.“ Naozaj, vyzerá to tak, že predstavy o tom, čo je normálne detstvo, sa rýchlo menia.

Vyhrať za každú cenu

Zdá sa, že mnoho rodičov považuje za normálne, dokonca rozumné učiť svoje deti, že výhra je všetko — hlavne v športe. Pre mnohé dnešné deti sú motiváciou olympijské medaily. Niektoré deti sú nútené, aby rýchlo prešli detstvom alebo sa ho dokonca zriekli, len aby mohli zažiť niekoľko momentov víťazstva a slávy a zabezpečili si pohodlný život.

Zoberme si napríklad také gymnastky. Už v mladom veku začínajú s náročnými zostavami, ktoré enormne zaťažujú ich útle telo. Roky strávia psychickou a fyzickou prípravou na olympijské hry. Samozrejme, len niekoľko z nich zvíťazí. Budú mať dievčatá, ktoré prehrajú, pocit, že konečný výsledok stál za to, aby mu obetovali väčšinu svojej mladosti? Časom dokonca aj víťazky môžu pochybovať o tom, či to stálo za to.

Dá sa povedať, že z emocionálneho hľadiska tieto dievčatá doslova preletia detstvom, keďže ich ženie neutíchajúca túžba stať sa špičkovými športovkyňami. Ich prirodzený telesný vývin však môže byť takým prísnym tréningom zabrzdený. U niektorých dievčat sa prejavuje nedostatočný rast kostí. Bežné sú aj poruchy príjmu potravy. V mnohých prípadoch dochádza k oneskoreniu puberty — aj o niekoľko rokov. No mnohé dievčatá dnes čelia opačnému problému: predčasnej puberte. — Pozri rámček „Problém predčasnej puberty“.

Deti, ktoré majú všetko okrem detstva

Keby ste dôverovali tomu, čo produkuje zábavný priemysel, ľahko by ste si mohli myslieť, že mať ideálne detstvo znamená tešiť sa z luxusných vecí od výmyslu sveta. Niektorí rodičia pracujú mimoriadne tvrdo, aby svojim deťom poskytli všetok možný hmotný prepych vrátane nádherného domu, neobmedzenej zábavy a drahého oblečenia.

No nemálo detí, ktoré vyrastajú v takých pomeroch, sa dáva na alkohol alebo drogy, sú mrzuté a rebelujú. Prečo? Mnohokrát v nich kypí zlosť, pretože sa cítia zanedbávané. Deti potrebujú rodičov, ktorí by ich milovali a starali sa o ne. Rodičia, ktorí sú príliš zaneprázdnení na to, aby sa svojim deťom plne venovali, sú presvedčení o tom, že pracujú pre blaho svojich detí — no možno robia pravý opak.

 Dr. Judith Paphazyová opisuje takýchto „dobre situovaných rodičov, ktorí obaja pracujú,“ a hovorí, že často „svoje deti rozmaznávajú, pretože podvedome cítia, že sa o hmotné veci usilujú na úkor rodiny“. Podľa nej sa rodičia v takýchto prípadoch snažia „vykúpiť z rodičovských povinností“.

No deti za to často draho platia. Hoci majú dostatok prepychových vecí, chýba im to, čo je pre zdravé detstvo najdôležitejšie: čas a láska zo strany rodičov. Bez vedenia a usmerňovania sú príliš skoro postavené pred otázky, ktoré bežne musia riešiť dospelí, a obvykle na to vôbec nie sú pripravené. ‚Mal by som brať drogy? Kedy začať s pohlavným životom? Môžem ventilovať svoj hnev násilím?‘ Keď im na takéto otázky nedajú odpoveď rodičia, pravdepodobne si nájdu vlastné odpovede — u vrstovníkov alebo u filmových či televíznych hrdinov. Ich detstvo sa preto často končí náhle alebo dokonca tragicky.

Keď dieťa nahrádza dospelého

Keď rodina náhle príde o jedného z rodičov, či už následkom smrti, odluky, alebo rozvodu, deti často citovo trpia. Samozrejme, mnohým rodinám s jedným rodičom sa darí dobre. Ale v niektorých prípadoch majú deti z takýchto rodín urýchlené detstvo.

Je pochopiteľné, že rodič bez manželského partnera občas trpí osamelosťou. Niektorí rodičia však v dôsledku toho dovolia, aby dieťa — väčšinou najstaršie — prevzalo v rodine úlohu chýbajúceho dospelého. Rodič si možno zo zúfalstva urobí z dieťaťa svojho dôverníka a zaťaží ho problémami, ktoré dieťa ešte nie je schopné niesť. Niektorí osamelí rodičia sa na svoje dieťa prehnane citovo naviažu.

Iní rodičia sa úplne zrieknu svojich povinností a nútia dieťa, aby prevzalo v rodine úlohu dospelého. Carmen a jej sestra, spomenuté v prvom článku, preto odišli z domu na ulicu. Hoci boli samy stále deťmi, ocitli sa v postavení rodičov, pretože sa museli starať o mladších súrodencov. Toto bremeno bolo ťažšie, než boli schopné uniesť.

Niet pochýb, že urýchľovať detstvo dieťaťa je nebezpečné. Je nutné sa toho vyvarovať, ak je to len trocha možné. Ale je tu jedna dobrá správa: Rodičia môžu podniknúť praktické kroky, aby sa ich deti tešili zo šťastného detstva. Aké sú to kroky? Preskúmajme niektoré zásady, ktoré obstáli v skúške času.

[Rámček na strane 6]

Problém predčasnej puberty

Vstupujú dnes dievčatá do puberty v nižšom veku? Vedci nemajú na túto otázku jednotný názor. Niektorí hovoria, že v polovici 19. storočia bol priemerný vek začiatku puberty u dievčat 17 rokov, kým dnes je to menej ako 13 rokov. Podľa jedného výskumu z roku 1997, na ktorom sa zúčastnilo 17 000 dievčat, sa u 15 percent belošiek a 50 percent Afroameričaniek zo Spojených štátov objavili prvé znaky puberty vo veku ôsmich rokov! Ale niektorí lekári spochybňujú tieto výsledky a rodičov varujú, aby extrémne predčasný vývin dieťaťa neprijímali jednoducho ako „normálny“.

V každom prípade táto situácia je náročná ako pre rodičov, tak aj pre deti. Časopis Time sa k tomu vyjadruje takto: „Oveľa znepokojivejšie než fyzické zmeny sú možné psychologické dôsledky predčasného sexuálneho vývoja detí, ktoré by mali ešte čítať rozprávky, a nie odrážať útoky zvodcov... Veď detstvo je aj tak dosť krátke.“ V článku bola položená takáto znepokojivá otázka: „Ak z mladých dievčat robí dospelé ženy ich telo skôr, ako je na to pripravené ich srdce a myseľ, čo navždy stratia?“

To, čo stratia, je často nevinnosť — následkom sexuálneho zneužívania. Jedna matka otvorene hovorí: „Dievčatá, ktoré vyzerajú na svoj vek vyspelejšie, sú ako med [pre včelu]. Priťahujú starších chlapcov.“ Cena za nútenú sexuálnu aktivitu v skorom veku je vysoká. Mladé dievča môže stratiť sebúctu, čisté svedomie a dokonca telesné a citové zdravie.

[Obrázok na strane 5]

Nabitý rozvrh môže viesť k problémom

[Obrázok na strane 7]

Nútiť deti do toho, aby boli maximálne súťaživé, ich môže oberať o radosť zo športu a z hry

[Obrázok na strane 7]

Hmotné veci nie sú náhradou za dobrú rodičovskú starostlivosť